Pondelkový pokec s Peťom
Autor: Peter Novák
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Máme pred sebou štátnicový týždeň, v ktorom budú naši kamaráti z piateho ročníka prezentovať svoje odborné znalosti a my im budeme držať palce, aby všetko úspešne zvládli. Možno aj tento článok poslúži viacerým z vás na odreagovanie od náročného učenia. Poďme teda na to.
Eric Lander sa stal najvyšším vedeckým poradcom Joea Bidena
Joe Biden vymenoval genetika Erica Landera za svojho najvyššieho vedeckého poradcu. Tento krok mal naznačiť rozhodujúci zlom v prístupe medzi ním a Donaldom Trumpom k vede. Zvolený americký prezident prehlásil, že veda bude vždy v popredí jeho administratívy, keď predstavil vedecký tím na čele s Landerom ako riaditeľom kancelárie vedy a technológií v Bielom dome. Matematik, ktorý sa stal molekulárnym biológom, bude vôbec prvým biológom, ktorý preberie tento kabinet. Vysoko postavený vedec bol vedúcim projektu Human Genome Project a od roku 2003 viedol Broad Institute, ktorý pracuje na sekvenovaní genómu. Je niekdajším poradcom bývalého prezidenta Baracka Obamu, ktorého vlastný najvyšší funkcionár v oblasti vedy John Holdren uviedol, že Lander je tou najlepšou voľbou na to, aby radil Bidenovi. V sobotu vo svojom prejave vo Wilmingtone v štáte Delaware Biden uviedol, že Lander je jedným z najúžasnejších ľudí, ktorých pozná, a je to niekto, kto zmenil smerovanie ľudských dejín svojou prácou na mapovaní ľudského genómu. Zvolený prezident uviedol, že dúfa, že jeho vedecký tím povedie vo všetkom od obnoviteľnej energie po výskum rakoviny, ktorá je pre neho obzvlášť osobnou témou vzhľadom na stratu syna Beaua. „Veda je o objave, ale aj o nádeji, a to je to, čo sa nachádza v DNA Ameriky – nádej,“ uviedol Biden. „Verím, že v nasledujúcich desiatich rokoch môžeme dosiahnuť väčší pokrok, ako sme dosiahli za posledných 50 rokov. Budeme napredovať s vedou a s pravdou a ak Boh dá, tak sa z tejto pandémie dostaneme a budeme napredovať lepšie ako predtým.“
Viac sa dočítate:
https://www.theguardian.com/us-news/2021/jan/16/joe-biden-scientific-advisers-eric-lander-cabinet
Tehotné pracovníčky v zdravotníctve majú k dispozícii málo údajov, aby ich mohli usmerniť ohľadom očkovania proti COVID-19
Doktorka Jacqueline Parchem, lekárka v odbore matersko-plodovej medicíny v UTHealth v Houstone, sama seba považuje za silného introverta. Napriek tomu sa 22. decembra minulého roka prihlásila na Twitter a začala pripravovať sériu príspevkov. Pomocou deviatich tweetov Parchem prelomila myslenie, ktoré viedlo k jej ťažkému rozhodnutiu dať sa zaočkovať počas tehotenstva. Napísala, že nakoniec rozhodlo, že jej značné riziko vystavenia účinkom COVID-19 pri starostlivosti o pacientov preváži akékoľvek hypotetické riziká spojené s vakcínou, avšak výber nebol ľahký. Neexistujú prakticky žiadne údaje o tom, ako vakcíny proti COVID-19 ovplyvňujú tehotné osoby a ich plody, pretože výrobcovia vakcín – rovnako ako mnoho spoločností testujúcich nový liek – zaradili do svojich klinických štúdií iba dospelých, ktorí nie sú tehotní. Navyše, dve doteraz povolené vakcíny od spoločností Moderna a Pfizer-BioNTech sú prvými široko dostupnými vakcínami využívajúcimi technológiu mRNA, takže existuje len málo referenčných rámcov, pokiaľ ide o to, ako môžu ovplyvniť tehotné osoby. Spoločnosť Moderna údajne neobjavila žiadne zvýšené riziká po testovaní svojej vakcíny na potkanoch pred graviditou alebo počas gravidity, ale tieto pokusy prebehli iba na zvieratách. Zatiaľ čo technológia mRNA použitá vo vakcíne od firiem Pfizer-BioNTech a Moderna nebola testovaná na tehotných ľuďoch, americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) tvrdia, že je nepravdepodobné, že by predstavovali významné riziko pre tehotné osoby. Vakcíny neobsahujú živý vírus, čo znamená, že nemôžu infikovať príjemcu ochorením COVID-19, a nevstupujú do časti bunky, ktorá obsahuje DNA. Napriek zozbieraným údajom väčšina zdravotníckych skupín v podstate nechala rozhodnutie o tom, či sa dať zaočkovať počas tehotenstva alebo počas dojčenia či pokusu o otehotnenie, na jednotlivcoch. CDC, American College of Obstetricians and Gynecologists a Society for Maternal-Fetal Medicine (ktorej je doktorka Parchem členom) tvrdia, že tehotné osoby by nemali byť vylúčené z očkovania, ak majú nárok na očkovanie. Vo Veľkej Británii však zdravotnícke orgány osobitne uviedli, že tehotné ženy by nemali túto vakcínu bežne dostávať, hoci si ju môžu zaobstarať ľudia s obzvlášť vysokým rizikom expozície COVID-19.
Viac sa dočítate:
https://time.com/5931545/covid-19-vaccines-pregnancy/
Kanadská štúdia tvrdí, že liečivo kolchicín je účinné pri liečbe COVID-19
Dôležitá klinická štúdia ukazuje, že protizápalové liečivo kolchicín je účinné pri liečbe COVID-19 a znižuje riziko komplikácií spôsobených touto chorobou, informovali kanadskí lekári. Výsledky štúdie sú veľkým vedeckým objavom a robia z kolchicínu, liečiva používaného napríklad na liečbu dny, prvý perorálny liek na svete, ktorý by sa mohol používať na liečbu nehospitalizovaných pacientov s COVID-19. Montreal Hearth Institute to uviedol vo vyhlásení v piatok. Výsledky štúdie ukazujú, že kolchicín znížil o 21 % riziko úmrtia alebo hospitalizácie u pacientov s COVID-19 v porovnaní s placebom, uviedol inštitút. Štúdia sa uskutočnila v Kanade, USA, Európe a Južnej Amerike s počtom 4 488 pacientov. U 4 159 z týchto pacientov, u ktorých bola diagnóza COVID-19 dokázaná PCR testom, použitie kolchicínu znížilo počet hospitalizácií o 25 %, potrebu pľúcnej ventilácie o 50 % a úmrtia o 44 %, uvádza štúdia. Kolchicín je účinný pri prevencii nebezpečných zápalových syndrómov nazývaných cytokínové búrky a pri znižovaní komplikácií spojených s COVID-19, uviedol v tejto štúdii Dr. Jean-Claude Tardif, riaditeľ Výskumného centra MHI a hlavný vedúci štúdie. „Sme radi, že ponúkame prvé perorálne lieky na svete, ktorých použitie by mohlo mať významný vplyv na verejné zdravie a potenciálne zabrániť komplikáciám ochorenia COVID-19 u miliónov pacientov,“ uviedol Tardif. Štúdia sa uskutočnila medzi pacientmi s COVID-19, ktorí neboli hospitalizovaní v čase zaradenia do štúdie, s najmenej jedným rizikovým faktorom pre komplikácie COVID-19. „Toto je najväčšia štúdia na svete, ktorá testuje orálne podávaný liek u nehospitalizovaných pacientov s COVID-19,“ uviedlo MHI.
Viac sa dočítate:
https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT04181996
Austráliu zasiahol nedostatok antikoncepčných tabliet a antidepresív
Austrálska spoločnosť farmaceutov vyzvala federálnu vládu, aby umožnila lekárnikom nahradiť predpisované lieky generikami, a tým vyriešila nedostatok štátom dotovaných liekov. Tento krok prichádza uprostred značného nedostatku najčastejšie predpisovaného antidepresíva. Spoločnosť tiež požaduje, aby farmaceuti poskytovali alternatívne formy liekov, ak je to vhodné a bezpečné, bez potreby schválenia od regulačného orgánu pre lieky, ktorým je Therapeutic Goods Administration (TGA). Spotrebitelia za posledný rok hlásili nedostatok bežne predpisovaných liekov, ako sú antikoncepčné tablety Norimin (etinylestradiol). Ak obchodná značka alebo generikum nie je na sklade, pacienti sa musia vrátiť k svojmu lekárovi a získať predpis na alternatívne liečivo. Pokiaľ nejde o liek, ktorý TGA považuje za vážne nedostatočný, môžu lekárnici liek nahradiť bez súhlasu predpisujúceho lekára. Spoločnosť tvrdí, že existuje výrazný nedostatok jedného z najčastejšie predpisovaných antidepresív v Austrálii – sertralínu, ktorý sa predáva pod značkou Zoloft. Prezident spoločnosti, docent Chris Freeman, pre Guardian Australia uviedol, že lekárnik môže byť schopný získať značku, ktorú nepodporuje vláda, od renomovaného výrobcu liekov. V súčasnosti si Austrálska spoločnosť farmaceutov uvedomuje výrazný a pretrvávajúci nedostatok sertralínu 50 mg a 100 mg, čo má značný vplyv na pacientov, najmä z hľadiska nákladov. Povedal, že spoločnosť v tejto otázke úzko spolupracuje s TGA a fórom spotrebiteľov v oblasti zdravia. Freeman uviedol, že spoločnosť podporila komentáre viceprezidenta Austrálskej lekárskej asociácie Dr. Chrisa Moya, že federálna vláda musí urobiť viac pre riešenie nedostatku. Moy v stredu pre ABC Radio Sydney povedal, že Austrália by mala zvýšiť svoju schopnosť vyrábať lieky na pevnine. Väčšina najbežnejšie používaných liekov v Austrálii sa vyrába v Indii, zatiaľ čo väčšina ingrediencií pochádza z Číny.
Viac sa dočítate:
Oxfordská univerzita otvára nový výskumný ústav zameraný na boj proti rezistencii na antibiotiká
Univerzita tvrdí, že ide o jednu z najväčších stúpajúcich hrozieb pre globálne zdravie, ktorá už dnes na celom svete spôsobí 1,5 milióna úmrtí ročne. Inštitút bude financovaný sumou 100 miliónov GBP, ktorú venovala chemická spoločnosť Ineos. Vicekancelárka Louise Richardsonová uviedla, že pandémia COVID-19 ukázala vysokú daň za ignorovanie niečoho, čo bude pravdepodobne smerovať k nám. V novom Ineos Oxford Institute for Antimicrobial Resistance bude pracovať 50 vedcov, ktorí sa budú venovať nadmernému a nesprávnemu použitiu antibiotík, pred ktorým univerzita varuje, že do roku 2050 môže ročne spôsobiť 10 miliónov úmrtí. „Rutinné operácie a samozrejmé liečby by boli bez účinných antibiotík oveľa riskantnejšie,“ uviedla univerzita. „Rastúca hrozba bakteriálnej rezistencie na antibiotiká je jedným z najviac nedostatočne zdôrazňovaných problémov našej doby,“ hovorí David Sweetnam, chirurg poskytujúci poradenstvo novému ústavu. „Teraz máme veľmi úzku príležitosť, aby sme zmenili smer a zabránili tomu, aby sa z nemysliteľného stalo nevyhnutné.“ Profesorka Richardsonová uviedla, že rast odolnosti voči antibiotikám spôsobil, že je absolútne nutné, aby sme konali. „Možno sa teraz zdá byť veľmi nákladné vykonať celý tento výskum, ale v budúcnosti sa nám to viacnásobne vráti.“ Vicekancelár uviedol, že úspech Oxfordu pri vývoji vakcíny proti COVID-19 vytvoril pre verejnosť oveľa pozitívnejšie vnímanie univerzitného výskumu a hodnoty odborníkov.
Viac sa dočítate:
https://www.bbc.com/news/education-55710528