Pár slov pre knihomoľov
Kvety pre Algernona – Daniel Keyes
Milí milovníci kníh, v tejto novej rubrike by som sa s vami rada podelila o svoje pocity, dojmy a tipy, ktorými sa môžete inšpirovať, ak budete hľadať únik z reality. Moje meno je Janka a už nepatrím medzi vás študentov – pracujem v lekárni. Tam si však vždy nájdem priestor a čas na čítanie zaujímavých knižiek, o ktorých by som vám rada niečo napísala. Jedna kamarátka mi raz povedala: „Každý rád číta, len možno ešte nenašiel tú správnu knihu.“ Možno práve týchto pár riadkov vám pomôže nájsť si svoju obľúbenú.
Dať šancu starým knihám sa niekedy naozaj oplatí. Pri tejto konkrétnej som na začiatku netušila, že ide o dielo ešte z roku 1959. Možno ak by som to vedela dopredu, tak by som mala voči takej „starine“ predsudky, ako skoro ku každej povinnej literatúre „z roku Pána“.
Kniha je písaná veľmi zaujímavým spôsobom s akým som sa doteraz ešte nikdy nestretla. Štýl súvisí s ochorením, ktorým trpí hlavná postava Charlie Gordon. Prečo sa teda potom kniha nevolá Kvety pre Gordona, ale pre Algernona. Ak si si myslel, že Algernon je hlavná postava, tak si sa tak trochu mýlil. Hlavný hrdina je duševne zaostalý muž Charlie. Má extrémne nízke IQ, pracuje v pekárni, kde si z neho robia pre jeho „jednoduchosť“ srandu, ale on tomu nerozumie. Navštevuje večernú školu a jeho najväčším snom je byť múdry. Keď sa mu vďaka experimentu jedného profesora naskytne príležitosť zvýšiť svoje IQ neváha a ide do toho.
Príbeh je písaný vo forme denníka (zápisov o svojom pokroku), ktorý si Charlie vedie na príkaz doktora. Nakoľko je na začiatku príbehu mentálne zaostalý, zápisy sú písané fonetickou formou – teda píše slová tak, ako sa čítajú:
„Profesor Nemur hovorí, že ak to vijde a bude to trvalé, aj ostatních ako som ja spravja múdrimi. A povedal, že to znamená že robí čosi veľké pre vedu a budem slávni a moje meno sa zapýše do učebníc. Len chcem biť múdri ako iný ľudja abi som mohol mať veľa kamarátou ktorý bi ma mali rady.“
Tento štýl bol pre mňa zo začiatku ťažký oriešok a nevedela som si na to zvyknúť. Bola som z toho trochu znechutená, ale potom nastal nečakaný zvrat. Ako sa postupom času od operácie začal zvyšovať Charlieho intelekt, tak sa zároveň aj menil jeho štýl písania. Geniálne! Pomocou tohto zaujímavého ťahu, môže čitateľ medzi riadkami sledovať, ako napreduje rozvoj hlavnej postavy. Čím ďalej dej postupuje, tým sa mení gramatika k lepšiemu a zároveň aj celý vnútorný svet Charlieho dostáva novú úroveň.
A tu sa dostávame k menu z obalu knihy – Algernon. Algernon je laboratórna krysa, ktorá podstúpila rovnakú operáciu ako Charlie. Predstavuje pre neho konkurenciu, ale aj vzor, podľa ktorého sa snaží deň za dňom zlepšovať. Je to vlastne jeho súputník na tejto experimálnej ceste.
Charlie bol odhodlaný podstúpiť všetky možné riziká, len pre to, že chcel viac zapadnúť do svojho okolitého sveta. S pribúdajúcimi znalosťami však zisťuje, že vníma veci okolo seba inak, ako to bolo predtým. Vtipkovanie na svoj účet zo strany kolegov bolo pre neho zo začiatku prejavom priateľstva, no neskôr zisťuje, že sa mu smiali do tváre. Začína vnímať svet z inej perspektívy a nakoniec dospeje do takého štádia, že už nemá rovnocenného partnera na komunikáciu. Z milého, usmievavého muža s dušou dieťaťa sa stáva úplne iný človek.
„Neviem, čo je horšie – nevedieť, kto si, a byť šťastný, alebo sa stať tým, kým si vždy chcel byť, a cítiť sa osamelo." V závere knihy dochádza k neželaným komplikáciám v experimente a Charlie sa spolu s Algernonom ocitá opäť na jednej lodi. Algernonov postupný mentálny úpadok sa začne premietať do Charlieho správania a jeho následná smrť nás vedie k myšlienke, aký koniec čaká na Charlieho.
Charlie, ako hlavná postava ťa donúti zamyslieť sa nad tým, či to po čom túžiš ťa urobí naozaj šťastným. Donúti ťa zamyslieť sa nad morálkou sveta, posudzovaní, vnímaní samého seba a predostrie krutú realitu, ktorú so sebou prináša uvedomenie.
PS: prosím ak budete mať príležitosť dajte kvety na Algernonov hrob vzadu na záhrade.