Pondelkový pokec s Peťom
Autor: Peter Novák
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. S príchodom nového semestra je pre vás pripravený aj nový pokec. Dúfam, že ste si všetci oddýchli a načerpali nové sily na ďalší (pravdepodobne celý) dištančný semester. Pridajte k týmto silám aj nové informácie. Poďme na to.
AstraZeneca tvrdí, že pripraviť vakcínu proti novým variantom COVID-19 môže trvať šesť mesiacov
Spoločnosť AstraZeneca uviedla, že môže trvať šesť až deväť mesiacov, kým sa vyrobia vakcíny, ktoré budú účinné proti novým variantom koronavírusu, a začne sa s ich podávaním verejnosti. Vakcína spoločnosti, vyvinutá spoločne s vedcami z Oxfordskej univerzity, zostáva účinná proti pôvodnému vírusu a najmenej jednému variantu, ktorý bol prvýkrát objavený v anglickom Kente. Predbežné zistenia v malom pokuse však viedli Juhoafrickú republiku k obmedzeniu používania, zatiaľ čo sa zisťuje jej účinnosť proti variantu, ktorý sa objavil tam. Šesťmesačný obrat v aktualizovanej vakcíne by predstavoval obrovské zlepšenie oproti harmonogramom vývoja tradičných vakcín. „Práce na variantoch nezačali dnes, začali sa pred týždňami a mesiacmi, hneď ako boli tieto nové varianty identifikované a máme v úmysle byť na jar pripravení s vakcínami novej generácie pre nové varianty,“ uviedol Sir Mene Pangalos, výkonný viceprezident pre výskum a vývoj spoločnosti BioPharmaceuticals v spoločnosti AstraZeneca. Pangalos dodal, že injekcie by mohli byť dostupné verejnosti na jeseň, a to za predpokladu, že regulačné orgány budú spokojné s využitím štúdií imunitnej odpovede tela na vakcínu ako argumentom na schválenie. Mnoho vakcín preukázalo nižšiu účinnosť v štúdiách krajín, v ktorých prevláda variant z Juhoafrickej republiky. Na začiatku minulého týždňa predbežné štúdie odhalili, že vakcína od firmy AstraZeneca poskytovala malú ochranu pred miernou až stredne závažnou infekciou, aj keď sa stále očakáva, že bude chrániť pred závažným priebehom a smrťou. Nedávno sa ukázalo, že niektoré prípady britského variantu majú mutáciu podobnú tej juhoafrickej. Tento variant, známy ako E484K, súvisí so schopnosťou vyhnúť sa ochrane, ktorú poskytujú niektoré súčasné vakcíny. Pangalos uviedol, že je potrebné vykonať testy na variante z Kentu s mutáciou E484K. „Je dosť možné, že vakcíny, ktoré dnes máme, budú stále chrániť pred ťažkými priebehmi ochorenia, hospitalizáciou a smrťou. Predpokladám, že ak chceme ľudí chrániť aj pred ľahkými chorobami, budú vakcíny, ktoré sú zamerané na tieto nové varianty, pravdepodobne účinnejšie v ľahších prípadoch ochorenia.“ Vakcína od firmy AstraZeneca je obzvlášť dôležitá pre chudobnejšie krajiny, pretože sa spoločnosť, na rozdiel od niektorých svojich súperov, zaviazala predať ju za nákladovú cenu. Vakcína taktiež počas prepravy nevyžaduje veľmi nízke teploty, vďaka čomu je jej dodanie lacnejšie.
Viac sa dočítate:
Ako spomalenie zmeny podnebia zachráni život na Zemi
To, že sa USA znovu pripojili k Parížskej dohode, ešte neznamená, že svet je na ceste k lepšej klimatickej budúcnosti. Dohoda z roku 2015, v ktorej sa signatári zaviazali kolektívne obmedziť globálne otepľovanie na „hlboko pod 2° C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou“ (teplota Zeme okolo roku 1850), je iba prvým krokom. Členské krajiny musia stále prijímať ambiciózne plány na znižovanie emisií uhlíka, známe ako národne určené príspevky (NDC). Pri súčasnej úrovni záväzkov je totiž svet na ceste k nárastu globálnej teploty o viac ako 2,5° C. Štúdia publikovaná v špeciálnom vydaní časopisu The Lancet Planetary Health Journal sa však môže ukázať iba ako povzbudenie neochotných vlád, aby zrýchlili znižovanie emisií. Nový výskum z časopisu The Lancet Countdown on Health and Climate Change ukazuje, že do roku 2040 by bolo možné ročne zachrániť milióny životov, ak krajiny zvýšia svoje ambície v oblasti klímy na splnenie cieľov Parížskej dohody. Prijatím klimatických plánov na medzinárodnej úrovni a uprednostňovaním zdravia by deväť krajín uvedených v prieskume (Brazília, Čína, Nemecko, India, Indonézia, Nigéria, Južná Afrika, Spojené kráľovstvo a USA) mohlo vďaka lepšiemu prístupu k životnému prostrediu zachrániť 6,4 milióna životov dôsledkom zmeny stravy, 1,6 milióna životov v dôsledku čistejšieho vzduchu a 2,1 milióna životov v dôsledku zvýšeného pohybu každý rok. V týchto deviatich krajinách žije polovica svetovej populácie a vzniká 70 % svetových emisií. Revidované záväzky by mohli znamenať obrovský rozdiel pre svet aj pre ich vlastné obyvateľstvo. „Naša správa sa zameriava na zásadný, ale často prehliadaný podnet na riešenie zmeny podnebia,“ hovorí hlavný autor Ian Hamilton, výkonný riaditeľ časopisu The Lancet Countdown on Health and Climate Change. Nielen, že dodržanie Parížskej dohody zabráni predčasnému úmrtiu miliónov ľudí každý rok, kvalita života ďalších miliónov sa zlepší vďaka lepšiemu zdraviu. Prieskum sa zameral na emisie generované z energetiky, poľnohospodárstva a dopravy, spolu s každoročnými úmrtiami na znečistenie ovzdušia, rizikovými faktormi súvisiacimi so stravou a fyzickou nečinnosťou. Potom sa odhadol míľnik pre rok 2040 na základe troch rôznych emisných scenárov. „Základný“ scenár využíval súčasné záväzky NDC. Scenár „udržateľné cesty“ obsahoval politiky NDC v súlade s Parížskou dohodou a tretí scenár „zdravie vo všetkých politikách v oblasti podnebia“ obsahoval výslovné ciele v oblasti zdravia. Aj scenár Parížskej dohody ukázal podstatné zvýšenie kvality života, keď sa lepšou stravou ušetrilo 5,8 milióna životov ročne, 1,2 milióna životov čistejším vzduchom a 1,2 milióna životov v dôsledku zvýšeného pohybu.
Viac sa dozviete:
https://time.com/5937651/climate-change-health-emissions/
COVID-19 môže viesť k prepuknutiu srdcových chorôb
Pneumológovia, pohotovostní pracovníci a tímy intenzívnej starostlivosti boli v priebehu 12 mesiacov bodom lekárskeho oštepu v boji proti pandémii COVID-19, ale čoskoro očakávajú, že sa bude viac angažovať ďalšia skupina odborníkov: kardiológovia. Prečo? Zoberte si národ, ktorý už za normálnych okolností je príliš veľa, príliš veľa pije, málo cvičí a príliš často sa nedokáže dostaviť na pravidelné prehliadky, a uzamknite ho doma viac než na rok. V nedávnom prieskume v časopise Circulation predpovedala Americká kardiologická asociácia (AHA) nárast výskytu kardiovaskulárnych úmrtí a chorôb v nasledujúcich mesiacoch a rokoch ako zaostávajúci ukazovateľ zmien životného štýlu, ktoré si od sveta vynútila pandémia. „Nemáme veľa dobre preverených údajov o kardiovaskulárnych dopadoch ochorenia COVID-19, pretože teraz prežívame pandémiu,“ hovorí Dr. Mitch Elkind, prezident AHA a profesor neurológie a epidemiológie na Kolumbijskej univerzite. „Tieto nové údaje prídu v budúcom roku alebo dvoch, ale predpokladáme, že pandémia bude mať výrazný dopad.“ SARS-CoV-2, vírus, ktorý spôsobuje COVID-19, občas infikuje a poškodzuje priamo srdcové tkanivo. Jedna štúdia publikovaná cez leto v JAMA Cardiology napríklad zistila, že vo vzorkovej skupine 100 ľudí, ktorí sa zotavili z COVID-19, 78 malo zápal myokardu alebo iné poškodenia, ako napríklad zjazvenie. V ďalšej štúdii uverejnenej v JAMA Cardiology vedci uvádzali nález SARS-CoV-2 v srdcovom tkanive u 61,5 % z 39 pacientov, ktorí zomreli kvôli COVID-19. Skupiny vzoriek v obidvoch štúdiách boli malé a v drvivom počte prípadov úmrtia na koronavírusovú infekciu nie je srdcové zlyhanie bezprostrednou príčinou. Existuje však aj hypotéza, že pandémia vedie ľudí k vývoju faktorov životného štýlu, ktoré dlhodobo spôsobujú srdcové choroby. Zvážme tiež štúdiu JAMA zo septembra 2020, ktorá ukázala, že konzumácia alkoholu sa počas pandémie zvýšila u skupiny s vzorkou 1 540 dospelých o 14 %. Alebo štúdiu (z rovnakého mesiaca) s 3 052 dospelými, ktorá ukazuje pokles fyzickej aktivity u 32,3 % dospelých, ktorí boli predtým fyzicky aktívni. Alebo prieskum vykonaný v štúdii COVID-19 Symptom Study (opäť zo septembra 2020), ktorý ukázal, že 31 % dospelých hlásilo počas lock-downu častejšiu kombináciu sladkých a nezdravých jedál. Zabíjať nemôže iba jedlo, pitie a pokojné sedenie. Elkind a AHA tiež opisujú emocionálny stres spôsobený ekonomickými ťažkosťami a depresiu z nekončiacej izolácie. Ak sú nemocnice a lekárske ordinácie považované za vírusové riziko, je tiež menej pravdepodobné, že sa ľudia budú pravidelne monitorovať na hypertenziu, hladinu cholesterolu a iné chronické stavy, ktoré môžu mať kardiovaskulárny dopad. Aj akútne srdcové príhody sú ignorované. „Vieme, že ľudia zanedbali starostlivosť o svoje srdce a celkové fyzické zdravie,“ uviedol vo vyhlásení Dr. Salim Virani, predseda výboru, ktorý vypracoval štatistickú aktualizáciu AHA. Dobrá správa schovaná za zlou je, že niektoré z kardiovaskulárnych nebezpečenstiev spojených s COVID-19 je možné zvládnuť. Tak, ako masky zmierňujú prenos COVID-19, môže aj výber zdravšieho životného štýlu zmierňovať riziká srdcových chorôb. Pandémia je divoká výzva, ale aspoň niektoré jej aspekty môžu byť, s vynaložením úsilia, prekonateľné.
Viac sa dočítate:
https://time.com/5936029/covid-19-heart-disease-rise/
Čína odmietla poskytnúť údaje tímu WHO
Čína odmietla odovzdať kľúčové údaje tímu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý vyšetruje pôvod vírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, uviedol jeden z jej členov. Mikrobiológ Dominic Dwyer pre agentúru Reuters, Wall Street Journal a New York Times uviedol, že tím požadoval prvotné údaje o pacientoch z prvotných prípadov, ktoré nazval „štandardnou praxou“, no mal dostať iba zhrnutie ich stavu. Čína na obvinenie nereagovala, predtým však trvala na tom, aby bola WHO transparentná. USA vyzvali Čínu, aby sprístupnila údaje od najskorších štádií ohniska, a uviedli, že sú hlboko znepokojení nad správou WHO. Minulý týždeň tím WHO dospel k záveru, že je extrémne nepravdepodobné, že by koronavírus unikol z laboratória v meste Wuhan, čím odmietol kontroverznú teóriu, ktorá sa objavila minulý rok. Wuhan bol koncom roku 2019 prvým miestom na svete, kde bol vírus zachytený. Odvtedy bolo na celom svete hlásených viac ako 106 miliónov prípadov a 2,3 milióna úmrtí. Vyšetrovatelia požiadali o surové údaje o 174 identifikovaných prípadoch COVID-19 z Wu-chanu z decembra 2019, uviedol profesor Dwyer pre agentúru Reuters. Iba polovica skorých prípadov bola vystavená trhu s morskými plodmi, kde bol vírus pôvodne zistený. „Preto sme o to vytrvalo žiadali,“ uviedol profesor Dwyer. „Prečo sa tak nestalo, nemôžem komentovať. Či už ide o politický alebo časový dôvod. Ale či existujú nejaké ďalšie dôvody, prečo údaje nie sú k dispozícii, neviem. Jeden by len špekuloval.“ Dánska imunologička Thea Kolsen Fischer, ktorá bola tiež členom tímu WHO, pre New York Times uviedla, že vyšetrovanie považuje za vysoko geopolitické. „Každý vie, aký veľký tlak je na Čínu, aby bola otvorená vyšetrovaniu, a tiež to, koľko viny za to môže následne niesť,“ uviedla. Profesor Dwyer uviedol, že obmedzenia týkajúce sa údajov budú uvedené v záverečnej správe tímu WHO, ktorá by mohla byť zverejnená už na budúci týždeň. Tím pricestoval začiatkom januára a strávil v Číne štyri týždne, prvé dva v hotelovej karanténe. Peking trval na tom, aby boli podmienky transparentné voči vyšetrovateľom WHO, ktorých návšteva sa začala až po mesiacoch rokovaní. Odborníkov čínske orgány podrobne sledovali. USA obvinili Čínu z krytia rozsahu počiatočného ohniska nákazy a kritizovali podmienky návštevy. Čína obmedzila slobodu tímu WHO cestovať kvôli zdravotným komplikáciám svedkov a členov komunity. Vyšetrovatelia pre New York Times uviedli, že nezhody vrátane prístupu k záznamom o pacientoch boli také napäté, že niekedy prepukli do slovných prestreliek. Minulý mesiac predbežná správa WHO kritizovala pôvodnú reakciu Číny s tým, že opatrenia v oblasti verejného zdravia mohli byť uplatňované dôraznejšie. Tím WHO tiež vyzval na ďalšie vyšetrovanie možnosti prenosu „studeného reťazca“, odvolávajúc sa na teóriu, že vírus sa mohol šíriť pri preprave a obchode s mrazenými potravinami. Dr. Peter Daszak, člen tímu WHO, uviedol, že zameranie na to, kde môže byť pôvod, ktorý viedol ku COVID-19, sa môže presunúť do juhovýchodnej Ázie.
Viac sa dočítate:
https://www.bbc.com/news/world-asia-china-56054468
Ozónová vrstva bola zachránená pred poškodením CFC
Vedci tvrdia, že došlo k trvalému poklesu hladín chemikálií CFC poškodzujúcich ozón v atmosfére, čo vyplýva z nedávnych meraní. Atmosférické merania zverejnené v roku 2018 poukazovali na nelegálnu produkciu CFC, ktorá sa vyskytovala vo východnej Číne. Zdá sa, že zastavenie tejto výroby vrátilo proces hojenia ozónovej vrstvy späť do starých koľají. CFC sú skratkou pre chlórfluórované uhľovodíky. Táto skupina chemikálií sa bežne používa v chladničkách a ako propelenty v aerosólových plechovkách. Ich úloha pri ničení ozónovej vrstvy je známa už od 80. rokov. Závery detektívneho príbehu založeného na chémii, ktoré vychádzajú z práce vykonávanej niekoľko rokov medzinárodným tímom výskumníkov, sú publikované v dvoch prácach v časopise Nature. Prvý dokument odhaľuje, že globálne emisie jedného konkrétneho typu CFC, trichlórfluórmetánu (CFC-11) sa v roku 2019 znížili tempom, ktoré je v súlade s globálnym zákazom výroby CFC. Tento zákaz bol zavedený Montrealským protokolom z roku 1987 environmentálnou zmluvou podpísanou takmer každou krajinou, ktorá od roku 2010 zakazovala výrobu týchto chemikálií poškodzujúcich ozónovú vrstvu. „Zdá sa, že veci idú podľa plánu,“ vysvetlil doktor Luke Western, vedec v oblasti atmosféry z univerzity v Bristole. Avšak v roku 2018 štúdia odhalila, že koncentrácia CFC v atmosfére neklesala tak rýchlo, ako by sme očakávali. „Tam sa to všetko začalo. Chceli sme vedieť, čo sa deje,“ povedal doktor Western. „Práca, do ktorej som sa zapojil, ukázala, že tento CFC-11 pochádza predovšetkým z východnej Číny.“ Dr. Western a jeho kolegovia použili údaje z monitorovacích staníc vzduchu v Južnej Kórei a Japonsku. Ďalšia detektívna práca v Číne pod taktovkou agentúry EIA (Environmental Investigation Agency) – a environmentálnych novinárov zistila, že chemikália sa používa vo väčšine polyuretánovej izolačnej peny, ktorú vyrábajú firmy v regióne. Vedci zdôraznili, že rozsah tejto nelegálnej výroby nemusí byť nikdy úplne odhalený. Tvrdia však, že táto kombinácia chémie, investigatívnej žurnalistiky a presadzovania Montrealského protokolu zabránila významným oneskoreniam pri hojení ozónovej vrstvy. „Najprv sme si všimli, že špičky znečistenia v regióne klesajú, takže je pravdepodobné, že blízki znečisťovatelia zastavujú alebo aspoň znižujú svoje emisie. „A potom sme videli, že v roku 2019 emisie skutočne klesli späť na úroveň, ktorú sme nezaznamenali pred rokom 2013, teda v čase, keď sme prvýkrát zaznamenali tento vzostup.“ Vedci tvrdia, že obnova ozónovej vrstvy je v súčasnosti „späť na dobrej ceste“. „Takže neskôr v tomto storočí by sme sa mali dočkať zotavenia ozónovej vrstvy späť na úrovne, ktoré sme videli v roku 1980,“ dodal Dr. Western.
Viac sa dočítate:
https://www.nature.com/articles/s41586-021-03277-w