Pondelkový pokec s Peťom

Autor: Peter Novák

Pondelkový pokec s Peťom


Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Máme pred sebou nový diel pondelkového pokecu. V tom dnešnom môžete nájsť nové výsledky klinickej štúdie POSEIDON. Dočítate sa tiež o tom, ako nás sny pripravujú na neočakávané veci v živote, či akú nádej majú kľúčové morské druhy hviezdic, ktoré sú zasiahnuté globálnym otepľovaním. Poďme na to.


Príjemcovia transplantovaných orgánov zostávajú zraniteľní voči COVID-19 aj po druhej dávke vakcíny

Nová štúdia Johns Hopkins Medicine ukazuje, že hoci 2 dávky vakcíny proti SARS-CoV-2 poskytujú určitú ochranu ľuďom, ktorí dostali transplantovaný orgán, neumožňujú im, aby sa zbavili masiek, fyzického odstupu a ďalších bezpečnostných opatrení. Výskum nadväzuje na predchádzajúcu štúdiu zverejnenú v marci, v ktorej vedci uviedli, že iba 17 % zúčastnených príjemcov transplantátov vytvorilo dostatok protilátok už po prvej dávke dvojdávkového očkovacieho režimu COVID-19. „Aj keď po druhej dávke vakcíny došlo k zvýšeniu počtu osôb s detegovateľnými protilátkami (celkovo 54 %), počet príjemcov transplantátu v našej druhej štúdii, ktorých hladiny protilátok dosiahli dostatočne vysoké hladiny na odvrátenie infekcie SARS-CoV-2, bol stále hlboko pod tým, čo sa zvyčajne vyskytuje u ľudí so zdravým imunitným systémom,“ uviedol v tlačovej správe hlavný autor štúdie Brian Boyarsky, MD, chirurgický pracovník na Lekárskej fakulte Univerzity Johna Hopkinsa. „Na základe našich zistení odporúčame, aby príjemcovia transplantátov a ďalší pacienti so zníženou imunitou pokračovali v uplatňovaní prísnych bezpečnostných opatrení v súvislosti s COVID-19, a to aj po očkovaní.“ Nová štúdia hodnotila imunogénnu odpoveď po druhej dávke ktorejkoľvek z dvoch vakcín s messenger RNA (mRNA), ktorú vyrobili spoločnosti Moderna a Pfizer-BioNTech, pre 658 príjemcov transplantátu, z ktorých žiaden nemal predchádzajúcu diagnózu COVID-19. Účastníci dokončili svoj režim s dvoma dávkami medzi 16. decembrom 2020 a 13. marcom 2021. V najnovšej štúdii vedci zistili, že iba 15 % účastníkov malo detekovateľné protilátky proti SARS-CoV-2 21 dní po prvej dávke vakcíny. To bolo porovnateľné so 17 % hlásenými v marcovej štúdii, ktorá sledovala imunitnú odpoveď už po jednej dávke vakcíny, vyplýva z štúdie. V 29 dňoch po druhej dávke vzrástol počet účastníkov s detekovateľnými protilátkami na 54 %. Po podaní obidvoch dávok vakcíny nemalo 46 % vôbec detekovateľnú protilátku, zatiaľ čo 39 % si protilátky vytvorilo až po druhom podaní. Vedci ďalej zistili, že medzi účastníkmi s najväčšou pravdepodobnosťou vyvinuli protilátkovú odpoveď mladší pacienti, ktorí neboli podrobení imunosupresívnej terapii vrátane liekov proti metabolizmu a ktorí dostali vakcínu Moderna. Podľa autorov štúdie boli podobne pozorovaní aj pacienti v marcovej štúdii s jednou dávkou. „Na základe týchto pozorovaní by príjemcovia transplantátu nemali predpokladať, že dve dávky vakcíny zaručujú dostatočnú imunitu proti SARS-CoV-2,“ uviedol spoluautor štúdie Dorry Segev, MD, Marjory K. a Thomas Pozefsky, profesor chirurgie a epidemiológie a riaditeľ Výskumnej skupiny pre epidemiológiu v oblasti transplantácie orgánov na Lekárskej fakulte Univerzity Johna Hopkinsa v tlačovej správe. Segev poznamenáva, že budúce štúdie by sa mali usilovať o zlepšenie reakcií vakcíny COVID-19 v tejto populácii, vrátane ďalších posilňovacích dávok alebo modulácie užívania imunosupresívnych liekov tak, aby sa dosiahlo dostatočné množstvo protilátok.

Viac sa dočítate: https://www.hopkinsmedicine.org/news/newsroom/news-releases/organ-transplant-recipients-remain-vulnerable-to-covid-19-even-after-second-vaccine-dose


Čudné sny nás trénujú na neočakávané udalosti, tvrdí nová teória

Je to dosť bežný scenár: vojdete do miestneho supermarketu, aby ste si kúpili mlieko, ale kým sa dostanete k pokladni, fľaša s mliekom sa zmenila na hovoriacu rybu. Potom si spomeniete, že ste mali ráno maturitnú skúšku z matematiky, ale takmer tri desaťročia ste sa nezúčastnili seminárov z matematiky. Sny môžu byť prekvapivo bizarné, ale podľa novej teórie toho, prečo snívame,. vložením náhodnej zvláštnosti do našej existencie nás sny nechajú lepšie vybavenými na zvládnutie neočakávaného. Otázka, prečo snívame, vedcov už dávno rozdelila. Vďaka subjektívnej povahe snov a nedostatku akýchkoľvek prostriedkov na ich zaznamenávanie je ťažké dokázať, prečo sa vyskytujú, alebo dokonca, ako sa medzi jednotlivcami líšia. „Aj keď už boli predložené rôzne hypotézy, mnohým z nich protirečí riedka, halucinačná a naratívna povaha snov, ktorá zjavne nemá žiadnu konkrétnu funkciu,“ uviedol Erik Hoel, odborný asistent neurológie na Tuftsovej univerzite v Massachusetts, USA. Inšpirovaný nedávno získanými poznatkami o tom, ako sa strojové „neurónové siete“ učia, navrhol Hoel alternatívnu teóriu: hypotézu preťaženého mozgu. Bežným problémom, pokiaľ ide o výcvik umelej inteligencie (AI), je to, že sa príliš oboznámi s údajmi, na ktoré sa trénuje, pretože predpokladá, že táto výcviková sada predstavuje dokonalé znázornenie všetkého, s čím by sa mohla stretnúť. Vedci sa snažia tento „prebytok“ napraviť zavedením chaosu do dát vo forme hlučných alebo poškodených vstupov. Hoel naznačuje, že náš mozog robí niečo podobné, keď snívame. S pribúdajúcimi rokmi sa naše dni štatisticky dosť podobajú, čo znamená, že naša „tréningová sada“ je obmedzená. Stále však musíme byť schopní zovšeobecniť svoje schopnosti na nové a neočakávané okolnosti – či už sú to naše fyzické pohyby a reakcie alebo naše duševné procesy a porozumenie. Nemôžeme si do mozgu „vstreknúť“ náhodný hluk, keď sme hore, pretože sa musíme sústrediť na dané úlohy a vykonávať ich čo najpresnejšie. Ale spánok je iná vec. Vytvorením podivnej verzie sveta môžu sny uľahčiť a zjednodušiť naše chápanie tohto sveta. „Je to zvláštnosť snov v ich odlišnosti od bdenia, ktorá im dáva ich biologickú funkciu,“ povedal Hoel. Tvrdí, že už existujú určité dôkazy z výskumu neurovied, ktoré by to podporili. Jedným z najspoľahlivejších spôsobov, ako vyvolať sny o niečom, čo sa stane v skutočnom živote, je napríklad opakované vykonávanie nových úloh, ako je napríklad učenie sa žonglovať alebo opakovaný výcvik na lyžiarskom simulátore, keď ste hore. Pretrénovanie úlohy spúšťa tento fenomén preťaženia, čo znamená, že sa váš mozog pokúša zovšeobecniť nad rámec svojej tréningovej množiny, zatiaľ čo spíte, vytváraním snov. To môže pomôcť vysvetliť, prečo sa po dobrom spánku často zlepšujeme vo fyzických úlohách, ako je žonglovanie. Aj keď Hoelova hypotéza ešte stále nie je vyskúšaná, výhodou je, že fenomenológiu snov, najmä ich riedky, halucinačný a naratívny obsah, berie vážne, skôr než by ich brala ako nevysvetlený vedľajší produkt iných mozgových procesov na pozadí. Aj prežívanie zdanlivo nesúvisiacich, ale fyzicky podobných činností, môže mať výhody. Napríklad snívanie o lietaní môže zlepšiť vašu rovnováhu a stabilitu pri behu. „Je to všetko možné,“ uviedol profesor Mark Blagrove, riaditeľ laboratória spánku na Swansea University, ktoré sa špecializuje na štúdium spánku a snov. „Táto teória navrhuje, aby sme v snoch generalizovali to, čo sme sa dozvedeli počas dňa.“ Hodí sa tak do rôznych ďalších súčasných teórií, ako je napríklad nedávna teória Nextup, ktorá tvrdí, že sny hľadajú nové asociácie toho, čo sa človek nedávno naučil.

Viac sa dočítate: 

https://www.theguardian.com/science/2021/may/14/weird-dreams-train-us-for-the-unexpected-says-new-theory


Imfinzi a tremelimumab s chemoterapiou preukázali celkový prínos prežitia v štúdii POSEIDON

Pozitívne výsledky na vysokej úrovni z konečnej analýzy štúdie POSEIDON fázy III ukázali, že kombinácia durvalumabu (Imfinzi, AstraZeneca), tremelimumabu a chemoterapie preukázala štatisticky významný a klinicky významný prínos celkového prežívania (OS) v porovnaní so samotnou chemoterapiou. Táto kombinácia imunoterapie tiež preukázala štatisticky významné zlepšenie prežívania bez progresie (PFS) v porovnaní s chemoterapiou samotnou, ako sa predtým uvádzalo v októbri 2019. Pacienti v tomto ramene boli liečení krátkym cyklom tremelimumabu, protilátky proti CTLA4, v priebehu 16 dní. Rameno s durvalumabom plus chemoterapia preukázalo v predchádzajúcej analýze štatisticky významné zlepšenie PFS oproti chemoterapii, ale trend OS pozorovaný v tejto analýze nedosiahol štatistickú významnosť. Pacienti v kontrolnej skupine boli liečení až šiestimi cyklami chemoterapie, zatiaľ čo pacienti v experimentálnych skupinách boli liečení štyrmi cyklami. Každá kombinácia preukázala prijateľný bezpečnostný profil a neboli identifikované žiadne nové bezpečnostné signály. Ďalej kombinácia s tremelimumabom poskytovala zhruba podobný bezpečnostný profil ako kombinácia durvalumabu a chemoterapie a neviedla k zvýšenému prerušeniu liečby. „Sme radi, že štúdia POSEIDON fázy III po prvýkrát demonštruje významný a klinicky zmysluplný celkový prínos prežitia pre Imfinzi plus tremelimumab chemoterapiou pri metastatickom nemalobunkovom karcinóme pľúc,“ uviedol výkonný viceprezident Dave Fredrickson, AstraZeneca Oncology Business Unit, v tlačovej správe. „Nás obzvlášť potešil bezpečnostný profil.“ V tomto prostredí sme videli povzbudivé zavádzanie nových kombinácií a veríme, že tento nový prístup prinesie ďalšiu možnosť pre pacientov s vysokými nenaplnenými lekárskymi potrebami. Tešíme sa na diskusiu o ďalších krokoch s regulačnými orgánmi.“ Durvalumab je jediná schválená imunoterapia v liečbe neresekovateľného NSCLC 3. stupňa po chemoradiačnej liečbe a je schválená v Spojených štátoch, EÚ, Japonsku a ďalších krajinách na liečbu malobunkového karcinómu pľúc v rozsiahlom štádiu na základe klinického skúšania CASPIAN. Kombinácia durvalumabu a tremelimumabu sa podľa tlačovej správy testuje pri rakovine pľúc, rakovine močového mechúra a rakovine pečene.

Viac sa dočítate:

https://www.astrazeneca.com/media-centre/press-releases/2021/imfinzi-and-tremelimumab-showed-survival-in-poseidon.html


Rodí sa hviezdica a nádej pre kľúčové druhy zasiahnuté hroznou chorobou

Vedci v laboratóriu na ostrove San Juan v štáte Washington po prvý raz úspešne vychovali v zajatí slnečnicové morské hviezdy, aby tak pomohli zachrániť tieto charizmatické oceánske tvory pred vyhynutím. Slnečnicové morské hviezdy, ktorých farby sa veľmi líšia, môžu dorásť až do veľkosti kolesa bicykla a mať asi 20 nôh. Kedysi sa hojne vyskytovali v pobrežných vodách od Aljašky po Mexiko, od roku 2013 však takmer šesť miliárd z týchto kriticky ohrozených zvierat zomrelo na ochorenie vyvolané globálnym otepľovaním morí a ich populácie klesli o viac ako 90 %. Ako kľúčové predátory sú slnečnicové morské hviezdy životne dôležité pri udržiavaní rozmanitého oceánskeho ekosystému, uviedol Jason Hodin, morský biológ, ktorý vedie výskum v laboratóriu Friday Harbor Laboratories na ostrove San Juan, námornej poľnej stanici na Washingtonskej univerzite. „Títo najlepší predátori skutočne pomáhajú vytvárať štruktúru ekosystému,“ uviedol. „Keď ich odstránite, často sa z biotopov stanú oveľa jednoduchšie a menej rozmanité ekosystémy.“ Toto bolo v Kalifornii jasne cítiť, uviedol Hodin, kde sa neprítomnosť hviezdice zhodovala so zánikom chalúh. Strata kľúčového predátora spôsobila rozmach populácií purpurových ježkov, ktoré požierajú riasy. Hodin to považuje za mimoriadne znepokojujúce, pretože chaluhové lesy sú „tropickým dažďovým pralesom oceánov“. Kelp absorbuje veľké množstvo uhlíka, čistí vodu a poskytuje životne dôležité prostredie pre morské tvory. Hodin, larválny biológ, začal projekt v roku 2019, keď sa naň s finančnými prostriedkami obrátila environmentálna charita Nature Conservancy (TNC). Walter Heady, pobrežný morský ekológ v TNC, povedal: „Keď sme začali túto prácu s tímom doktora Hodina, neboli sme si ani istí, či je pre toto zviera možný chov v zajatí.“ O životnom cykle morských hviezd sa vie veľmi málo, čiastočne preto, že larvy sú také malé, že je veľmi ťažké ich monitorovať alebo dokonca lokalizovať vo voľnej prírode, ale tiež preto, že „nejde o komerčne dôležitý druh,“ uviedol Heady. „Prvým cieľom,“ povedal Hodin, „bolo získať lepší obraz o biológii morských hviezd, aby sme pochopili, ako by sa mohol druh vo voľnej prírode zotaviť.“ Hodinovi a jeho tímu sa metódou pokusu a omylu podarilo vychovať morské hviezdy z larválneho štádia v laboratóriu. Od začiatku projektu v novembri 2019 sa ich „zbierka“ rozrástla na 12 juvenilných morských hviezd. Ďalšie rozmnožovanie v januári 2021 malo za následok desaťtisíce lariev, ktoré podľa Hodina rastú rýchlejšie a lepšie ako prvá várka. Vedci zistili, že larvy sú schopné prežiť vyššie teploty ako sú tie, ktoré sú na svojom obvyklom stanovišti, čo zvyšuje nádej, že tento druh bude možné dobre prispôsobiť predpokladanému zvýšeniu teploty vody v dôsledku klimatickej krízy. Ďalšou etapou projektu je zostaviť to, čo Hodin nazýva „kuchárska kniha“, teda akýsi návod, ako možno vo veľkom merať morské hviezdy. Konečným cieľom je pochopiť, či sa tieto laboratórne chované hviezdice dajú presunúť späť do oceánu. Bude to náročné a vyžaduje si to regulačné schválenie. Rozsah druhov sa rozprestiera v troch krajinách. Hodin však dúfa, že nakoniec podstúpi kontrolované miestne testy, aby lepšie pochopil ekologické dôsledky takýchto znovuzavedení.

Viac sa dočítate: 

https://www.theguardian.com/environment/2021/may/15/a-starfish-is-born-hope-for-key-species-hit-by-gruesome-disease


Klinická štúdia s pembrolizumabom ukazuje zlepšené prežívanie

Kľúčová štúdia pembrolizumabu (Keytruda, Merck) v kombinácii s chemoterapiou ukázala štatisticky významné zlepšenie prežívania bez udalostí (EFS) u pacientov s vysoko rizikovým trojnásobne negatívnym karcinómom prsníka (TNBC) v počiatočnom štádiu (TNBC). Termín trojnásobne negatívny karcinóm prsníka sa vzťahuje na skutočnosť, že rakovinové bunky nemajú estrogénové alebo progesterónové receptory a tiež netvoria príliš veľa proteínu nazývaného HER2. (Bunky majú pri všetkých 3 testoch negatívny výsledok.) Tieto druhy rakoviny majú tendenciu vyskytovať sa častejšie u žien mladších ako 40 rokov, ktoré sú Afroameričanky alebo majú mutáciu BRCA1. Do štúdie KEYNOTE-522 bolo zaradených 1 174 pacientov, ktorí boli randomizovaní do jedného z dvoch režimov. Vyšetrovacia skupina dostávala pembrolizumab plus paklitaxel a karboplatinu počas štyroch cyklov. Nasledoval pembrolizumab plus cyklofosfamid a buď doxorubicín, alebo epirubicín počas 4 cyklov ako neoadjuvantná liečba, potom sa po operácii podalo deväť cyklov pembrolizumabu ako adjuvantná liečba. Kontrolná skupina dostávala počas týchto cyklov namiesto pembrolizumabu placebo. TNBC je agresívna forma rakoviny prsníka, ktorá má podľa tlačovej správy vysokú mieru recidívy počas prvých piatich rokov po diagnostikovaní. Aj keď niektoré druhy rakoviny prsníka môžu mať pozitívny test na estrogénové receptory, receptory progesterónu alebo na nadmernú expresiu receptora 2 pre ľudské epidermálne rastové faktory, testy TNBC sú negatívne pre všetky tri druhy receptorov. Približne 15 až 20 % všetkých druhov rakoviny prsníka sú TNBC a bývajú bežnejšie u žien mladších ako 40 rokov, ktoré sú Afroameričanky alebo majú mutáciu BRCA1. Podľa tlačovej správy pembrolizumab zvyšuje schopnosť imunitného systému tela detegovať a bojovať proti nádorovým bunkám. Štúdia KEYNOTE-522 splnila svoj duálny primárny cieľový ukazovateľ EFS a preukázala štatisticky významné a klinicky významné zlepšenie v porovnaní so samotnou neoadjuvantnou chemoterapiou. „Keytruda je prvou imunoterapiou, ktorá preukázala pozitívne výsledky prežitia bez udalostí u pacientov s vysoko rizikovým včasným štádiom TNBC, čo je obzvlášť agresívna forma rakoviny prsníka,“ uviedol Roy Baynes, MMed, PhD, FCP, hlavný viceprezident, vedúci globálneho klinického vývoja a hlavný lekár spoločnosti Merck Research Laboratories v tlačovej správe. „Zlepšenie počtov úplných patologických odpovedí, ktoré sa pôvodne pozorovalo po predoperačnej liečbe, bolo povzbudivé a teraz, keď vidíme, že údaje dozrievajú po štyroch rokoch a obsahujú štatisticky významné zlepšenie prežívania bez udalostí, tešíme sa na spoluprácu s FDA a ďalšími globálnymi úradmi, ktorá bude môcť priniesť túto novú možnosť pacientom čo najrýchlejšie.“ Skoršia analýza úplnej patologickej odpovede z KEYNOTE-522 tiež ukázala štatisticky významné zlepšenie zdravotných stavov u pacientov s TNBC v počiatočnom štádiu, bez ohľadu na stav PD-L1. Toto bol ďalší dvojitý primárny cieľový ukazovateľ štúdie, ako bolo oznámené v roku 2019. Ďalej vyšetrovatelia zistili bezpečnostný profil zhodný s bezpečnostným profilom pozorovaným v iných štúdiách a nezistili žiadne nové bezpečnostné signály.

Viac sa dočítate: 

https://www.merck.com/news/merck-announces-phase-3-keynote-522-trial-met-dual-primary-endpoint-of-event-free-survival-efs-in-patients-with-high-risk-early-stage-triple-negative-breast-cancer-tnbc/