Pondelkový pokec s Peťom

Autor: Peter Novák



 

Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Máme pred sebou ďalší diel pondelkového pokecu, v ktorom vám opäť prinášam tie najnovšie informácie k rozprúdeniu konverzácií zo zdravotníckeho prostredia. Poďme teda na to.


 Skoré zistenia ukazujú, že nový liek môže pri liečbe rakoviny mozgu meniť hru

Dvaja ľudia s pokročilým typom rakoviny mozgu, ktorá viedla aj k smrti poslankyne Britského parlamentu Tessy Jowellovej, reagovali v malom pokuse na experimentálnu kombináciu chemoterapie a imunoterapie. V jednom prípade sa zdá, že život ohrozujúci nádor zmizol. Lekári z Inštitútu pre výskum rakoviny a londýnskej nemocnice Royal Marsden varovali, že išlo o veľmi skorý výskum, uviedli však, že je nezvyčajné mať takú dobrú odpoveď u pacientov vo včasnom teste. Do štúdie fázy I s názvom Ice-Cap bolo zaradených desať pacientov. Dvaja z pacientov odpovedali na imunoterapeutický prostriedok atezolizumab v kombinácii s ipatasertibom, novým precíznym liečivom, ktoré dokáže odmaskovať nádory imunitnému systému. Väčšina pacientov vybraných na skúšanie mala nádory s poruchami génu nazývaného Pten a v štyroch prípadoch, vrátane dvoch pacientov, ktorí tak dobre reagovali, gén Pten vôbec nefungoval. Ipatasertib blokuje molekulu nazývanú Akt. Vedci, ktorí prezentovali svoje zistenia na výročnom stretnutí Americkej asociácie pre výskum rakoviny, tvrdia, že rastové signály zahŕňajúce molekulu Akt sa vyskytujú pri druhoch rakoviny, ktorým na rast a šírenie chýba funkčný gén Pten. To vysvetľuje, prečo by z kombinácie mohli mať najväčší úžitok pacienti s poruchami tohto génu.

Hamish Mykura (59) z regiónu West Sussex  je jedným z pacientov, ktorého nádor zmizol zo skenovania. V auguste 2018 mu diagnostikovali glioblastóm a bol poslaný do Royal Marsden na liečbu, ktorá zahŕňala chemoterapiu a rádioterapiu, s chirurgickým zákrokom v nemocnici St George’s. Keď v auguste 2019 liečba prestala účinkovať a rakovina začala rásť, zapojil sa do štúdie Ice-Cap. Po dvadsiatich mesiacoch Hamish nemá viditeľnú rakovinu. „Emocionálna cesta, po ktorej som kráčal posledných pár rokov, bola dramatická a vzhľadom na závažnosť mojej diagnózy je úžasné, že tu stále som. V skutočnosti sa pár mesiacov po skúške zdalo, že všetka nádej odišla, pretože sa ukázalo, že moja rakovina začala znova rásť,“ uviedol. Chirurgia však odhalila, že rast bol v skutočnosti zápalom spôsobeným liekmi útočiacimi na nádor. „Odvtedy som v skvelom stave so skenmi naznačujúcimi, že moja rakovina je stabilná.“ Dr. Juanita Lopez, vedúca štúdie, povedala: „Rakovina mozgu je schopná vyhnúť sa imunitnému systému zložitými spôsobmi a imunoterapia tu doteraz nefungovala. Avšak odkrytím choroby pomocou nového liečiva s názvom ipatasertib táto štúdia naznačuje, že by sme mohli docieliť citlivosť niektorých druhov rakoviny mozgu na atezolizumab.

Viac sa dočítate: 

https://www.theguardian.com/science/2021/apr/11/early-findings-show-new-drug-could-be-game-changing-for-brain-cancer-treatment

 

Deriváty vitamínu A spojené so synaptickou plasticitou u ľudí

Nová štúdia našla dôkazy o synaptickej plasticite v ľudskom mozgu, pričom zistenia poukazujúce na deriváty vitamínu A hrajú v tomto procese rozhodujúcu úlohu. Táto štúdia, publikovaná v online časopise eLife, je podľa autorov prvým experimentálnym dôkazom demonštrujúcim zmeny medzi synapsami v ľudských bunkách. „Lekári už dlho tušili, že procesy remodelácie prebiehajú aj u ľudí v kontaktných bodoch medzi nervovými bunkami, t. j. priamo v synapsiách,“ uviedol Andreas Vlachos, PhD, učiteľ na Ústave anatómie a bunkovej biológie na univerzite vo Freiburgu v tlačovej správe. „Doteraz sa však také koordinované prispôsobenie štruktúry a funkcie dalo demonštrovať iba pri pokusoch na zvieratách.“ Vedci skúmali, či sa dendritické tŕne, časti synapsy, ktoré prijímajú, spracúvajú a prenášajú signály počas komunikácie medzi neurónmi, menia, keď sú vystavené pôsobeniu kyseliny retinovej, derivátu vitamínu A. Dendritické tŕne hrajú rozhodujúcu úlohu v plasticite mozgu a každodenné skúsenosti, ako je napríklad učenie sa nových informácií, môžu zmeniť počet a tvar tŕňov. Zistilo sa tiež, že k transformácii ich počtu a tvaru dochádza v dôsledku chorôb, ako je depresia alebo demencia. Štúdia sa uskutočňovala na malých vzorkách ľudskej mozgovej kôry, ktoré sa povinne odstraňovali terapeutickými neurochirurgickými postupmi. Toto mozgové tkanivo bolo ošetrené kyselinou retinovou a potom boli pomocou elektrofyziologických a mikroskopických metód analyzované funkčné a štrukturálne vlastnosti neurónov. Vedci zistili, že kyselina retinová zvyšuje veľkosť dendritických tŕňov a posilňuje ich schopnosť prenášať signály medzi neurónmi. „Na základe našich výsledkov sme dospeli k záveru, že retinové kyseliny sú dôležitými poslami pre synaptickú plasticitu v ľudskom mozgu,“ uviedol Vlachos. „Toto zistenie teda prispieva k identifikácii kľúčových mechanizmov synaptickej plasticity v ľudskom mozgu a mohlo by podporiť vývoj nových terapeutických stratégií pre mozgové choroby, napríklad depresiu.“

Viac sa dočítate:

https://elifesciences.org/digests/63026/vitamins-for-your-neurons

 

Dlhé vesmírne lety a vytrvalostné plávanie môžu zmenšiť srdce

Trávenie veľmi dlhého času vo vesmíre má niečo spoločné s extrémnym vytrvalostným plávaním – obe činnosti môžu spôsobiť zmenšenie srdca. To je záver štúdie, ktorá porovnávala účinky roku kozmonauta Scotta Kellyho vo vesmíre s maratónskym plávaním atléta Benoîta Lecomteho. Oba odstraňujú zaťaženie srdca zapríčinené gravitáciou a spôsobujú atrofiu tohto orgánu. Cvičenie pritom nestačilo v obidvoch prípadoch na vyrovnanie zmien srdca. Štúdiu viedol Dr. Benjamin Levine, profesor interného lekárstva na Southwestern Medical Center v Dallase (Texas), a je publikovaná v časopise Circulation. Výskum má dôsledky na veľmi dlhé cesty vesmírom, napríklad na expedície na Mars, ktoré plánuje NASA uskutočniť v nasledujúcich desaťročiach. „Jednou z vecí, ktoré sme sa naučili počas mnohých rokov štúdia, je to, že srdce je pozoruhodne plastické. Prispôsobuje sa zaťaženiu, ktoré naň pôsobí,“ uviedol profesor Levine, ktorý je tiež riaditeľom Inštitútu pre cvičenie a životné prostredie. „Pri letoch do vesmíru už nemusí srdce pumpovať krv „do kopca“, pretože nečerpá proti gravitácii.“ Scott Kelly strávil 340 dní na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), aby umožnil vedcom študovať účinky dlhodobých letov na ľudské telo. 5. júna 2018 sa Benoît Lecomte pokúsil preplávať Tichý oceán, keď predtým prešiel Atlantickým oceánom. Za 159 dní preplával 2 821 km, nakoniec pokus zanechal. Dlhodobé plávanie tiež mení zaťaženie, ktoré je na srdce vyvinuté pôsobením gravitácie, pretože človek je skôr vo vodorovnej ako vo zvislej polohe. Lecomte plával v priemere 5,8 hodiny denne, každú noc spal asi osem hodín. To znamenalo, že každý deň trávil deväť až 17 hodín v nachýlenom stave. Vedci niekedy používajú štúdie o odpočinku v posteli na simuláciu kozmických letov, pretože poležiačky eliminujú spád medzi nohami, ktorý zaťažuje srdce. Profesor Levine však uviedol, že ponorenie do vody na dlhšiu dobu v horizontálnej polohe je ešte lepším modelom pre čas strávený na obežnej dráhe. „Teraz snímame gradient hlava-noha a potom dáme osobu do vody, takže upravíme aj tento gradient. Je to skoro ako byť vo vesmíre,“ uviedol profesor Levine. Pretože obaja muži už nečerpali krv „do kopca“, ako hovorí profesor Levine, ich srdcia začali chudnúť. „Keď sa pozrieme na ľavú komoru srdca, vidíme asi 20 až 25 %-nú stratu celkovej hmotnosti za štyri alebo päť mesiacov, ktoré pán Lecomte plával,“ uviedol spoluautor Dr. James MacNamara, tiež z UT. „Taktiež sme videli konkrétne 19 % a 27 % hmotnosti srdca stratenej u kapitána Kellyho v priebehu roka.“ Cvičenie však pôsobí proti procesu hromadného úbytku. Astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici sú už teraz podrobení intenzívnemu cvičebnému režimu na zmiernenie úbytku svalov a kostí, ku ktorému tiež dochádza na obežnej dráhe. Aj napriek tomu tento cvičebný režim nestačil na to, aby zabránil srdcovej atrofii, ktorá bola pozorovaná u kapitána Kellyho.

Viac sa dočítate:

https://www.bbc.com/news/science-environment-56559494


Kombinácie nivolumabu preukazujú vynikajúci prínos prežitia pri spinocelulárnom karcinóme pažeráka

Boli oznámené výsledky zo štúdie fázy 3 CheckMate-648 hodnotiacej liečbu nivolumabom s chemoterapiou alebo nivolumabom s ipilimumabom u pacientov s neresekovateľným pokročilým alebo metastatickým spinocelulárnym karcinómom pažeráka (ESCC). Táto štúdia ukázala, že nivolumab + chemoterapia preukázali štatisticky významný a klinicky významný prínos pre primárne a sekundárne cieľové ukazovatele celkového prežívania u pacientov, ktorých tumory exprimujú programovaný ligand smrti 1 (PD-L1), a u všetkých randomizovaných pacientov vopred špecifikovanú predbežnú analýzu. Ďalej nivolumab + chemoterapia preukázali štatisticky významné a klinicky významné zlepšenie primárneho cieľového ukazovateľa prežívania bez progresie (PFS) zaslepeným nezávislým centrálnym hodnotením (BICR) u pacientov, ktorých nádory exprimujú PD-L1. Okrem toho nivolumab + ipilimumab splnili svoje primárne a sekundárne cieľové ukazovatele preukázaním štatisticky významného a klinicky významného zlepšenia u pacientov, ktorých tumory exprimujú PD-L1 a randomizovanej populácie. Táto kombinácia však nesplnila svoj ďalší primárny cieľový ukazovateľ PFS podľa BICR u pacientov, ktorých nádory exprimovali PD-L1. „Výsledky týchto kombinácií na báze Opdivo predstavujú významný pokrok pre pacientov s rakovinou pažeráka, ktorí sú často diagnostikovaní až po rozšírení ich choroby, a mali by úžitok z nových terapeutických možností,“ povedal Ian M. Waxman, MD, vývojový pracovník pre karcinómy gastrointestinálneho traktu Bristol Myers Squibb v tlačovej správe. „Táto štúdia ďalej demonštruje náš záväzok pokračovať v kombinovaných stratégiách, ktoré zlepšia výsledky u pacientov s vysokou nenaplnenou potrebou, ako sú pacienti s rakovinou zažívacieho traktu.“

Viac sa dočítate: 

https://news.bms.com/news/details/2021/Bristol-Myers-Squibb-Announces-Opdivo-nivolumab-plus-Chemotherapy-and-Opdivo-plus-Yervoy-ipilimumab-Demonstrate-Superior-Survival-Benefit-Compared-to-Chemotherapy-in-Unresectable-Advanced-or-Metastatic-Esophageal-Squamous-Cell-Carcinoma/default.aspx


Chemoterapia na liečbu glioblastómu môže byť účinnejšia počas rána

Nový výskum naznačuje, že podávanie chemoterapie ráno a nie večer by mohlo predĺžiť prežitie pacientov s glioblastómom a podľa vedcov na Washington University School of Medicine predĺžiť ich život o niekoľko mesiacov. Glioblastóm je agresívna forma rakoviny mozgu bez liečby. Pacienti prežijú v priemere 15 mesiacov po stanovení diagnózy, pričom menej ako 10 % pacientov prežije dlhšie ako 5 rokov. Vyšetrovatelia hľadajú potenciálne nové terapie pomocou niektorých prebiehajúcich klinických štúdií, ale malá úprava chemoterapie by mohla znamenať významný rozdiel. V štúdii bolo priemerné celkové prežívanie (OS) u všetkých pacientov približne 15 mesiacov po stanovení diagnózy, avšak tí, ktorí dostávali temozolomid ráno, mali priemerný OS asi 17 mesiacov, v porovnaní s priemerným OS asi 13,5 mesiaca u tých, ktorí užívali liek večer. Tento 3,5-mesačný rozdiel je podľa autorov štúdie štatisticky významný. „Usilovne pracujeme na vývoji lepšej liečby tejto smrteľnej rakoviny, ale aj napriek tomu je to najlepšie, čo momentálne môžeme urobiť, predĺžiť prežitie a pokúsiť sa zachovať kvalitu života našich pacientov,“ uviedol spoluautor a neuronkológ  Jian L. Campian, MD, PhD v tlačovej správe. „Tieto výsledky sú vzrušujúce, pretože naznačujú, že môžeme predĺžiť prežitie jednoducho tým, že si ráno dáme štandardnú chemoterapiu.“ Predchádzajúce výskumy skúmali cirkadiánne rytmy a ich vplyv na glioblastóm a zistili, že temozolomid bol účinnejší pri podávaní ráno. Vedec Erik D. Herzog, PhD, uviedol, že hoci odborníci chápu, že astrocyty v mozgu majú prirodzené denné rytmy, len veľmi málo klinických štúdií zohľadňuje dennú dobu. V súčasnej štúdii vedci zistili, že zlepšenie prežitia rannou chemoterapiou bolo výraznejšie u podskupiny pacientov s metylovanými nádormi MGMT. Podľa autorov štúdie je pozoruhodné, že pacienti s týmto typom nádoru majú tendenciu všeobecne lepšie reagovať na temozolomid. U 56 pacientov s metylovanými nádormi MGMT bol priemerný OS približne 25,5 mesiaca u tých, ktorí užívali temozolomid ráno, a približne 19,5 mesiaca u tých, ktorí ho užívali večer. „Šesťmesačný rozdiel bol dosť pôsobivý,“ uviedol Campian v tlačovej správe. „Temozolomid bol schválený na liečbu glioblastómu v roku 2005 na základe 10-týždňového zlepšenia prežitia. Akékoľvek zlepšenie prežitia dlhšie ako 2 mesiace je teda celkom zmysluplné.“ V novej retrospektívnej štúdii vyšetrovatelia analyzovali údaje od 166 pacientov s glioblastómom, ktorí boli liečení v období od januára 2010 do decembra 2018. Všetci pacienti dostávali štandardnú starostlivosť a podstúpili chirurgický zákrok, aby im bola odstránená čo najväčšia časť z každého nádoru. Následne dostali radiačnú terapiu spolu s temozolomidom. Po dokončení ožarovania a temozolomidového režimu pacienti pokračovali v užívaní udržiavacej dávky temozolomidu buď ráno, alebo večer, v závislosti od preferencie svojich onkológov. „Doteraz sme nikdy neuvažovali o tom, že načasovanie temozolomidu môže byť dôležité, takže je na ošetrujúcom lekárovi, aby pacientovi poradil, kedy ho má užiť,“ uviedol Campian v tlačovej správe. „Mnoho onkológov ho podáva večer, pretože pacienti majú tendenciu hlásiť menej vedľajších účinkov. Videli sme to aj na našej štúdii. Môže sa však stať, že zvýšené vedľajšie účinky ktoré môžeme zvládnuť pomocou iných terapií sú znakom toho, že liek účinkuje efektívnejšie.“

Viac sa dočítate: 

https://medicine.wustl.edu/news/chemo-for-glioblastoma-may-work-better-in-morning-than-evening/