Antibiotický čaj o piatej
Autor: Mgr. Simona Mäsiarová
Penicilíny
Antibiotiká sú jedinečné. Prečo? Pretože sú účinnými látkami, ktoré postupom času vykazujú stratu účinnosti.
Poslaním zdravotníckych pracovníkov a nielen ich, je zabránenie zániku ich pôsobenia, a to rozvážnym používaním založeným na mikrobiológii, farmakológii a genetike. Ich bezohľadné užívanie by mohlo viesť k súčasnej kríze rezistencie patogénov, k zvýšenej chorobnosti a dokonca úmrtnosti pacientov.
Písal sa rok 1928. Britský bakteriológ počas svojej laboratórnej práce objavil účinok toho, čo sa neskôr stalo známym ako penicilín. Alexander Fleming, po triedení Petriho misiek s obsahom sledovaných stafylokokov v St. Mary's Hospital v Londýne, spozoroval niečo nezvyčajné. Na jednej z chovných misiek si všimol, že bola posiata kolóniami, okrem jednej oblasti, kde rástla kvapka plesne. Oblasť okolo plesne, ktorá bola neskôr indentifikovaná ako Penicillium notatum, ukázala, že pleseň vylučovala niečo, čo mohlo spôsobovať inhibíciu baktérií.
Až Howard Florey, Ernst Chain a ich kolegovia zo Sir William Dunn School of Pathology na Oxfordskej univerzite, začali pracovať na premene laboratórneho penicilínu na liek, ktorý by mohol zachraňovať život. Táto činnosť naberala vážny priebeh v roku 1939, kedy vojnové podmienky sťažovali vedecký výskum.
V roku 1942 sa Anne Miller stala prvou civilnou pacientkou (pretože penicilín bol používaný hlavne pri liečbe vojakov počas druhej svetovej vojny), ktorá bola blízko smrti spôsobenej infekciou a otravou krvi po potrate.
Penicilíny sú β-laktámové antibiotiká. Viažu sa na proteíny viažuce penicilín (PBP) v bunkovej stene baktérií. PBP sú v podstate enzýmy, ktoré katalyzujú biosyntézu peptidoglykánu. Po naviazaní antibiotík dochádza k inhibícii biosyntézy peptidoglykánu, čo vedie k bunkovej lýze a smrti. Antibiotiká uvoľňujú autolytické enzýmy v baktérii a podporujú tak bakteriálnu autolýzu. Sú baktericídne proti rýchlo rastúcim baktériám.
Obrázok 1: β-laktámový kruh, penicilíny
Obrázok 2: Štruktúra bunkovej steny gramnegatívnych a grampozitívnych baktérií
Poznáme tri generácie penicilínov:
1. S úzkym spektrom účinku –
a) prirodzené: benzylpenicilíny (penicilín G) a jeho depotné formy – i.v. alebo i.m. (G+ koky, bacily)
b) fenoxymetylpenicilíny: fenoxymetylpenicilín (penicilín V), penamecilín – p.o. (G+ koky, bacily)
2. Protistafylokokové – odolné voči stafylokokovej betalaktamáze: oxacilín, flukloxacilín – p.o., i.v., i.m.; meticilín – i.v., i.m.; kloxacilín – p.o., i.v., i.m; dikloxacilín – p.o. (používali sa výhradne na stafylokokové infekcie)
3. So širokým spektrom účinku –
a) aminopenicilíny: amoxicilín, ampicilín – p.o., i.v., i.m. (na hemofilné baktérie, Escherichia coli, Proteus mirabilis, enterokoky a listérie, S. Agalactiae a S. pneumoniae, helikobaktérie a ďalšie)
b) karboxypenicilíny: karbenicilín, tikarcilín – i.v., i.m. (oproti predchádzajúcim majú širšie spektrum na G- tyčinky, liekom voľby sú najmä pri pseudomonádových infekciách)
c) ureidopenicilíny: piperacilín – i.v., i.m. (podobne ako karboxypenicilíny)
K niektorým
penicilínom sa pridávajú inhibítory β-laktamáz. Pôsobia proti enzýmom, ktoré sú
produkované baktériami a ktoré spôsobujú deštrukciu antibiotík - hydrolýzou
a otvorením beta-laktámového kruhu. To vedie k zvyšujúcej sa rezistencii
na penicilíny. Medzi kombinácie penicilínu a inhibítora β-laktámáz patria:
amoxicilín + kyselina klavulánová, ampicilín + sulbaktám alebo piperacilín +
tazobaktám.
Penicilíny sú látky, ktoré sú z veľkej časti vylučované obličkami a v malej miere metabolizované v pečeni. V prípade porúch funkcie obličiek, môže byť upravená dávka v dôsledku vzniku vyvolaných akumulácií a kŕčov.
Medzi najčastejšie vedľajšie účinky patria reakcie z precitlivenosti. Príčinou je väzba antibiotika alebo produktov jeho degradácie na bielkoviny za vzniku hapténu. Väčšinou dochádza k reakcii, ktorá je spôsobená imunoglobulínmi IgE alebo IgM. Riziko hypersenzitívnych reakcií je vyššie (3 – 4×) u atopikov.
Prípadné narušenie črevnej flóry penicilínmi zvyčajne môže spôsobiť nauzeu, zvracanie, hnačky. Niekedy však dochádza k superinfekcii v dôsledku zmenenej črevnej flóry, napr. pseudomembranóznej kolitíde spôsobenej nadmerným rastom a produkciou toxínu Clostridium difficile (častejšie pri perorálnom ako parenterálnom podaní). Medzi ďalšie typické vedľajšie účinky patria: kožné reakcie, horúčka/zimnica, bronchospazmus, vaskulititída, intersticiálna nefritída.
Pri užívaní benzatín-benzylpenicilínu v prítomnosti hepatálnej insuficiencie je potrebné zvýšiť opatrnosť. Pri benzylpenicilíne nie je potrebná úprava dávky v prítomnosti hepatálnej insuficiencie, pokiaľ nie je prítomná aj renálna insuficiencia. Zvýšenú pozornosť je potrebné udržiavať aj v prípade poruchy funkcie pečene spolu v kombinácii s flukloxacilínom.
TEHOTENSTVO
Na základe zozbieraných dát je možné užívať počas tehotenstva väčšinu penicilínov. V bežných dávkach nie sú priamo kontraindikované. Zo širokospektrálnych penicilínov je podľa údajov preferovaný amoxicilín a ampicilín (len keď je to nevyhnutné), z úzkospektrálnych penicilínov benzylpenicilín alebo fenoxymetylpenicilín. V prípade flukloxacilínu je potrebné zvýšiť opatrnosť z dôvodu menšieho množstva dát. Doposiaľ sa nevyskytli žiadne dôkazy o výskyte vrodených chýb v dôsledku užívania penicilínov.
LAKTÁCIA
Penicilíny sa môžu používať počas tehotenstva. Avšak, v prípade dojčenia sa v malej miere vylučujú do materského mlieka a môžu byť príčinou senzibilizácie a alergickej reakcie. Tým pádom je dojčenie vhodné počas užívania penicilínov prerušiť. Na základe získaných údajov sa používa najmä amoxicilín v kombinácii s kyselinou klavulánovou, ale až po zhodnotení prínosu/rizika ošetrujúcim lekárom.
Rezistencia na antibiotiká sa stále zvyšuje. V prípade penicilínov sa vyskytuje nasledovný problém. Veľké množstvo pacientov tvrdí, že sú na neho alergickí. Avšak, len minimum z nich má významné klinické reakcie. Označenie „alergický na penicilín“ by sa malo analyzovať pomocou kožného testovania. V tomto prípade rezistencii prispieva práve rozhodnutie nepoužiť penicilín alebo iné β-laktámové antibiotiká a nahradenie za iné širokospektrálne antibiotiká. Ďalším možným nástrojom antimikrobiálneho dozoru a boja proti rezistencii môže byť hodnotenie danej alergie.
Zdroje:
Antibiotics: From the Beginning to the Future: Part 1 | SpringerLink
Antibiotics: From the Beginning to the Future: Part 2 | SpringerLink
https://www.acs.org/content/acs/en/education/whatischemistry/landmarks/flemingpenicillin.html
https://www.pbs.org/newshour/health/the-real-story-behind-the-worlds-first-antibiotic
https://www.farmacotherapeutischkompas.nl/bladeren/groepsteksten/penicillinen
https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/substance/14717772
https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/Nukleove_kyseliny_a_proteiny.PDF
https://docplayer.cz/107353898-Prehled-antimikrobialnich-latek-ondrej-zahradnicek.html
https://www.adc.sk/hladaj?q=peniciliny&nai=&w=&x=&p=
https://jamanetwork.com/journals/jama/article-abstract/2720732
SCHOTT, H. et al. Kronika medicíny. Bratislava: Fortuna Print, 1994. ISBN 80-7153-081-6