Pondelkový pokec s Peťom
Autor: Peter Novák
Vhodné stravovanie a neustále objavy sa vyplácajú
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Do dnešného čísla som si pre vás pripravil novinky z liečby chronickej migrény, pozrieme sa taktiež aj na stravovanie, ktoré môže znížiť riziko demencie vo vyššom veku, alebo aj na nový liekový cieľ liečby zápalu pľúc. Poďme na to.
Erenumab lepší ako topiramát pre pacientov s epizodickou chronickou migrénou
Erenumab (Aimovig, Novartis) preukázal vyššiu účinnosť a výrazne lepší profil znášanlivosti v porovnaní s topiramátom u pacientov s epizodickou a chronickou migrénou, uvádzajú údaje zo štúdie HER-MES publikovanej v časopise Cephalalgia. Zistilo sa, že účastníci mali signifikantne nižšiu mieru prerušenia liečby v dôsledku nežiaducich účinkov, pričom len 10,6 % pacientov, ktorým bol podávaný erenumab, prerušilo liečbu v porovnaní s 38,9 % pacientov, ktorým bol podávaný topiramát. Okrem toho pacienti mali významne vyššiu pravdepodobnosť, že dosiahnu klinicky významné zlepšenie frekvencie migrény, keď boli randomizovaní na erenumab na 55,4 % v porovnaní s 31,2 % pacientov na topiramáte. „Výsledky tejto prvej a jedinej priamej štúdie ukazujú vynikajúcu znášanlivosť a účinnosť lieku Aimovig v porovnaní s topiramátom, čím ďalej demonštrujú hodnotu lieku Aimovig pre pacientov s migrénou,“ povedala Lykke Hinsch Gylvin, vedúca globálnej lekárskej franšízy pre neurovedy v Novartis Pharmaceuticals, v tlačovej správe. „Sme hrdí na to, že môžeme pokračovať v pretváraní starostlivosti o pacientov s migrénou poskytovaním bezpečnej a účinnej preventívnej liečby tým, ktorí žijú s týmto veľmi oslabujúcim ochorením.“ HER-MES je randomizovaná, dvojito zaslepená, dvojito falošná, aktívne kontrolovaná štúdia fázy 4 s paralelnými skupinami navrhnutá na vyhodnotenie znášanlivosti a účinnosti erenumabu v porovnaní s topiramátom v prostredí zameranom na pacienta. Do štúdie bolo zaradených 777 dospelých pacientov s epizodickou alebo chronickou migrénou, ktorí predtým nedostali liečbu alebo u ktorých zlyhali tri predchádzajúce terapie propranololom/metoprololom, amitriptylínom a flunarizínom. Pacienti boli randomizovaní v pomere 1:1, aby dostávali buď erenumab alebo topiramát, pričom rameno s erenumabom bolo rozdelené do dávok 70 mg alebo 140 mg. Zvýšenie dávky zo 70 mg na 140 mg bolo možné kedykoľvek počas štúdie. Pacientom v ramene topiramátu sa podával liek v najvyššej tolerovanej dávke (50 – 100 mg), počnúc 6-týždňovou titračnou fázou. „HER-MES je prvou štúdiou, ktorá priamo porovnávala terapeutický účinok protilátky a malej molekuly pri prevencii migrény,“ uviedol vo vyhlásení Uwe Reuter, MD, PhD, MBA, výkonný riaditeľ medicíny na Charité Universitätsmedizin. „Pozitívne výsledky posilňujú pozíciu erenumabu ako bezpečnej a účinnej liečby prevencie migrény, ktorá môže výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov s migrénou so zlepšeným dávkovacím režimom.“
Protizápalová diéta môže znížiť riziko demencie v neskoršom živote
Jedinci, ktorí konzumujú protizápalovú stravu vrátane fazule, kávy, ovocia, čaju a zeleniny, by mohli mať nižšie riziko rozvoja demencie neskôr v živote, ukazujú výsledky novej štúdie. „Diéta je faktorom životného štýlu, ktorý môžete upraviť, a môže hrať úlohu v boji proti zápalu, jednej z biologických ciest, ktoré prispievajú k riziku vzniku demencie a kognitívnych porúch v neskoršom živote,“ povedal Nikolaos Scarmeas, MD, PhD, z National and Kapodistrian University z Atén. Po úprave podľa veku, úrovne vzdelania a pohlavia bolo každé 1-bodové zvýšenie skóre zápalu spojeného s diétou spojené s 21 %-ným zvýšením rizika rozvoja demencie. Jedinci v hornej tretine, ktorí konzumovali najlepšiu protizápalovú diétu, mali 3-krát nižšiu pravdepodobnosť vzniku demencie ako tí v najnižšej tretine jedincov, ktorí konzumovali najmenej protizápalovú diétu. Jednotlivci, ktorí sa zúčastnili štúdie, odpovedali na dotazník o frekvencii konzumácie jedla, ktorý sa používa na určenie zápalového potenciálu stravy jednotlivca. Dotazník bol použitý na zhromaždenie informácií o hlavných potravinových skupinách skonzumovaných počas predchádzajúceho mesiaca, vrátane pridaných tukov, alkoholu, obilnín, mliečnych výrobkov, rýb, ovocia, strukovín, mäsa, stimulantov, sladkostí a zeleniny. Možné skóre zápalu v strave sa môže pohybovať od -8,87 do 7,98, pričom vyššie skóre naznačuje viac zápalovú diétu, ktorá zahŕňa menej porcií fazule, kávy, ovocia, čaju a zeleniny. Vyšetrovatelia zistili, že počas sledovania v dĺžke priemerne tri roky sa u približne 6 % sledovaných pacientov vyvinula demencia. Jednotlivci, u ktorých sa vyvinula demencia, dosiahli v priemere skóre -0,6 v porovnaní s priemerným skóre -0,70 u tých, u ktorých sa demencia nerozvinula. „Naše výsledky nás približujú k charakterizácii a meraniu zápalového potenciálu ľudskej stravy,“ povedal Scarmeas. „To by zase mohlo pomôcť informovať o prispôsobenejších a presnejších diétnych odporúčaniach a iných stratégiách na udržanie kognitívneho zdravia.“ Štúdia bola pozorovacia a ukazuje súvislosť medzi starnutím mozgu, demenciou a stravou.
Viac sa dočítate: https://www.healthline.com/health/how-to-prevent-dementia
Štúdie podporujú kariprazín ako doplnkovú liečbu veľkej depresívnej poruchy
Kariprazín preukázal štatisticky významnú zmenu oproti východiskovej hodnote v celkovom skóre Montgomeryho-Åsbergovej škály hodnotenia depresie (MADRS) u pacientov s veľkou depresívnou poruchou (MDD) po 6. týždni podľa výsledkov štúdie 3111-301-001. Klinická štúdia fázy 3 hodnotila účinnosť a bezpečnosť kariprazínu ako prídavnej liečby u týchto pacientov. V druhej štúdii kariprazín preukázal numerické zlepšenie symptómov depresie od začiatku do 6. týždňa, ale nedosiahol štatistickú významnosť. „Keď sa kariprazín pridal k prebiehajúcej antidepresívnej liečbe, ktorá u pacientov s veľkou depresívnou poruchou vyvolala neadekvátnu odpoveď, preukázal, že môže ďalej zlepšovať symptómy depresie tým, že poskytuje štatisticky významné a klinicky významné zlepšenia v porovnaní s placebom v dvoch veľkých, dobre kontrolovaných klinických skúškach,“ povedal Michael Severino, MD, podpredseda a prezident AbbVie, v tlačovej správe. „Veľká depresívna porucha je jednou z najbežnejších a najzávažnejších duševných chorôb a viac ako polovica týchto pacientov nikdy nezažije uspokojivé výsledky z tohto vyčerpávajúceho stavu. Na základe výsledkov sa domnievame, že kariprazín má potenciál prospieť týmto pacientom ako doplnková liečba.“ Predtým publikované výsledky štúdie fázy 2/3 ukázali, že pacienti liečení kariprazínom vo flexibilných dávkach 2,0 – 4,5 mg/deň, navyše k prebiehajúcej liečbe antidepresívami, dosiahli v 8. týždni v porovnaní s placebom zlepšené celkové skóre MADRS. Na základe týchto výsledkov v kombinácii s výsledkami štúdie 3111-301-001 má spoločnosť AbbVie v úmysle predložiť FDA dodatočnú žiadosť o nový liek na rozšírené používanie kariprazínu na doplnkovú liečbu MDD. Výsledky bezpečnosti kariprazínu zostali konzistentné s jeho stanoveným bezpečnostným profilom vo všetkých 3 štúdiách, pričom sa nezistili žiadne nové bezpečnostné signály. Medzi najčastejšie nežiaduce udalosti patrili akatízia, nauzea, nespavosť, bolesť hlavy a somnolencia. Kariprazín je perorálne atypické antipsychotikum podávané jedenkrát denne schválené na akútnu liečbu dospelých s manickými alebo zmiešanými epizódami spojenými s bipolárnou poruchou I a na liečbu depresívnych epizód spojených s bipolárnou poruchou I u dospelých. Je schválený aj na liečbu dospelých so schizofréniou.
Daratumumab v kombinácii s lenalidomidom a dexametazónom zlepšuje celkové prežitie u niektorých pacientov s mnohopočetným myelómom
Daratumumab v kombinácii s lenalidomidom a dexametazónom zvýšil celkové prežívanie (OS) a prežívanie bez progresie (PFS) u pacientov s novodiagnostikovaným mnohopočetným myelómom, ktorí nie sú vhodní na transplantáciu kmeňových buniek, hovorí predbežná analýza 3. fázy štúdie MAIA. Nevyskytli sa žiadne nové obavy týkajúce sa bezpečnosti, čo podľa výskumníkov podporuje prvé použitie daratumumab plus lenalidomid a dexametazón u pacientov s mnohopočetným myelómom, ktorí nie sú vhodní na transplantáciu. MAIA je prebiehajúca, multicentrická, randomizovaná, otvorená štúdia fázy 3, do ktorej bolo zaradených 737 vhodných pacientov zo 176 nemocníc. Oprávnení pacienti boli vo veku 18 rokov alebo starší, mali novodiagnostikovaný mnohopočetný myelóm, mali výkonnostné skóre skupiny Eastern Cooperative Oncology Group 0–2 a neboli vhodní na vysokodávkovú chemoterapiu s autológnou transplantáciou kmeňových buniek z dôvodu veku (≥ 65 rokov) alebo komorbidity. Účastníci boli randomizovaní tak, aby dostávali 28-dňové cykly buď intravenózneho daratumumabu plus perorálneho lenalidomidu a perorálneho dexametazónu alebo lenalidomidu a dexametazónu samotného. Primárnym cieľovým ukazovateľom bol PFS, pričom OS slúžil ako sekundárny ukazovateľ. V čase mediánu sledovania 56,2 mesiaca sa medián PFS nedosiahol v skupine s daratumumabom v porovnaní s 34,4 mesiacmi v kontrolnej skupine. Medián OS nedosiahla ani jedna skupina. Najčastejšími nežiaducimi udalosťami (AEs) 3. alebo vyššieho stupňa vyvolanými liečbou boli neutropénia (54 % pacientov v skupine s daratumumabom oproti 37 % pacientov v kontrolnej skupine), pneumónia (19 % oproti 11 %), anémia (17 % oproti 22 %) a lymfopénia (16 % oproti 11 %). Závažné AE sa vyskytli v 77 % v skupine s daratumumabom a v 70 % v kontrolnej skupine. Úmrtia súvisiace s liečbou sa vyskytli u 4 % v skupine s daratumumabom au 3 % v kontrolnej skupine.
Viac sa dočítate: https://www.thelancet.com/journals/lanonc/article/PIIS1470-2045(21)00466-6/fulltext
Štúdia identifikuje nový potenciálny liekový cieľ pre pneumóniu
Nedávno objavený zápalový mediátor interleukín-26 (IL-26) má podľa výskumníkov z Karolinska Institutet dôležitú úlohu pri zápale pľúc a prispieva k zabíjaniu baktérií. Výskumný tím sa snažil kategorizovať imunologické mechanizmy zapojené do pneumónie, aby pomohol uľahčiť nájdenie účinnejších terapií. IL-26 sa v poslednom desaťročí „zhmotnil“ ako prvok v imunitnej odpovedi tela, ktorá je prvou líniou obrany proti patogénom. Je bohato zastúpený v dýchacích cestách zdravých ľudí a bakteriálna expozícia podnecuje zvýšené uvoľňovanie IL-26 pľúcami a bielymi krvinkami. Štúdiom ľudského pľúcneho tkaniva a vzoriek dýchacích ciest od pacientov s bakteriálnou pneumóniou vedci zistili, že IL-26 má modulačné účinky na imunitný systém a podľa autorov štúdie tento proteín priamo zabíja baktérie, o ktorých je známe, že spôsobujú zápal pľúc. „Antibiotiká nestačia na liečbu zápalu pľúc a rezistencia na antibiotiká je čoraz väčším problémom, čo poukazuje na potrebu biologickej liečby tejto globálnej vražednej choroby. Naše zistenia stavajú IL-26 do roly nového potenciálneho cieľa pre biologickú liečbu a zdôrazňujú, že jeho úloha pri pneumónii si zaslúži ďalšie hodnotenie,“ uviedol v tlačovej správe hlavný autor štúdie Karlhans Che, výskumník z Inštitútu environmentálnej medicíny Karolinska Institutet.
Viac sa dočítate: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fimmu.2021.761317/full