Voľnopredajné lieky

Autor: Anna Martinkovičová

Alergie

Voľnopredajné lieky určené na symptomatickú liečbu alergií

Ahojte, milí čitatelia,

v dnešnom článku sa môžete dozvedieť viac o alergiách a ich liečbe najmä z pohľadu voľnopredajných liekov. Príjemné čítanie!

Alergia je opisovaná ako prehnaná reakcia imunitného systému na inak inertné látky prítomné v prostredí. Väčšina takýchto reakcií je sprostredkovaných IgE, pričom sa uvoľňujú chemické mediátory (histamín a iné zápalové mediátory vrátane prostaglandínov, cytokínov a kinínov) vedúce k okamžitým príznakom alergie. Zjednodušene povedané, imunitný systém prehnane reaguje na látku známu ako alergén, ktorá je pre väčšinu ľudí neškodná, ale u citlivého jedinca vyvolá príznaky alergie.

Alergická reakcia sa zväčša objaví rýchlo v priebehu niekoľkých minút po vystavení alergénu. Prejavuje sa zvyčajne miernymi príznakmi, ktoré môžu zahŕňať kašeľ, kýchanie, svrbenie, sčervenanie a výsev vyrážok. Môžu sa vyskytnúť aj nešpecifické prejavy ako horúčka, únava, bolesť hlavy, podráždenosť, nevoľnosť a vracanie. Závažné prejavy alergických reakcií zahŕňajú opuch pier, jazyka a dýchacích ciest (angioedém), kŕče v bruchu, dýchavičnosť, synkopy (náhle krátkotrvajúce bezvedomie) až kolaps. Občas môže dôjsť až k život ohrozujúcemu stavu nazývanému anafylaxia alebo anafylaktický šok. Ide o stav zdravotnej pohotovosti a vyžaduje si okamžitú liečbu.

Alergická rinitída  je zápal vnútornej časti nosa zapríčinený alergénom. Zvyčajne spôsobuje príznaky podobné prechladnutiu, akými sú kýchanie, svrbenie, upchatý nos, opuchnuté viečka alebo výtok z nosa. Väčšina z týchto príznakov sa dá ľahko a účinne liečiť. Z hľadiska dĺžky trvania rozoznávame alergickú rinitídu trvajúcu niekoľko mesiacov (sezónna nádcha). Daní jedinci sú citliví na sezónne alergény, napríklad pele stromov a tráv. Iní ľudia majú alergickú nádchu po celý rok (perzistujúca nádcha).

Ekzém, známy aj ako atopická dermatitída, sa prejavuje suchou, červenou, podráždenou a svrbiacou pokožkou. Niekedy, najmä keď je koža infikovaná baktériami, sa na nej môžu vyskytnúť malé hrbolčeky, z ktorých vyteká číra alebo žltkastá tekutina. Dermálne alergie vznikajú vtedy, keď pokožka prichádza do priameho kontaktu s alergénom, napríklad pracími prostriedkami a kozmetikou. Spúšťačom môžu byť aj parabény, kovy a lokálne aplikované lieky. Systémové alergie sa objavia po konzumácii alergénov v potrave, avšak ich prejav vznikne na koži. Tieto môžu byť závažnejšie a aj ťažšie diagnostikovateľné.

Kontaktná dermatitída je reakcia, ktorá sa objaví, keď sa pokožka dostane do kontaktu s dráždivou látkou alebo alergénom. Príznaky môžu zahŕňať vyrážku, pľuzgiere, svrbenie a pálenie. Mydlá, pracie prostriedky, zmäkčovače tkanín, šampóny alebo dokonca nadmerné vystavenie vode – to všetko môže spôsobiť kontaktnú dermatitídu. Ďalšími alergénmi sú kovy (nikel, súčasť nehrdzavejúcej ocele a iných zliatin používaných na výrobu bižutérie), lepidlá, laky na nechty, latexové rukavice, rastliny a lieky.

Niekedy alergén nespôsobí kožnú reakciu, pokiaľ nie je pokožka vystavená súčasne aj slnečnému žiareniu. Tento stav sa nazýva fotoalergická kontaktná dermatitída. Môže sa vyskytnúť pri výrobkoch ako opaľovací krém, niektoré parfumy a lieky (antibiotiká, nesteroidné antiflogistiká, ľubovník bodkovaný).

V prípade výskytu symptómov alergie sa dôsledne odporúča návšteva alergiológa. Medzi závažné ochorenia spôsobené alergénmi môžeme zaradiť alergickú astmu, alergickú vaskulitídu, alergickú bronchopulmonálnu aspergilózu a veľa iných. Ide o komplexné ochorenia, ktorých liečba vyžaduje neodkladnú návštevu lekára.

Urtikária (žihľavka) sú červené hrbolčeky alebo škvrny na koži, ktoré sa objavujú na rôznych miestach na tele. Príčinou vzniku žihľavky môžu byť rôzne potraviny, lieky atď. Podobne ako u atopickej dermatitídy rozoznávame dermálnu a systémovú žihľavku.

Rozlišujeme niekoľko základných druhov alergií v závislosti od spúšťačov: (podľa AAFA)

·       potravinová alergia – najmä orechy, ovocie, mäkkýše, vajcia a kravské mlieko

·       lieková alergia – nesteroidné protizápalové liečivá ako napríklad kyselina acetylsalicylová a ibuprofén, penicilínové antibiotiká, vakcíny, biologické lieky, lokálne anestetiká a lieky s prídavkom lokálnych anestetík, ACE inhibítory, niektoré antiseptiká, ale aj pomocné látky a aditíva v liekoch...

·       alergia na peľ – peľ tráv a stromov, ambrózia

·       alergie na domáce zvieratá – zvieracia srsť, drobné šupinky kože alebo vlasov

·       alergie na hmyz a po bodnutí hmyzom – šváby, roztoče, uštipnutie alebo bodnutie hmyzom

·       alergia na plesne – najmä druhy Aspergillus, Penicillium, Rhizopus, Mucor, Alternaria, Cladosporium

·       alergia na latex – rukavice, prezervatívy

Symptomatická terapia alergických ochorení pozostáva z viacerých skupín liečiv. V praxi sú ako voľnopredajné lieky používané najmä H1-antihistaminiká najčastejšie v tabletovej forme a glukokortikoidy vo forme očných kvapiek a nosových sprejov. Možné je aj použitie tetryzolínu (alfa agonista a agonista imidazolínového receptora I-1) na zmiernenie opuchu spojiviek a začervenania očí. Na vonkajšie použitie sú dostupné gély a masti s obsahom antipruriginóz (lieky tlmiace svrbenie – pruritus). Pre urýchlenie liečby je možné použiť nosové dekongestíva, hydratačné krémy (octanový krém) a zmäkčovadlá. V terapii sa uplatňujú taktiež lieky viazané na lekársky predpis ako glukokortikoidy na vnútorné aj vonkajšie použitie, antileukotriény a biologická liečba. Niektorým ľuďom s veľmi závažnými alergiami sa môže odporučiť imunoterapia a v prípade život ohrozujúcich stavov sa používajú aj injekcie adrenalínu.

H1-antihistaminiká sú inverzné agonisty, ktoré stabilizujú neaktívnu konformáciu H1-receptorov. Zasahujú teda do pôsobenia histamínu na H1-receptory. Vo veľkej miere sa používajú na liečbu alergickej nádchy, alergického zápalu spojiviek, žihľavky, kašľa, prechladnutia a nespavosti. H1-antihistaminiká sú klasifikované ako staršie („prvej generácie“) a novšie („druhej generácie“). Prvá generácia H1-antihistaminík má slabú selektivitu k H1-receptoru a prechádza cez hematoencefalickú bariéru. Majú veľa nežiaducich účinkov, ako sú antimuskarínové, anti-α-adrenergné, antisérotonínové a sedatívne účinky. Naopak, H1-antihistaminiká druhej generácie sú vysoko selektívne pre histamínový H1-receptor, neprechádzajú hematoencefalickou bariérou a majú minimálne nežiaduce účinky.

Rozdelenie H1-antihistaminík v OTC liekoch

v 1. generácia

 § dimetindén

 § difenhydramín

v 2. generácia

 Ø systémové

  § cetirizín

  § loratadín

  § bilastín

 Ø topické

  § olopatadín

  § levokabastín

v 3. generácia

 Ø systémové

  § levocetirizín

  § desloratadín

Glukokortikoidy majú protizápalové a imunosupresívne účinky, obzvlášť sa využívajú pri zápale vzniknutom na imunologickom podklade. U neendokrinologických ochorení potlačujú príznaky chorenia, ale neliečia samotnú príčinu. Z toho dôvodu je nutné zvážiť, či prevažuje efekt užívania nad možným rizikom. V život ohrozujúcich stavoch je používanie veľkých dávok nutné, inak sa snažíme o používanie čo najnižších dávok. Glukokortikoidy, na rozdiel od sedatívnych antagonistov H1 receptora, môžu zlepšiť symptómy zhoršenej výkonnosti, ako napríklad dennú ospalosť spojenú s alergickou rinitídou. Vo voľnopredajných liekoch určených na prejavy alergických reakcií sa využívajú účinné látky beklometazón, flutikazón, hydrokortizón a mometazón.


66198b96-3608-4626-a781-ebc1393a6d5fpng

70f481ed-9164-439e-a762-38ec97b98676png
1f80d1af-557d-4a0b-b159-f6103a7d482epng

f8099d4b-283d-413a-9e82-9f6088493bf3png

3be9c8a3-7bf3-43c9-afc8-9a4381f76f0epng
cd710243-44ff-498d-8205-0d14d3aec7aepng
0567cc99-e417-4446-94da-d97ff722c9e3png

ZÁSADY PRI LIEČBE ALERGIÍ

Alergie sú bežné a pre väčšinu ľudí nemajú život ohrozujúce následky. Obyčajne sa im dá predísť vyhýbaním sa spúšťačom alergie, užívaním liekov a zmenou životného štýlu. Jedinci ohrození anafylaxiou a ich najbližší sa môžu naučiť, ako postupovať v núdzovej situácii. Spolupráca s lekárom alebo alergiológom môže takisto pomôcť znížiť akékoľvek komplikácie a spríjemniť život pacienta.

·       V prvom rade je kľúčové vyhýbať sa spúšťačom alergie. Ak jedinec na sebe spozoroval, ktoré látky spôsobujú prejavy alergie alebo ich má potvrdené na základe výsledkov od alergiológa, odporúča sa, pokiaľ je to možné, dôsledné vyhýbanie týmto látkam. Návšteva praktického lekára alebo alergiológa je nevyhnutná, ak sú príznaky alergie závažné alebo výrazne ovplyvňujú každodenný život, narúšajú spánok, bránia vo vykonávaní všedných činností alebo nepriaznivo ovplyvňujú výkon v práci či škole. Návšteva lekára je dôležitá aj v prípade, že jedinec nepozná alergén, ktorý prejavy alergie spôsobuje.

·       Treba mať na pamäti, že nástup účinku glukokortikoidov je 3 až 4 dni od začiatku terapie, z toho dôvodu sa na začiatku liečby uplatňuje kombinovaná terapia s H1-antihistaminikami. Okrem toho majú H1-antihistaminiká prvej generácie aj sedatívne účinky, ktoré sú často nežiaduce. Opatrnosť treba mať na pamäti, pokiaľ chce pacient vykonávať činnosti vyžadujúce pozornosť (šoférovanie). Alternatívou je užívanie antihistaminík druhej alebo tretej generácie.

·       Treba byť ostražitý, ak pacient užíva lieky, ktoré by mohli byť spúšťačom alergickej reakcie. V takom prípade je potrebné lieky vysadiť. V prípade, že sa objavia závažné nežiaduce účinky, je potrebné privolať rýchlu záchrannú službu. Návšteva lekára je nevyhnutná aj v prípade, že symptomatická liečba OTC liekmi nezaberá. Netreba zabúdať ani na dôsledné kontrolovanie pomocných látok v liekoch.

·       Pri alergickej rinitíde sa odporúča pravidelné vyplachovanie nosových priechodov izotonickým roztokom alebo roztokom slanej vody, aby sa priamo vyplavili alergény z nosovej dutiny.

·       U jedincov alergických na peľ sa počas suchých a veterných dní odporúča zostať vnútri. Najlepší čas ísť von je po daždi, ktorý pomáha vyčistiť peľ zo vzduchu. Ak je peľová sezóna na vzostupe, odporúča sa nechať okná a dvere zatvorené. Alternatívou je nainštalovať HEPA filter na klimatizačný systém. Medzi ďalšie opatrenia patria redukcia vešania bielizne vonku, obmedzenie záhradníckych prác a časté sprchovanie, aby sa odstránil peľ z pokožky a vlasov. Možno používať aj respirátory ​​N95 dostupné vo väčšine drogérií a predajní zdravotníckych potrieb.

·       U jedincov s potravinovou alergiou sa pred konzumáciou jedál odporúča skontrolovať zoznam zložiek v potravinách a pripravených jedlách (aj v reštaurácii).

·       Pokiaľ má jedinec kožu so sklonom k alergickým reakciám, odporúča sa v rámci prevencie vyhýbanie alergénom. Pri práci s chemikáliami je dôležité používať ochranné pomôcky, ako sú rukavice a maska. Taktiež sa odporúča umývanie kože šetrnými mydlami a jej nasledovné premazávanie vhodnými krémami. Existuje množstvo prípravkov špeciálne vyvinutých pre citlivú alergickú pokožku.

UPOZORNENIA PRE OSOBITNÉ VEKOVÉ SKUPINY:

·       DETI, DOJČATÁ

Alergia sa môže vyvinúť u každého dieťaťa, ale častejšie sa vyskytuje u detí z rodín s alergiou v anamnéze. Keďže je pre rodičov nemožné kontrolovať absolútne všetko, čomu je ich dieťa vystavené alebo čo zje, rodičia by sa mali namiesto toho zamerať na sledovanie príznakov alergie u svojho dieťaťa a v prípade objavenia jej prejavov navštíviť lekára. Pri topicky aplikovaných liekoch je potrebné vyhnúť sa aplikácii lieku na veľké plochy kože u dojčiat a batoliat. U jednotlivých liekov je v tabuľkách uvedené vekové obmedzenie.

·       TEHOTNÉ A DOJČIACE ŽENY

Počas tehotenstva a dojčenia je potrebné dbať hlavné na nefarmakologické opatrenia. Užívanie liekov v tehotenstve a počas dojčenia má byť nariadené iba po dôkladnom lekárskom zvážení očakávaného prínosu a možného rizika. Vo forme topicky podávaných liečiv sa počas gravidity odporúča len krátkodobá aplikácia liekov v čo najmenšom množstve a na čo najmenšie plochy. Perorálne podávaný cetirizín, levocetirzín (metabolizuje sa na cetirizín) ako aj loratadín sa vylučujú do ľudského mlieka,  preto je potrebná opatrnosť pri podávaní dojčiacim ženám.

·       STARŠÍ PACIENTI

Napriek tomu, že sa alergické stavy často považujú za detské poruchy, niekedy pretrvávajú do vyššieho veku a príležitostne sa môžu objaviť aj u starších ľudí. K riziku vzniku alergických stavov u starších jedincov prispieva množstvo faktorov. Medzi ne patrí krehkosť, súčasné zdravotné problémy a užívanie viacerých predpísaných i voľnopredajných liekov a výživových doplnkov. Z týchto dôvodov je potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť a fakt, že užívanie liekov (aj súbežné užívanie viacerých liekov) môže prispievať k alergickým prejavom. Z pohľadu dávkovania nie je u starších pacientov nutná špecifická úprava.

Zdroje:

https://www.nursingtimes.net/clinical-archive/respiratory-clinical-archive/the-pathophysiology-of-allergic-responses-16-05-2006/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8959375/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK545237/

https://acaai.org/allergies/

https://www.nhs.uk/conditions/allergies/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23173575/

https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/68361/WHO_NMH_MNC_CRA_03.2.pdf

https://www.prealergikov.sk/texty/alergia-a-tehotenstvo.html

https://lekar.sk/clanok/kontaktna-dermatitida

https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/compound/5419

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3339328/