Pondelkový pokec s Peťom
Autor: Peter Novák
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Po týždňovej pauze tu máme pred sebou okrúhly dvadsiaty diel Pondelkového pokecu. V dnešnom diele si môžete prečítať o novej vakcíne proti malárii zatiaľ s navyšším percentom úspešnosti alebo aj o novom hlavnom cieli pri liečbe rezistentnej hemofílie typu A. Poďme na to.
Pacienti, ktorí sa zotavili z COVID-19, môžu dostať maximálnu imunitu z jednej dávky vakcíny
Štúdia publikovaná v časopise Science Immunology zistila, že pacienti, ktorí mali COVID-19 a zotavili sa, mali silnú protilátkovú odpoveď už po prvej dávke mRNA vakcíny, ale malý imunitný prospech po druhej dávke. Tí, ktorí nemali COVID-19, mali podľa štúdie úplnú imunitnú odpoveď až po druhej dávke vakcíny. Imunitná odpoveď na očkovanie má dva hlavné výsledky: produkciu protilátok poskytujúcich rýchlu imunitu a tvorbu pamäťových B-buniek, ktoré pomáhajú pri dlhodobej imunite. Podľa vedcov ide o jednu z prvých štúdií, ktorá odhalila, ako sa líšia odpovede pamäťových B-buniek po očkovaní u ľudí, ktorí predtým prekonali infekciu, v porovnaní s tými, ktorí nemali COVID-19. „Predchádzajúce štúdie vakcín mRNA proti COVID-19 na očkovaných jedincoch sa zamerali na protilátky viac ako na pamäťové B-bunky,“ uviedol E. John Wherry, PhD, predseda oddelenia systémovej farmakológie a transplantačnej terapie a riaditeľ Penn Institute of Immunology v Perelman School of Medicine na University of Pennsylvania, v tlačovej správe. „Pamäťové B bunky sú silným prediktorom budúcich protilátkových reakcií, a preto je nevyhnutné merať reakcie B-buniek na tieto vakcíny. Táto snaha preskúmať pamäťové B-bunky je dôležitá pre pochopenie dlhodobej ochrany a schopnosť reagovať na nové varianty COVID-19. “ Vedci sledovali 44 zdravých jedincov, ktorí dostali vakcínu BioNTech/Pfizer alebo Moderna, z ktorých 11 malo predchádzajúcu infekciu COVID-19. Vzorky krvi sa odobrali na hlbokú imunitnú analýzu 4-krát pred a po dávkach vakcíny. Podľa štúdie boli kľúčové rozdiely v imunitných reakciách na vakcíny u jedincov predtým neliečených ako u tých, ktorí sa zotavili z COVID-19. Zistenia naznačujú, že na základe silných reakcií protilátok a pamäťových B-buniek môže tým, ktorí sa zotavili z COVID-19, stačiť aj jedna dávku vakcíny, aby získali maximálnu imunitnú odpoveď, uvádzajú autori. Naopak, na preukázanie značnej odpovede protilátok a pamäťových B-buniek v skupine predtým naivnej boli potrebné dve dávky. Tieto objavy sa odrazili aj v analýze protilátok proti mutácii D614G a juhoafrickému variantu COVID-19 B.1.351. „Musíme sa ubezpečiť, že ľudia majú najsilnejšie dostupné odpovede pamäťových B-buniek,“ uviedol Wherry. „Ak cirkulujúce protilátky časom ustúpia, naše údaje naznačujú, že odolné pamäťové B-bunky by mohli poskytnúť rýchly zdroj ochrany voči opätovnému vystaveniu účinkom COVID-19, vrátane variantov.“
Viac sa dočítate:
https://www.eurekalert.org/pub_releases/2021-04/uops-pss041521.php
Vakcína proti malárii bola ocenená ako možný prelom
Štúdia preukázala, že vakcína proti malárii je na 77 % účinná a mohla by byť veľkým prelomom v liečbe tejto choroby, tvrdí tím Oxfordskej univerzity. Malária ročne zabije viac ako 400 000 ľudí, väčšinou detí v subsaharskej Afrike. Ale napriek tomu, že sa v priebehu rokov vyskúšalo veľa vakcín, ide o prvú takú, ktorá splnila požadovaný cieľ, a vedci tvrdia, že táto vakcína môže mať významný vplyv na verejné zdravie. Pri testovaní na 450 deťoch v Burkine Faso sa zistilo, že vakcína je bezpečná a počas 12 mesiacov sledovania vykazovala vysokú účinnosť. Na potvrdenie zistení sa teraz budú v štyroch afrických krajinách uskutočňovať väčšie pokusy s takmer 5 000 deťmi vo veku od päť mesiacov do troch rokov. Malária je život ohrozujúce ochorenie spôsobené parazitmi, ktoré sa na ľudí prenášajú bodnutím komára. Aj keď sa jej dá predísť a dá sa liečiť, WHO odhaduje, že sa v roku 2019 na celom svete vyskytlo 229 miliónov prípadov a 409 000 úmrtí. Ochorenie začína príznakmi ako horúčka, bolesti hlavy a zimnica a bez liečby môže rýchlo prerásť do ťažkých stavov a často až do smrti. Autor štúdie Adrian Hill, riaditeľ Jennerovho inštitútu a profesor vakcinológie na Oxfordskej univerzite, uviedol, že je presvedčený, že vakcína ako prvá dosiahla cieľ Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorým je účinnosť najmenej 75 %. Doterajšia najúčinnejšia vakcína proti malárii preukázala iba 55 %-nú účinnosť v štúdiách na afrických deťoch. Skúšky tejto vakcíny proti malárii sa začali v roku 2019, dávno predtým, ako sa objavil koronavírus. Oxfordský tím následne vyvinul svoju vakcínu proti COVID-19 spolu s firmou AstraZeneca na základe intenzívneho výskumu malárie, uviedol profesor Hill. Vakcína proti malárii sa pripravovala oveľa dlhšie, pretože v jej prípade sú k dispozícii tisíce génov (v porovnaní s asi tuctom v prípade koronavírusu) a na potlačenie choroby je potrebná veľmi vysoká imunitná odpoveď. „Je to skutočná technická výzva,“ uviedol profesor Hill. „Prevažná väčšina vakcín nefungovala, pretože je veľmi ťažké naaranžovať správnu vakcínu s dostatočnou účinnosťou.“ Výsledky pokusu však podľa neho znamenajú, že vakcína je „veľmi dobre použiteľná“ a „má potenciál mať významný vplyv na verejné zdravie“.
Viac sa dočítate:
https://www.bbc.com/news/health-56858158
Imunitná bunka, ktorá riadi rakovinu prsníka, by mohla byť účinným cieľom v nových imunoterapiách
Nové výskumné objavy publikované v Cell Reports identifikovali typ imunitných buniek, ktoré pôsobia ako hlavný motor rastu rakoviny prsníka tým, že zabraňujú akumulácii špecifického proteínu, ktorý indukuje protinádorové reakcie. „Hlbšie pochopenie imunobiológie rakoviny prsníka je rozhodujúce pre úspešné využitie imunoterapeutických prístupov k zlepšeniu prežitia rakoviny prsníka,“ uviedla Paula Bos, PhD, členka výskumného programu Cancer Biology vo VCU Massey Cancer Center a odborná asistentka na Katedre patológie na Lekárskej fakulte VCU, v tlačovej správe. V predchádzajúcich štúdiách výskumný tím preukázal, že zacielenie na regulačné T-bunky (Treg) v modeloch rakoviny prsníka významne znížilo rast a metastázy nádoru, ale na molekulárnej úrovni zostalo nejasné, prečo k tejto redukcii nádoru došlo. Bunky Treg sú špeciálnou triedou imunitných buniek, ktoré majú jedinečnú schopnosť potlačiť funkciu iných imunitných buniek, a táto funkcia slúži na ochranu organizmu pred nadmernou reakciou na určité molekuly vytvorené v tele. V mnohých prípadoch však tlmí schopnosť imunitného systému napádať rakovinové bunky. Vďaka tomu sú solídne nádory, najmä v prípade rakoviny prsníka, bohaté na Treg bunky a podľa štúdie sú obvykle spojené s horšími výsledkami. Špecifický proteín, interferón gama (IFN-y), má silné protinádorové vlastnosti a zahŕňa aktiváciu makrofágov, čo sú bunky, ktoré môžu iniciovať zápal a zabrániť rastu rakoviny. Posledná štúdia Bos a jej tímu naznačuje, že Treg bunky potláčajú produkciu IFN-y CD4 T-lymfocytmi, typom bielych krviniek, čo ďalej podporuje progresiu ochorenia. Po analýze modelov rakoviny prsníka, na ktoré boli zamerané a zničené Treg bunky, Bos podľa tlačovej správy objavila zvýšenú prítomnosť IFN-y a funkčné preprogramovanie makrofágov na bunky bojujúce s nádorom. „Ďalej sme preukázali lepšie celkové prežitie u ľudských druhov rakoviny s podobnými genetickými vzorcami ako u myší s rakovinou prsníka, ktorých bunky Treg boli eliminované,“ uviedla Bos v tlačovej správe. Tento výskum je prvým svojho druhu, ktorý študuje mechanickú funkciu Treg buniek pri rakovine prsníka, a Bos uviedla, že tieto zistenia potvrdzujú potenciál adoptívnych transferových terapeutík využívajúcich makrofágy programované s proteínom IFN-y na účinnú liečbu rakoviny prsníka. „Naša práca zvyšuje možnosť, že z pacientov s rakovinou možno extrahovať biele krvinky, preprogramovať ich mimo tela krátkym vystavením proteínu IFN-γ a znovu ich infúziou dostať naspäť do pacienta, čo prispieva k vytváraniu protinádorových reakcií.“
Viac sa dočítate:
https://www.eurekalert.org/pub_releases/2020-12/vcu-ict121520.php
Brazília škrtá rozpočet na životné prostredie napriek prísľubu samitu o klíme
Brazílsky prezident Jair Bolsonaro schválil zníženie rozpočtu ministerstva životného prostredia deň potom, čo sa zaviazal zvýšiť výdavky na boj proti odlesňovaniu. Na klimatickom samite pod vedením USA prisľúbil zdvojnásobenie peňazí vyhradených na presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia a ukončenie nelegálneho odlesňovania do roku 2030. Rozpočet, ktorý sa v piatok podpísal, však nezahŕňal jeho prísľub výdavkov ani ďalšie návrhy Kongresu. Kritici tvrdia, že štvrtkové prezidentove sľuby súviseli s kontroverznou dohodou, o ktorej Brazília rokuje s USA o získaní finančnej pomoci výmenou za ochranu Amazónie, najväčšieho dažďového pralesa na svete. Minister životného prostredia Ricardo Salles neskoro v piatok vyhlásil, že požiadal ministerstvo hospodárstva o preskúmanie ich počtu a splnenie záväzku prezidenta Bolsonara na virtuálnom klimatickom samite, ktorý usporiadal americký prezident Joe Biden. Environmentálna politika prezidenta Bolsonara, ktorú podporujú mocní vodcovia v oblasti poľnohospodárstva, bola odsúdená. Líder krajnej pravice podporil poľnohospodárstvo a ťažbu v Amazónii a vrátil legislatívu v oblasti životného prostredia späť. V minulom roku sa odlesňovanie v brazílskej Amazónii zvýšilo na 12-ročné maximum. Aktivisti a pôvodné skupiny tvrdia, že presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia je stále nedostatočne financované a odsudzujú beztrestnosť nezákonnej ťažby a ťažby v chránených oblastiach. Prezident túto kritiku odmieta a tvrdí, že Brazília zostáva príkladom ochrany. Na štvrtkovom samite sa ale pokúsil o zmierlivejší tón a tiež prisľúbil, že Brazília dosiahne do roku 2050 nulové emisie uhlíka, čo je o 10 rokov skôr, ako sa predtým dohodlo. Brazílski a americkí predstavitelia diskutovali o možnosti spolupráce pri zastavení ničenia Amazonky. Politici a ochrancovia životného prostredia varovali, že vláda Bolsonaro by mala najskôr preukázať výsledky pred prijatím akýchkoľvek finančných záväzkov. Začiatkom tohto týždňa skupina 35 amerických a brazílskych celebrít vyjadrila nesúhlas s dohodou s Brazíliou a uviedla, že riskuje legitimizáciu vlády podporujúcu ničenie životného prostredia. Dokument nasledoval po liste, v ktorom viac ako 200 brazílskych skupín oznámilo prezidentovi Bidenovi, že Bolsonarova vláda je „nepriateľom“ Amazónie a nemá legitimitu na zastupovanie Brazílie. Minulý týždeň minister životného prostredia uviedol, že krajina bude potrebovať zahraničnú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov na podporu úsilia o zníženie odlesňovania v Amazónii o 30 až 40 % ročne.
Viac sa dočítate:
https://www.bbc.com/news/world-latin-america-56847958
Výskumná štúdia identifikuje hlavný cieľ pri liečbe rezistentnej hemofílie typu A
Výskumný tím v Detskej nemocnici vo Filadelfii (CHOP) objavil faktor aktivujúci B-bunky (BAFF) u 30 % pacientov s hemofíliou typu A, ktorí nereagujú na liečbu koagulačnými proteínmi. Ide tak o nález, ktorý by podľa výsledkov mohol viesť k lepšej liečbe. Vedecký tím dospel k záveru, že BAFF podporuje protilátky proti inhibítorom chýbajúceho faktora zrážania krvi, ktorý sa podáva týmto pacientom na kontrolu ich epizód krvácania. S týmito zisteniami vedci tvrdia, že anti-BAFF terapie môžu byť použité v kombinácii s imunitnou toleranciou na skrotenie imunitnej odpovede u niektorých pacientov s ťažkou hemofíliou typu A. Hemofília typu A je najčastejšou dedičnou poruchou krvácania, podľa štúdie ovplyvňuje 1 z 10 000 ľudí na celom svete. Je výsledkom chýbajúceho koagulačného faktora VIII (FVIII), čo vedie k nekontrolovaným epizódam krvácania, ochoreniam kĺbov a zvýšenému riziku úmrtia. Pacienti zvyčajne dostávajú infúzie proteínu FVIII, aby nahradili chýbajúci koagulačný faktor, hoci približne u 30 % pacientov s hemofíliou typu A sa vyvinú neutralizačné protilátky známe ako inhibítory FVIII, ktoré bránia účinku tejto liečby. Niektorí z týchto pacientov rezistentných na liečbu dostávajú indukciu imunitnej tolerancie (ITI), pri ktorej sa na zvýšenie tolerancie podávajú vysoké dávky FVIII po dobu 1 až 2 rokov. Táto liečba je však finančne aj fyzicky náročná a nie vždy účinná. Vyšetrovatelia skúmali potenciálnu úlohu BAFF pri regulácii inhibítorov FVIII, aby preskúmali mechanizmus, ktorý stojí za imunitnou reakciou proti FVIII, a odhalili potenciálny cieľ. Skorší výskum zistil, že vysoké hladiny BAFF v plazme sa podieľajú na niektorých autoimunitných ochoreniach, ako aj na odmietnutiach transplantátov sprostredkovaných protilátkami. Tím použil vzorky pacientov s hemofíliou typu A u dospelých aj u detí na preskúmanie ich hypotézy, že BAFF môže hrať úlohu pri tvorbe a udržiavaní protilátok proti FVIII. Zistili, že hladiny BAFF boli zvýšené u pacientov, ktorí boli rezistentní na substitučnú liečbu FVIII, aj keď po úspešnom ITI tieto hladiny poklesli na podobné hladiny ako u pacientov bez inhibície. U pacientov, u ktorých ITI nebola úspešná, zostali tieto hladiny BAFF podľa štúdie zvýšené. „Naše údaje naznačujú, že BAFF môže regulovať tvorbu a udržiavanie inhibítorov FVIII, ako aj anti-FVIII B-buniek,“ uviedol spoluautor štúdie Valder R. Arruda, MD, PhD, výskumný pracovník divízie hematológie na CHOP a riaditeľ Centra pre vyšetrovanie imunogenicity faktora VIII v tlačovej správe. „Vzhľadom na to, že anti-BAFF protilátka schválená FDA sa v súčasnosti používa na potlačenie imunitnej odpovede pri autoimunitných ochoreniach, mal by budúci výskum preskúmať použitie tejto liečby v kombinácii s rituximabom, aby sa dosiahli lepšie výsledky u pacientov s hemofíliou typu A rezistentných na substitučnú liečbu proteínom FVIII.“
Viac sa dočítate: