Pondelkový pokec s Peťom

Autor: Peter Novák

 

Pondelkový pokec s Peťom

 

Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. V dnešnom diele pokecu sa dočítate o novom spôsobe liečby infekcií za pomoci kombinácie bakteriofágov spolu s antibiotikami. Taktiež sa dozviete o novej inovatívnej terapii rakoviny pomocou CAR-NK buniek či o ketónových doplnkoch stravy, ktoré môžu zlepšovať kognitívne schopnosti u obéznych pacientov. Poďme na to.

 

Vedci našli pamäťové T-bunky, ktoré chránia lymfatické uzliny pred šírením rakoviny

Podľa štúdie zverejnenej v Immunity vedci objavili populáciu T-buniek bojujúcich s nádorom, ktoré zostávajú v lymfatických uzlinách, aby poskytli ochranu pred melanómom. Vyšetrovatelia uviedli, že tieto bunky, označované ako pamäťové T-bunky rezidentné v lymfatických uzlinách, preukázateľne pôsobia proti šíreniu melanómu u myší. Zistili, že keď myši, ktoré boli predtým vyliečené z rakoviny pomocou imunoterapie, znova zaviedli bunky melanómu, lymfatické uzliny zostali voči rakovine odolné. „Tieto T-bunky z akéhokoľvek dôvodu zmenili svoj program a zostávajú v lymfatických uzlinách, kde pretrvávajú a zabíjajú nádorové bunky mnoho mesiacov, pričom nikdy nevstupujú do obehu,“ hovorí Mary Jo Turk, PhD, spoluautorka štúdie. „Tiež sme identifikovali T-bunky s podobnými charakteristikami v lymfatických uzlinách pacienta napadnutých melanómom, čo ukazuje, že u ľudí existujú podobné populácie.“ Napriek tomu, že koncept T-buniek prebývajúcich v lymfatických uzlinách bol predtým zdokumentovaný, podľa štúdie nebol nikdy pozorovaný pri rakovine. Vyšetrovatelia použili inovatívne sekvenčné techniky na identifikáciu jedinečného transkripčného profilu, vďaka ktorému sú tieto rezidentné T-bunky špecifické pre lymfatické uzliny a rakovinu. Výpočtová analýza údajov zo vzoriek melanómu zistila, že prítomnosť rezidentných T-buniek s týmto genetickým podpisom bola spojená s lepšími výsledkami a zlepšeným prežitím u pacientov s ľudským melanómom, ktorí mali metastázy v lymfatických uzlinách. „Zistili sme, že tieto bunky majú jedinečný profil génovej expresie, ktorý ich odlišuje od buniek v obehu a od pamäťových T-buniek, ktoré sa nachádzajú v iných tkanivách, ako je koža, a chránia ich,“ uviedol vo vyhlásení Chao Cheng, PhD. Budúci výskum je naplánovaný na skúmanie toho, ako efektívne generovať a aktivovať tieto pamäťové T-bunky v lymfatických uzlinách. Podľa vyšetrovateľov je konečným cieľom tohto výskumu úplne pochopiť, ako môžu byť pamäťové T-bunky umiestnené v tkanivách, aby účinne blokovali šírenie rakoviny.

Viac sa dočítate: https://www.sciencedaily.com/releases/2021/09/210914184817.htm

 

Clostridium difficile sa začína šíriť aj mimo nemocničných priestorov

Clostridium difficile alebo C. diff baktéria, ktorá spôsobuje zápal hrubého čreva a silnú hnačku, je široko rozšírená v zdravotníckych zariadeniach v USA a na celom svete, uviedli vedci z University of Houston, ktorí výsledky svojich pozorovaní prezentovali v Americkej spoločnosti pre infekčné choroby. V celosvetovej vzorke bolo 26 % environmentálnych vzoriek zo zdravotníckych a nezdravotníckych miest testovaných na kmene C. diff. Podrážky na topánkach mali najvyššiu mieru pozitivity, pričom 45 % vzoriek bolo na baktériu pozitívnych. C. diff je v USA každoročne zodpovedná za takmer pol milióna infekcií a 15 000 úmrtí. Doteraz bola jej prítomnosť v komunitných nastaveniach do značnej miery prehliadaná. „Infekcia C. diff bola historicky známa ako infekcia spojená s hospitalizáciou a úsilie o zníženie infekcie a kontrolu jej šírenia sa zameriavalo na nemocnice a zariadenia dlhodobej starostlivosti,“ povedal Jinhee Jo, postdoktorandský pracovník na univerzite v Houstone a predstavujúci autor. „V poslednej dobe sa množia prípady C. diff získaného v komunite, čo naznačuje potrebu širšieho komunitného dozoru.“ V rokoch 2014 až 2017 vedci zhromaždili vzorky z verejných priestorov, zdravotníckych zariadení a podrážok topánok v USA a ďalších 11 krajinách. Porovnávali rýchlosti pozitivity C. diff medzi nastaveniami, vrátane podrážok topánok, ktoré boli skúmané z hľadiska ich potenciálnej úlohy v prenose do životného prostredia. „Výsledky tejto štúdie posúvajú naše chápanie C. diff vrátane toho, kde sa nachádza, ako sa prenáša a koho ovplyvňuje,“ povedal Kevin W. Garey, profesor farmaceutickej praxe na UH College of Pharmacy. „Už nemôžeme uvažovať o tom, že C. diff existuje iba v zdravotníckych zariadeniach, a ohrozenou populáciou už nie sú len veľmi chorí pacienti v nemocnici.“ Identifikácia ohrozenej osoby kdekoľvek na svete by sa mala stať prioritou bez ohľadu na to, či je osoba v nemocnici alebo v komunite.“ Každý môže podniknúť opatrenia na zabránenie infekcii a obmedzenie šírenia C. diff v komunite. Jednoduché opatrenia zahŕňajú nácvik správnej hygieny rúk, čistenie povrchov chemickými dezinfekčnými prostriedkami a vyzúvanie obuvi pred vstupom do domu alebo spoločného priestoru.

Viac sa dočítate: https://www.eurekalert.org/news-releases/930795

 

NK bunky môžu byť pri liečbe mnohopočetného myelómu účinnejšie ako liečba bunkami CAR-T

Liečba založená na NK bunkách sa ukázala byť účinnejšia a preukázala menej nežiaducich reakcií u myší s mnohopočetným myelómom v porovnaní s imunoterapiou buniek CAR-T, ukazujú výsledky štúdie na klinickom výskumnom oddelení hematologických malignít H120-CNIO. „Naše výsledky celkovo ukazujú, že je možné modifikovať autológne NK bunky od pacientov s mnohopočetným myelómom tak, aby bezpečne exprimovali NKG2D-CAR. Tieto bunky by mohli byť účinnou stratégiou proti mnohopočetnému myelómu,“ uviedol vo vyhlásení hematológ Joaquín Martínez-López. Vedci zistili, že 25 % liečených myší zostalo bez ochorenia, ukazujú výsledky štúdie. Tím vedcov upravil NK bunky tak, aby sa mohli viazať na antigény receptorov NKG2D, ktoré sa nenachádzajú v normálnych bunkách, ale nachádzajú sa v 70 % ľudských rakovín. Pri terapii CAR-T bunkami sú T-bunky modifikované tak, aby sa viazali na konkrétne molekuly v rakovinovej bunke jednotlivca, a následne ju zabili. Momentálne sa viac používajú T-bunky, pretože s NK bunkami sa ťažšie manipuluje, ale vedci zistili, že bunkové terapie CAR-NK sú účinnejšie a majú menej nežiaducich reakcií u myší s mnohopočetným myelómom. V súčasnosti prebieha mnoho terapeutických klinických skúšok CAR a Európska agentúra pre lieky schválila používanie terapie CAR-T bunike u jedincov s myelómom, ale ako alternatíva sa začína zvažovať terapia CAR-NK bunkami. Výsledky štúdie boli publikované v časopise Blood Cancer Journal.

Viac sa dočítate: https://www.cnio.es/en/news/researchers-at-cnio-and-12-de-octubre-hospital-prove-efficacy-of-new-immunotherapy-for-multiple-myeloma/

Ketónové doplnky stravy môžu byť terapeuticky významne pri posilnení mozgových funkcií pri obezite

Nový výskum zistil, že ketónové doplnky môžu byť novou stratégiou na ochranu a zlepšenie zdravia mozgu u ľudí s obezitou, podľa štúdie publikovanej v The Journal of Physiology. Pretože je známe, že ľudia s obezitou majú vyššie riziko vzniku kognitívnych porúch a neurodegeneratívnych chorôb, táto štúdia zistila, že podávanie ketónového doplnku trikrát denne počas 14 dní zlepšuje prietok krvi do mozgu a zlepšuje aspekty kognitívnych funkcií, ako napr. pracovnú pamäť a rýchlosť spracovania informácií. Dobrovoľníci zahŕňali dospelých s obezitou, ktorí konzumovali buď ketónový doplnok, alebo chuťový doplnok placeba trikrát denne 15 minút pred raňajkami, obedom a večerou. Účastníci boli náhodne zaradení tak, aby užívali doplnok alebo placebo počas prvého 14-dňového obdobia, než prešli na iný stav na ďalšie 14-dňové obdobie. Všetky jedlá a občerstvenie poskytli vedci na obe 14-dňové intervenčné obdobia. Kognitívna funkcia sa merala pomocou overených testov prostredníctvom aplikácie pre iPad a prietok krvi v mozgu sa meral pomocou duplexného ultrazvuku krčných tepien. Potom boli odobraté vzorky krvi na meranie hormónov, ktoré autori štúdie prirovnali k hnojivu pre mozog, čo pomáha neurónom rásť a zlepšuje kognitívne funkcie. „Po overení u väčšej skupiny ľudí očakávame výsledok, že tieto doplnky možno použiť na ochranu a zlepšenie zdravia mozgu u ľudí s obezitou,“ uviedol prvý autor štúdie Jeremy Walsh, MD, v tlačovej správe.

Viac sa dočítate: https://www.sciencedaily.com/releases/2021/10/211005101908.htm

Bakteriofágy sa spájajú s antibiotikami v boji proti ničivým baktériám odolným voči antibiotikám

Prebiehajúci výskum hľadá nové terapie, ktoré kombinujú bakteriofágy s liekmi, ktoré sa v súčasnosti používajú na liečbu infekcií odolných voči antibiotikám, uvádza nedávny článok z Disease Models & Mechanisms. Laurent Kremer a kolegovia z Université de Montpellier a University of Pittsburgh skúmajú antibakteriálne účinky novej kombinovanej terapie, liečenie infekcií spôsobených baktériami druhu M. abscessus odolnými voči antibiotikám a bakteriofágom. Výskumný tím v Pittsburghu identifikoval jedného bakteriofága z 10 000, ktorý účinne zabíja baktérie v Petriho miske a mohol by byť kandidátom na liečbu týchto infekcií u ľudí. Kremer a jeho kolegovia potom testovali svoju novú kombinovanú terapiu na zebričkách nesúcich kľúčovú genetickú mutáciu, ktorá spôsobuje u ľudí cystickú fibrózu a napodobňuje, ako náš imunitný systém reaguje na bakteriálne infekcie. Potom získali od pacienta s cystickou fibrózou vzorky formy M. abscessus odolnej voči antibiotikám, aby infikovali zebričky a testovali na nich ich novú liečbu. Vedci pri monitorovaní zebričiek zistili, že sa u nich vyvinuli závažné infekcie s abscesmi a trpeli vysokou úmrtnosťou, pričom iba 20 % prežilo. Ďalej testovali, ako dobre sa infikované zebričky zotavili po injekcii antibakteriálneho bakteriofága počas 5 dní. Ukázalo sa, že zebričky mali menej závažné infekcie, zvýšili sa ich šance na prežitie a mali menej abscesov, ktoré utrpeli počas ťažkej infekcie. Keď vedci hľadali antibiotikum, ktoré by sa spojilo s antibakteriálnym bakteriofágom, zistili, že infekciu môžu liečiť iba bakteriofágom. Tím podľa autorov štúdie identifikoval a liečil zebričky rifabutínom po dobu 5 dní, čo pomohlo infekciám stať sa menej závažnými a miera prežitia vzrástla na 70 %. Vedci uviedli, že tento nový objav môže byť použitý na klinické skúšanie, a tak začať pomáhať zachraňovať ľudské životy. „Potrebujeme klinické skúšanie, ale počas cesty k nemu bude položených mnoho ďalších otázok a zebričky sú veľmi užitočným nástrojom na ich zodpovedanie,“ uviedol v tlačovej správe Graham Hatfull z University of Pittsburgh, USA.

Viac sa dočítate: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8461822/