Pondelkový pokec s Peťom
Autor: Peter Novák
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. V dnešnom diele pondelkového pokecu sa však nebudeme venovať zdravotníckym témam. Pre zmenu sa pozrieme na súčasne problémy v ekológii. Aký vplyv má v súčasnosti globálne otepľovanie, aký možný dopad má znečisťovanie pôd a nelegálny rybolov či aké kroky sa dajú podniknúť na zvrátenie týchto katastrofických scenárov? Poďme na to.
Správa OSN o znečistení uvádza, že svetové pôdy sú pod veľkým tlakom
Podľa správy OSN sú znečistené pôdy pod veľkým tlakom. Okrem toho, že poskytujú 95 % potravín pre ľudstvo, sú tiež najväčšou aktívnou zásobárňou uhlíka po oceánoch, a preto sú rozhodujúce v boji proti klimatickej kríze. Správa však uviedla, že priemyselné znečistenie, baníctvo, poľnohospodárstvo a zlé nakladanie s odpadmi na nich pôsobia veľmi negatívne. V mnohých krajinách však chýba zásada, že ten, kto znečisťuje pôdu, za to aj zaplatí. Medzi znečisťujúce látky patria kovy, kyanidy, DDT a ďalšie pesticídy a dlho sa rozkladajúce organické chemikálie, ako sú PCB. Potraviny a voda sú tak nebezpečné, znižujú produktivitu polí a škodia divej zveri. Táto správa však uviedla, že väčšinu únikov znečisťujúcich látok, ktoré končia v pôde, nie je možné ľahko kvantifikovať, a preto skutočné škody zostávajú veľmi nejasné. Celosvetová výroba priemyselných chemikálií sa každý rok od roku 2000 zdvojnásobila na 2,3 miliardy ton ročne. Predpokladá sa, že do roku 2030 sa opäť takmer zdvojnásobí, čo znamená ďalšie zvyšovanie znečistenia. OSN tiež varuje pred vznikajúcimi kontaminantmi vrátane farmaceutík a antimikrobiálnych látok. „Globálna pôda je pod veľkým tlakom,“ uviedol Qu Dongyu, šéf organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. „Táto tenká kôra zemského povrchu podporuje všetok suchozemský život a je zapojená do mnohých kľúčových ekosystémových služieb, ktoré sú nevyhnutné pre životné prostredie, ľudské zdravie a život všeobecný.“ Inger Andersen, vedúca environmentálneho programu OSN, povedala: „Znečistenie pôdy môže byť pre ľudské oči neviditeľné, ale ohrozuje potraviny, ktoré jeme, vodu, ktorú pijeme, a vzduch, ktorý dýchame. Znečistenie nepozná hranice. Je čas znovu sa spojiť s našimi pôdami, pretože to je miesto, kde začína rásť naše jedlo. Znečistenie by už nemalo byť skrytou realitou. Buďme všetci súčasťou riešenia tohto znečistenia.“ Podľa vedcov, ktorí stoja za ďalšou správou OSN o biodiverzite pôdy, zverejnenou v decembri, vyzerá ich budúcnosť veľmi pochmúrne a ich stav je rovnako dôležitý ako klimatická núdza a ničenie sveta na povrchu zeme. Od priemyselnej revolúcie sa z poľnohospodárskej pôdy stratilo asi 135 miliárd ton a vedci tvrdia, že vzhľadom na to, že jej formovanie trvá tisíce rokov, je nevyhnutná ich okamžitá ochrana a obnova. Nová správa OSN uzatvára: „Prítomnosť kontaminantov v pôde môže mať nenapraviteľné následky na zdravie ľudí a ekosystémov.“ Zistilo sa pritom, že najväčší zdroj znečistenia sa líši v závislosti od regiónov. Najväčším problémom je priemyselné znečistenie v západnej Európe a Severnej Amerike, poľnohospodárstvo v Ázii, Latinskej Amerike a východnej Európe a ťažba v subsaharskej Afrike. V severnej Afrike a na Blízkom východe je najväčším zdrojom kontaminácie znečistenie miest. „V mnohých štátoch stále chýba základný krok identifikácie strany zodpovednej za znečistenie,“ uvádza sa v správe. „Očakáva sa, že znečistenie sa bude zvyšovať, pokiaľ nedôjde k rýchlemu posunu vo výrobných a spotrebných modeloch a politickému záväzku k skutočne udržateľnému hospodáreniu, pri ktorom bude príroda rešpektovaná v plnej miere.“
Viac sa dočítate: http://www.fao.org/documents/card/en/c/cb4827en
Srílanskí úradníci sa pripravili na únik ropy z potápajúcej sa nákladnej lode
Srílanskí úradníci sa začali pripravovať na potenciálne ničivú ropnú škvrnu po tom, čo nákladná loď prevážajúca toxické chemikálie začala horieť pri pobreží a potopila sa. Stroj MV X-Press Pearl viezol 25 ton kyseliny dusičnej, hydroxidu sodného a ďalších nebezpečných látok, keď 20. mája vypukol na lodi požiar. Nákladná loď v tom čase kotvila v doku 14 míľ od prístavu v hlavnom meste Srí Lanky Kolombo, vo svojich nádržiach mala 278 ton palivového oleja, 50 ton plynového oleja a prevážala 20 kontajnerov s mazacím olejom. Pokusy uhasiť tento požiar prebiehali počas dvoch týždňov, a to aj napriek drsným monzúnovým podmienkam, aby sa chemické požiare dostali pod kontrolu, pretože toxické materiály sa vylievali do oceánu. Následne po uhasení však začali vzrastať obavy, že sa nákladná loď potápa aj s toxickým nákladom. Holandská záchranná spoločnosť sa pokúsila čln vytiahnuť, korma však v stredu druhého júna zasiahla morské dno. Srílanské úrady uviedli, že sú v pohotovosti pre prípad, že by sa z polozapustenej lode začala vylievať ropa, čo by malo katastrofický dopad na morský život a rybolov v krajine. Kapitán Indika de Silva, hovorca srílanského námorníctva, uviedol, že vraky pozorovali vrtuľníky a remorkéry námorníctva. Námorníctvo nebolo schopné načerpať naftu z nádrží plavidla kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam, uviedol de Silva. Zdôraznil však, že neexistujú žiadne náznaky o úniku ropy a ak by sa z lode začala ropa vylievať, bolo námorníctvo pripravené zabrániť úniku ropy, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia. Prevádzkovateľ lode, spoločnosť X-Press Feeders, uviedla, že stále neexistujú známky úniku ropy. Predpokladá sa, že časť paliva sa mohla pri požiari spáliť. Dopad katastrofy však na Srí Lanke cítiť už teraz – pozdĺž kedysi nedotknutých brehov vyplával nebezpečný odpad, mikroplasty a spálené trosky. V okruhu 80,47 kilometrov (50 míľ) od vraku bol tiež zakázaný rybolov, čo spôsobilo škody tisícom miestnych obyvateľov odkázaným na toto živobytie. Momentálne prebieha vyšetrovanie príčiny požiaru. Úrady sa domnievajú, že posádka mohla vedieť o úniku chemikálií už 10 dní predtým, ako zalarmovali prístavné úrady, pričom pri pátracej akcii sa začal hľadať záznamník údajov o plavbe. Ministerka prístavov na Srí Lanke Rohitha Abeygunawardena povedala: „Dúfame, že dostaneme kompenzáciu v súlade s miestnym a medzinárodným právom. Toho úsilia sa nikdy nevzdáme.“ Centrum pre environmentálnu spravodlivosť, ochranárska skupina na Srí Lanke, uviedla, že podá žalobu vo verejnom záujme na singapurskú spoločnosť, ktorá vlastní spoločnosť X-Press Pearl, a bude požadovať náhradu škody za devastáciu životného prostredia. Orgány v Singapure taktiež zahájili vlastné vyšetrovanie. Je pravdepodobné, že úplné posúdenie tejto katastrofy a jej dopad na životné prostredie bude trvať najmenej šesť až osem mesiacov, ale srílanský ekológ Nayanaka Ranwella bez okolkov predpovedal: „Môže to byť tragédia, smrť nášho mora.“
Viac sa dočítate:
https://www.theguardian.com/world/2021/jun/03/sri-lanka-officials-brace-oil-spill-sinking-cargo-ship
Štúdia zistila, že arktický morský ľad sa topí dvakrát rýchlejšie, ako sa myslelo
Vedci zistili, že morský ľad sa na väčšine územia Arktídy topí dvakrát rýchlejšie, ako sa doteraz myslelo. Arktický ľad sa topí, keď klimatická kríza zvyšuje teplotu Zeme. Výsledkom je začarovaný kruh, v ktorom je väčšie množstvo vody vystavené slnečnému žiareniu, čo vedie k ešte väčšiemu zahrievaniu planéty. Rýchlejšia strata ľadu znamená, že severovýchodná lodná preprava z Číny do Európy, ktorá sa bude na mory ľahšie orientovať, bude kratšia, ale tiež to znamená, že je realizovateľnejšia aj nová ťažba ropy a zemného plynu v tejto oblasti. Výpočet hrúbky morského ľadu z údajov satelitného radaru je zložitý, pretože množstvo snehovej pokrývky na povrchu ľadovcov sa výrazne líši. Doteraz použité údaje o snehu pochádzali z meraní sovietskych expedícií na ľadových kryhách v rokoch 1954 až 1991. Klimatická kríza však Arktídu drasticky zmenila, čo znamená, že tieto informácie sú zastarané. Nový výskum použil nové počítačové modely na vytvorenie podrobných odhadov snehovej pokrývky od roku 2002 do roku 2018. Modely sledovali teplotu, sneženie a pohyb ľadovej kryhy s cieľom posúdiť akumuláciu snehu. Pomocou týchto údajov na výpočet hrúbky morského ľadu sa ukázalo, že redne dvakrát rýchlejšie, ako sa predtým odhadovalo v moriach okolo strednej Arktídy, ktoré tvoria väčšinu polárnej oblasti. Robbie Mallett z University College London, ktorý viedol štúdiu, uviedol: „Hrúbka morského ľadu je citlivým indikátorom zdravia Arktídy a keď sa Arktída oteplí, zahreje sa aj svet. Hrubší ľad funguje ako izolačná prikrývka, ktorá v zime bráni oceánu v zahrievaní atmosféry a v lete chráni oceán pred slnečným žiarením. Je tiež menej pravdepodobné, že tenší ľad prežije počas arktického leta.“ Predpokladá sa, že zmeny v Arktíde čoraz viac ovplyvňujú extrémne počasie, ako napríklad horúčavy a povodne na severnej pologuli. Rýchle zriedenie morského ľadu má vplyv aj na ľudské aktivity v Arktíde. Novo odkryté vody umožnili búrkam zasiahnuť pobrežné komunity a rozrušiť pobrežie, informoval Mallett. Otvorenie kratšej severovýchodnej námornej trasy okolo Sibíri znamená, že na prepravu tovaru medzi Čínou a Európou je potrebné menšie množstvo paliva, čo vedie k nižším emisiám uhlíka. Vo februári uskutočnila nákladná loď po prvýkrát spiatočnú cestu v zime. „To však tiež zvyšuje riziko úniku paliva v Arktíde, následky čoho môžu byť hrozivé,“ uviedol Mallett. „Veľký záujem je aj o ťažbu ropy a zemného plynu z ruských šelfových morí,“ uviedol Mallett. Výskum však odhalil oveľa väčšiu ročnú variabilitu v hrúbke ľadu, ako sa odhadovalo predtým. „Poznanie hrúbky ľadu je pre plánovanie týchto aktivít veľmi dôležité, takže zvýšená variabilita je všeobecne zlou správou pre tých, ktorí plánujú pracovať v Arktíde,“ uviedol. Údaje z doby sovietskej éry boli ťažko vybojované, uviedol Mallett. „Do Arktídy vyslali odvážnych ľudí, ktorí sedeli na týchto driftovacích staniciach a plavili sa okolo Arktídy, niekedy aj roky, a merali hĺbku snehu.“ Medzivládny panel pre zmenu podnebia však v roku 2019 identifikoval nedostatok najnovších údajov ako kľúčový nedostatok informácií. Hrúbka morského ľadu sa počíta z údajov satelitných radarov, ktoré merajú, ako vysoko leží ľad nad hladinou mora. Sneh na vrchu ľadu je pre radarové signály neviditeľný, ale hmotnosť, ktorou tlačí tento sneh ľad nadol, nie je známa, preto je nevyhnutné poznať hĺbku snehu. „Morský ľad sa v tomto roku začal formovať o dosť neskôr, takže sneh na vrchole má menej času na hromadenie,“ uviedol Mallett. „Naše výpočty zohľadňujú tento pokles hĺbky snehu po prvýkrát.“ „Stále sa dozvedáme o zmenách arktického prostredia a jednou z veľkých neznámych alebo menej známych je snehová pokrývka,“ uviedol Walt Meier z amerického Národného dátového centra pre sneh a ľad. „Prístup v štúdii predstavuje výrazné zlepšenie oproti starším metódam a výsledky zodpovedajú ďalším zmenám, ktoré u arktického morského ľadu vidíme, vrátane skoršieho začiatku topenia, nižšej letnej ľadovej pokrývky a neskoršieho zamrznutia.“ Profesorka Julienne Stroeve z UCL povedala: „Existuje stále niekoľko nejasností, ale veríme, že naše nové výpočty sú významným krokom vpred. Dúfame, že táto práca môže byť použitá na zlepšenie klimatických modelov, ktoré predpovedajú účinky dlhodobých klimatických zmien v Arktíde, v regióne, ktorý sa otepľuje trojnásobkom globálneho tempa a ktorého ľad je nevyhnutný na udržanie pohody planéty.“
Viac sa dočítate:
Stovky rybárskych flotíl sú podozrivé z nelegálneho lovu
Obrovské flotily, predovšetkým z Číny, vypínajú svoje sledovacie majáky, aby sa vyhli detekcii, zatiaľ čo nelegálne lovia chobotnice a iné lukratívne morské druhy na samom okraji rozsiahlych argentínskych rybárskych revírov, ukazuje nová štúdia. Plavidlá sa každý rok tlačia na samý okraj limitu výlučnej hospodárskej zóny Argentíny (EEZ), aby využili výhody lukratívnych rybárskych revírov. Monitorovaním majákov lodí od januára 2018 do apríla 2021 spoločnosť Oceana zistila, že viac ako 800 plavidiel zjavne vykonalo takmer 900 000 hodín rybolovu v okruhu 20 námorných míľ od neviditeľnej hranice medzi argentínskymi národnými vodami a otvoreným morom. „Počas tohto triapolročného obdobia došlo k viac ako 6 000 prípadom, keď sa zdá, že tieto rybárske plavidlá „stmavli“ potenciálnym znefunkčnením svojich elektronických sledovacích zariadení, známych ako automatické identifikačné systémy (AIS),“ hovorí správa zverejnená v stredu druhého júna s názvom „Now You See Me, Now You Don’t: Vanishing Vessels Along Argentina’s Waters“. Celkovo boli tieto plavidlá ukryté na viac ako 600 000 hodín, počas ktorých podľa podozrení spoločnosti Oceana prešli do teritoriálnych vôd Argentíny kvôli nelegálnemu rybolovu. „Je veľmi podozrivé, že majú AIS vypnutý počas takto dlhého časového úseku, keď lovia ryby,“ povedala Marla Valentine, ekologička z Oceany, medzinárodnej mimovládnej organizácie zaoberajúcej sa ochranou oceánov. „Zo vzácnych ekosystémov, ktorých obyvatelia sú napríklad kalamáre, merlúzy a krevety, sa odstraňujú morské živočíchy v hodnote miliárd dolárov. To môže mať trvalý dopad na ich reprodukčný cyklus,“ uviedla Valentine. Takmer 66 % „tmavých“ plavidiel tvorili lode na chytanie kalamárov s čínskou vlajkou, plavidlá s jasnými svetlami a háčikmi určené na chytanie kalamárov. Španielske traulery, ktoré vlečú ťažké siete pozdĺž morského dna, aby chytili druhy ako argentínska merlúza a červené krevety, však „stmavli“ častejšie ako čínske plavidlá. „V priemere mala väčšia čínska flotila 12,88 časových medzier na plavidlo, zatiaľ čo menšia španielska flotila mala priemerne 45 medzier na plavidlo,“ uviedla Valentine. Prítomnosť toľkých plavidiel hneď pri argentínskych vodách spôsobila niekoľko konfliktov na šírom mori s argentínskou pobrežnou strážou. V apríli minulého roku bolo nelegálne loviacimi loďami počas nočných nájazdov v argentínskych vodách chytených približne 100 chobotníc za noc a každá z nich mala vypnutý AIS. „V roku 2016 bol čínsky trauler potopený po tom, čo sa údajne pokúsil vraziť do plavidla pobrežnej stráže, a v roku 2018 sa údajne spojili štyri čínske rybárske plavidlá, aby chránili piate plavidlo, ktoré pobrežná stráž sledovala,“ uvádza sa v správe. V Argentíne sa od roku 2016 nachádza jedna z najväčších svetových rybárskych oblastí v chytaní chobotníc s obchodnou hodnotou takmer štyri miliardy dolárov. Chobotnice tejto krajiny sú kriticky dôležité pre globálne hospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a odolnosť a diverzitu oceánov.
Viac sa dočítate:
OSN požaduje od Austrálie dôraznejšie opatrenia v oblasti klímy na záchranu Veľkého koralového útesu
Členovia Výboru OSN pre svetové dedičstvo vyvíjajú tlak na Austráliu, aby sa zaviazala k ambicióznejším opatreniam v oblasti klímy v rámci svojho plánu spomalenia úpadku Veľkého koralového útesu pred hlavným júlovým stretnutím. Pamiatkari lobovali u 13 zástupcov z 21 krajín, ktoré sú členmi výboru, a uviedli, že na podnietenie väčších domácich opatrení v oblasti emisií skleníkových plynov by sa mala využiť hrozba umiestnenia útesu na zoznam „in danger“. Odkedy výbor v roku 2015 naposledy hodnotil stav útesu, kľúčové vládne a medzinárodné správy uznali zhoršujúci sa stav najväčšieho systému koralových útesov na svete, ktorý sa rozprestiera viac ako 2 000 km od pobrežia Queenslandu. Od stretnutia v roku 2015 globálne otepľovanie tiež podnietilo tri udalosti hromadného bleachingu, ktoré oslabili a zabili koraly v celom rozpätí útesu. Bleaching alebo takzvané „bielenie koralov“ je následok príliš veľkého oteplenia vody. Pri tomto oteplení dochádza k vytláčaniu riasy (Zooxanthellae) žijúcej v tkanivách koralov, čo spôsobí, že koraly úplne zbelejú. Koraly však nie sú po prebehnutí procesu bielenia mŕtve a môžu prežiť túto udalosť, sú však viac namáhané a rýchlejšie zomierajú. Parížske centrum svetového dedičstva UNESCO má začať zverejňovať správy pred júlovým stretnutím. Správa o Veľkom koralovom útese bude obsahovať zoznam návrhov výboru. Využitie dopadov zmeny podnebia na ospravedlnenie zaradenia miesta svetového dedičstva do zoznamu „in danger“ sa nikdy predtým neurobilo, aj keď táto možnosť existuje. Krajiny, ktoré sú ohrozené zmenami podnebia, výbor nikdy formálne nepožiadal, aby prijali opatrenia na zníženie emisií ako podmienku zotrvania mimo zoznamu „in danger“. Medzinárodná únia pre ochranu prírody, vedecký poradný orgán pre prírodné lokality svetového dedičstva, tvrdí, že zmena podnebia je teraz najrozšírenejšou hrozbou pre miesta svetového dedičstva a ovplyvňuje viac ako 70 z 252 lokalít uvedených v zozname.. Výbor pre svetové dedičstvo, ktorý sa schádza od 16. do 31. júla, má takisto zvážiť novú politiku v oblasti zmeny podnebia, ktorá by krajinám mohla poskytnúť politické poradenstvo. Richard Leck, šéf oddelenia oceánov WWF v Austrálii, uviedol: „UNESCO môže odporučiť, aby Austrália prijala oveľa dôraznejšie opatrenia v oblasti zmeny podnebia a obnoviteľných zdrojov energie ako v súčasnosti. Austrálska vláda by mala udržiavať priemerný rast teploty o 1,5° C voči predindustriálnej dobe podľa Parížskej dohody. Táto teplota je kritickým prahom pre Veľký koralový útes. Austrálska emisná politika je ale v súčasnosti nastavená na nárast teploty o 2,5° C alebo až 3° C, čo môže mať kritický dopad na útes.“ Morrisonova vláda obhájila svoj postoj k zmene podnebia a uviedla, že krajina sa podieľa na znižovaní emisií. Leck a Imogen Zethoven, konzultanti zastupujúci Austrálsku spoločnosť pre ochranu morí, informovali 13 krajín, ktoré sú členmi Výboru pre svetové dedičstvo, a predložili správu, v ktorej argumentujú, že výbor by mal požiadať Austráliu o prijatie prísnejších opatrení v oblasti zmeny klímy. Leck uviedol: „Mnoho členov nevedelo o poškodení útesu od roku 2015 a niektorí tiež nevedeli o slabom výkone politiky Austrálie v oblasti zmeny podnebia.“ Zaradenie útesu na zoznam „in danger“ by spôsobilo, že by útes stratil štatút svetového dedičstva UNESCO, čo by malo veľké vedľajšie účinky na odvetvie cestovného ruchu. V roku 2019 bol dlhodobý výhľad útesu znížený na veľmi zlý. V apríli 2020 vedci vyhlásili, že útes zažil rekordný najrozšírenejší bleaching. Štúdia vykonaná pre UNESCO uviedla, že aj keby globálne emisie skleníkových plynov mali vrcholiť v roku 2040 a potom klesať, asi polovica z 29 útesov na Zozname svetového dedičstva by stále zažila silný bleaching dvakrát za desať rokov. Docent Scott Heron z Univerzity Jamesa Cooka, ktorý viedol štúdiu a je odborníkom na problémy svetového dedičstva a útesy, uviedol, že austrálska vláda tvrdí, že dopady zmeny podnebia by sa nemali používať ako odôvodnenie pre zoznam „in danger“. Povedal však: „Potrebujeme urgentné kroky v oblasti zmeny podnebia a musia byť podniknuté ešte v tomto desaťročí.“
Viac sa dočítate: