Livka na cestách

Autor: Lívia Pazúriková

 

Livka na cestách

Ahojte všetci sledovatelia a priaznivci SSŠF Blogu ! :P Zimný semester sa už začal a Livka na cestách už nie je, teda aspoň na tých erasmáckych nie, ale chcela by zaspomínať na ne s vami a podeliť sa o svoje zážitky z letného semestra. Tak čítajte ďalej a dozviete sa či vôbec bola v škole, pri všetkých tých cestách.

            Od posledného razu, čo som sem písala, prebehlo vyše 6 mesiacov, z ktorých som bola ešte 4 mesiace v Slovinsku. Za tú dobu som bola pobehať Bosnu a Hercegovinu, Taliansko, Viedeň, krásy Slovinska, dokončiť všetky povinné cviká, spraviť 7 skúšok a 3 seminárky a mať asi 6 rôznych návštev.

            Celkovo ten čas išiel neskutočne rýchlo, neviem či preto, lebo stále bolo čo robiť, alebo všetci mali ten pocit. Musela som stíhať deadlines v škole ale aj udržiavať erasmus tempo – výlety, parties, tvorenie spomienok... :) a v tomto bol najhektickejší apríl, kedy sme boli stále niekde. Ale o všetky tie spomienky a zážitky bol krajší. Prišiel kamarát a kamoške Bibi tiež prišla návšteva, tak sme sa rozhodli spojiť skupinu, zavolali ešte Nica španiela a všetci sme išli do Soča valley. Na skok prišiel aj Niko slovák :D ktorého som zobrala na burger. Ďalej ma čakal víkend v Bosne a Hercegovine zorganizovaný ESN. Tam sme prešli mestá: Banja Luka, Sarajevo a Mostar. Týždeň po Bosne som mala skúšku a odovzdanie seminárky, čiže zo spánku som mala minimum. Za „odmenu“ bol voľný týždeň – nakopili sa tam štátne sviatky + rektorské voľno. Pre mňa ale nebol až tak voľný, keďže som sa vybrala do Talianska, kde som zavolala Bibi a stretla som sa tam aj s kamarátom Pietrom, ktorý bol v Ljubljane len počas zimného semestra. Mali sme tri zastávky – Florencia, Pisa a Bologna. Mali sme výhodu, že sme šli mimo sezónu, čiže mestá neboli preplnené, okrem Florencie, ale aj tak to bol krásny výlet.

 

            V máji sa čas mierne spomalil. Prešli sme galérie, zúčastnili sme sa študentského festivalu, kde mali priestor aj medzinárodné stánky, tak sme boli reprezentovať Slovensko. Boli sme aj na rozlúčkovom pikniku mojej druhej spolubývajúcej v mestskom parku Tivoli, stretla som sa s ďalšími kamošmi zo zimného semestra, ktorí prišli na návštevu jarnej Ljubljany a pomaly som sa učila na ďalšie skúšky.

            Jún bol opäť rýchly a intenzívny, keďže začínali prvé skúšky ale aj posledné chvíle s kamarátmi. Nica som zobrala na výlet do Viedne, Bibi ma vytiahla na pár hodinový výlet k vodopádu, z ktorého sa stala celodenka ale stála za to. Začalo skúškové a začal sa aj koniec... kamošom chodili návštevy, navzájom sme sa chceli spoznať tak sme trávili spolu čas. Pár hodín do dňa som si vyhradila aj na učenie. Najlepší pocit bol 21.júna, kedy som spravila poslednú skúšku a zodpovednosti voči škole opadli. Síce som stále robila to isté ale už mi vzadu niekde v hlave nevŕtalo „Lívia už by si mala ísť domov, musíš sa učiť.“ Určite to poznáte. : )

    Veľmi ma potešili aj moji kamoši spolužiaci, podaktorí ich možno aj poznáte. Na nich som sa tešila od januára (kedy som ich naposledy videla). Tiež sme pobehali kus krajiny, je naozaj výhoda aké malé je to Slovinsko.

    

    Prišiel aj smutný moment, kedy sme sa boli lúčiť, posledná večera, posledný drink, posledný západ slnka na hrade... bolo to milé a zároveň smutné, druhé lúčenie sa a tentokrát sa týkalo aj mňa, že veď aj ja odchádzam. Odišla som medzi poslednými z našej Eramus partie, všetci odišli na konci júna, prípadne prvé júlové dni, ja som odišla z Ljubljany 7.7. s dvojdňovou zastávkou v Maribore.

            Celkovo Erasmus určite odporúčam všetkým, ktorí majú chuť ísť študovať do zahraničia a zažiť nové veci. Stále na to spomínam a som rada, že som v Ljubljane mohla spoznať ďalších super ľudí zo Slovenska, takto mám kúsok Erasmu aj doma. Inak by bolo asi trochu ťažšie dať za takým intenzívnym rokom bodku.