Voľnopredajné lieky
Autor: Anna Martinkovičová
Suchý dráždivý kašeľ ako príznak prechladnutia dýchacích ciest
Voľnopredajné lieky určené na liečbu suchého kašľa
Ahojte, milí čitatelia,
teším sa, že mám príležitosť prihovárať sa vám skrz blog s novou rubrikou o voľnopredajných liekoch. Keďže je v súčasnosti na trhu obrovské množstvo liekov, touto cestou chcem priniesť ich stručný prehľad. Verím, že vám to pomôže lepšie sa v jednotlivých témach zorientovať, prípadne sa aj niečo nové naučiť.
Jeseň, ako už obvykle, so sebou priniesla okrem upršaného počasia aj choroby s ňou spojené. V dnešnom článku sa preto dočítate viac o OTC liekoch určených na liečbu suchého dráždivého kašľa, ktorý patrí medzi prvotné a najčastejšie príznaky prechladnutia. Predtým si však v krátkosti definujeme pár pojmov.
Voľnopredajné lieky (skrátene OTC alebo Over The Counter) sú lieky vydávané bez lekárskeho predpisu v lekárňach. Nie sú hradené zo zdravotného poistenia (pacient si ich hradí v plnej výške) a sú určené na liečbu jednoduchých a krátkodobých zdravotných problémov. Voľnopredajné lieky prechádzajú niekoľkými fázami klinických štúdií a vo vzťahu k zlepšeniu zdravotného stavu majú overenú účinnosť. Pacienti si ich môžu zakúpiť po konzultácii s lekárnikom bez predchádzajúcej návštevy lekára.
Nachladnutie je infekčné ochorenie vírusového pôvodu horných dýchacích ciest. Primárne postihuje sliznicu nosa, prínosových dutín, hltana a hrtana. Príčinou vzniku prechladnutia je viac ako 200 rôznych kmeňov vírusov, pričom najbežnejšími sú rinovírusy, koronavírusy, adenovírusy a enterovírusy. Infekcia sa šíri vzduchom pri blízkom kontakte s infikovanými osobami alebo nepriamo, pri kontakte s infikovanými predmetmi. Rizikovými faktormi vzniku infekcie sú aj nedostatočný spánok a psychický stres, ktoré vedú k zníženiu imunity. Symptómy sa zvyknú objaviť menej ako dva dni po expozícii vírusom. Môžu zahŕňať kašeľ, bolesť hrdla, kýchanie, výtok z nosa, upchatý nos, bolesti hlavy a niekedy aj horúčku, únavu a bolesť svalov. Príznaky nachladnutia sú podobné ako príznaky chrípky, no obvykle sú menej závažné. Ľudia sa zvyčajne zotavia do siedmich až desiatich dní.
Kašeľ je jedným z najčastejších symptómov ochorení dýchacích ciest a predstavuje dôležitý obranný reflex. Jeho úlohou je očisťovanie dýchacích ciest od hlienu, nečistôt a aj cudzích telies. Vzor a charakter kašľa je rôzny, môžu to byť ojedinelé nárazy alebo kašľový atak. Opakovanými atakmi vzniká záchvat kašľa, ktorý narúša dýchanie.
Kašeľ je možné klasifikovať na základe niekoľkých hľadísk, a to podľa charakteru, zvuku, dĺžky trvania, intenzity a produkcie spúta.
Podľa dĺžky trvania rozlišujeme kašeľ:
· akútny – trvá menej ako 3 týždne, ustupuje spontánne alebo po liečbe primárneho ochorenia. Príčinou sú najčastejšie infekcie horných a dolných dýchacích ciest.
· subakútny – trvanie je v intervale 3 až 8 týždňov,
· chronický – trvá dlhšie ako 8 týždňov. Je príznakom závažných ochorení dýchacích ciest.
Podľa produkcie spúta rozoznávame kašeľ:
· vlhký, produktívny – je sprevádzaný vykašliavaním hlienového až hnisavého spúta,
· suchý, neproduktívny – je charakteristický pre infekcie horných dýchacích ciest a pre skoré štádiá infekcií dolných dýchacích ciest.
Antitusiká
Sú látky podávané pri suchom dráždivom kašli, keď nedochádza k vykašliavaniu hlienov. Používajú sa na začiatku infekčného ochorenia hlienov alebo pri dlhotrvajúcom dráždivom kašli, pri ktorom nie je možné určiť vyvolávajúcu príčinu.
Rozdelenie antitusík:
· centrálne pôsobiace
¨ kodeínové – kodeín, dextrometorfán
¨ nekodeínové – pentoxyverín, oxeladín
· periférne pôsobiace – dropropizín, butamirát
1. Kodeín
Kodeín patrí do skupiny opioidných antitusík, ktoré sa označujú aj ako centrálne pôsobiace. Mechanizmus antitusického účinku kodeínu nie je kompletne objasnený. Dominantnú úlohu zabezpečuje agonistické pôsobenie na opioidný receptor m2 (mí), ktorý je zodpovedný za inhibíciu kašľového reflexu na centrálnej úrovni. Schopnosť kodeínu potláčať kašľový reflex je pravdepodobne vyvolaná ovplyvnením aj iných receptorových systémov. Kodeín v CNS zvyšuje aktivitu inhibičného neurotransmitera gamaaminomaslovej kyseliny (GABA) a zároveň je antagonistom excitačných NMDA (N-metyl-D-aspartát) receptorov. Okrem toho stimuluje aj ďalšie typy opioidných receptorov: m1 a k (kappa). Z uvedeného dôvodu je schopný vyvolať účinky typické pre agonistov opioidných receptorov ako analgézia, sedácia či eufória. Kodeín je indikovaný na liečbu dráždivého neproduktívneho kašľa rôzneho pôvodu.
2. Pentoxyverín
Je
zaraďovaný do skupiny centrálne pôsobiacich antitusík. Presný mechanizmus
účinku liečiva taktiež nie je úplne objasnený, ale pravdepodobne budú za jeho
účinky potlačujúce kašeľ zodpovedné viaceré centrálne, ale aj periférne
mechanizmy. Pentoxyverín je antagonistom muskarínových receptorov (typu M1) a
agonistom opioidných receptorov σ (sigma). Z hľadiska liečby kašľa je pozitívom
aj jeho mierne bronchodilatačné pôsobenie (zabezpečujúce roztiahnutie
priedušiek a priedušničiek), ktoré je vyvolané inhibíciou muskarínových
receptorov hladkej svaloviny dýchacích ciest. Pentoxyverín sa odporúča na
tlmenie suchého neproduktívneho kašľa aj u detí.
3. Dextrometorfán
Dextrometorfán
(DXM) je centrálne pôsobiace antitusikum, ktoré znižuje citlivosť kašľového
reflexu pôsobením na regulačné oblasti kašľa v predĺženej mieche. Z chemického
hľadiska je DXM pravotočivým izomérom opioidného derivátu levometorfánu. Na
rozdiel od uvedenej látky nemá analgetické (tlmiace bolesť) a návykové účinky, pretože
nepôsobí na μ a κ opioidné receptory. V terapeutických dávkach predstavuje DXM
relatívne bezpečné liečivo. Vo vyšších dávkach však pôsobí ako disociatívny
halucinogén, účinkom podobný ketamínu a fencyklidínu. DXM je indikovaný na
krátkodobý manažment suchého neproduktívneho kašľa.
4. Dropropizín
Dropropizín
patrí medzi najstaršie antitusiká. Jeho mechanizmus účinku nie je presne
objasnený. Doteraz známe údaje preukázali antihistamínový účinok na H1 receptor
a inhibíciu alfa adrenergického receptora. Podávanie dropropizínu je indikované
na tlmenie dráždivého neproduktívneho kašľa pri faryngitíte (zápal hltana),
laryngitíde (zápal hrtana), tracheitíde (zápal priedušnice), akútnej a
chronickej bronchitíde (zápal priedušiek) a bronchiektáziách (abnormálne
rozšírenie priedušiek).
5. Butamirát citrát
Butamirát citrát je v súčasnosti zaraďovaný do skupiny periférnych antitusík. Predpokladá sa však, že v jeho mechanizme účinku čiastočne zohráva úlohu aj ovplyvnenie štruktúr regulujúcich kašľový reflex na centrálnej úrovni. Okrem antitusického účinku bol u butamirátu preukázaný veľmi mierny bronchodilatačný účinok.
6. Oxeladín
Oxeladín
je ďalšie antitusikum zo skupiny látok nekodeínového typu. Mechanizmus účinku a
farmakokinetické parametre oxeladínu nie sú jasne definované. Jeho podanie sa odporúča
pri dráždivom neproduktívnom kašli.
ZÁKLADNÉ ZÁSADY LIEČBY SUCHÉHO DRÁŽDIVÉHO KAŠĽA
· Treba si uvedomiť, že kašeľ je mechanizmus, ktorým sa telo zbavuje škodlivín v dýchacích cestách a jeho utlmenie môže spôsobiť predĺženie základného ochorenia pacienta, a preto je predmetom krátkodobej liečby len v prípade významného obmedzenia v každodenných činnostiach (spánok).
· Pri prechodnom, miernom kašli nie je potrebný zásah lekára. Ak kašeľ pretrváva dlhšie ako 2 týždne, je veľmi silný, spojený s vykašliavaním krvi, sprevádzaný pocitom dusenia, bolesťami alebo príznakmi závažnej infekcie, je lekárske vyšetrenie a odborná liečba nevyhnutná.
· Antitusiká by sa nemali podávať pri vykašliavaní hlienu, nakoľko by tlmením kašľa dochádzalo k jeho hromadeniu.
· Pri podávaní antitusík je potrebné dbať aj na nefarmakologický prístup liečby, a to zvýšeným príjmom tekutín (obzvlášť u tehotných žien), užívaním prípravkov s demulcentívnym (redukujúcim dráždenie) účinkom na sliznicu dýchacích ciest a vyhýbanie sa zadymenému či inak znečistenému prostrediu.
· Kašeľ vyvolaný liečbou ACE-I (inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu patriace do skupiny kardiofarmák) nie je možné odstrániť farmakologickou intervenciou. Centrálne aj periférne antitusiká sú neúčinné pri potlačení uvedeného typu kašľa.
· Psychogénny kašeľ (nie je možné nájsť racionálne vysvetlenie príčiny kašľa a zväčša súvisí so zlým psychickým stavom pacienta) nereaguje na podanie antitusík.
· Kombinované podávanie antitusika s expektoranciom (liek na vykašliavanie hlienu) nemá racionálne opodstatnenie. Pôsobením expektorancia dochádza k zníženiu viskozity hlienu, prípadne sa zvyšuje objem hlienu, ktorý je potrebné odstrániť z dýchacích ciest vykašľaním.
·
Postinfekčný
kašeľ pretrváva aj niekoľko týždňov. Nie je potrebné tlmiť ho podaním
antitusík. V priebehu času vymizne spontánne.
Infekčné vírusové ochorenia horných dýchacích ciest je možné vyliečiť aj bez návštevy lekára. Napriek tomu sa v ojedinelých prípadoch zvyknú objaviť komplikácie ako zápal priedušiek alebo pľúc, ktoré neodstránime sami a vyžadujú si poradu s lekárom.
Na záver chcem zdôrazniť, že článok slúži čisto na edukačné účely a nie je predmetom reklamy. Snáď budú informácie obsiahnuté v ňom prínosom do praxe aj do života. V nasledujúcich týždňoch sa môžete tešiť na pokračovanie s nemenej zaujímavými tematikami.
Zdroje:
ŠVIHOVEC, J., et al. Farmakologie. 1.vyd. Praha : Grada Publishing, a.s., 2018. 1008s. ISBN: 978-80-247-5558-8.
FRAŇOVÁ, S., ŠUTOVSKÁ, M. Liečba kašľa. 1.vyd. Martin : Univerzita Komenského v Bratislave, 2017. 85s. ISBN: 978-80-8187-040-8.
https://www.adc.sk/databazy/klasifikacie/atc-skupiny.html#goR05