Nové psychoaktívne látky s Tomášom

Autor: Tomáš Sádecký

Nitazény - z potenciálnych analgetík jedny z najsilnejších drog súčasnosti

 

Nitazény sú organické zlúčeniny prvýkrát syntetizované v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Účinkom sa podobajú opioidným analgetikám, napriek tomu nikdy neboli uvedené na trh. Dôvodom bola ich privysoká účinnosť a riziko predávkovania. V súčasnosti sa dostali na čierny trh ako rekreačné drogy a práve ich vysoká pôsobnosť a následné otravy z nich robia jedny z najnebezpečnejších drog v dnešných uliciach.

Benzimidazol a jeho deriváty sú známe svojimi antifungálnymi účinkami. Používajú sa na liečbu parazitárnych ochorení spôsobených hlístovcami a motolicami u ľudí a zvierat. Mnohé deriváty benzimidazolu boli syntetizované na konci päťdesiatych rokov 20. storočia, medzi nimi aj etonitazén a klonitazén. Tie vykazovali okrem antiparazitárnej a antifungálnej aktivity aj relatívne selektívnu afinitu k μ-ópioidným receptorom. Práve afinita k týmto receptorom je spájaná so silným analgetickým účinkom, ktorý sa líšil v závislosti od druhu nitazénu. Celkovo nitazény dosahujú  100 až 1000 krát silnejšie účinky ako morfín, čo ich zaraďuje medzi superpotentné zlúčeniny. Práve pre takúto silnú účinnosť sa nitazény dostali len do predklinických skúšaní a ich účinky na ľudské telo sme spoznali až nedávno zo skúseností samotných užívateľov. Dovtedy sme sa mohli len domnievať, ako pôsobia na organizmus, pretože nikdy neboli uvedené do klinickej praxe.

Čo sa týka molekulárnej stavby, štruktúrnu kostru nitazénových opioidov tvorí benzimidazolové jadro s dietylaminoetylovou skupinou v prvej pozícii a benzylovou skupinou v druhej. Podľa druhu nitazénu je rôzne substituovaná para poloha benzylovej skupiny a benzimidazolové jadro v polohe 5. (obrázok)

Tieto dlho zabudnuté benzimidazolové opioidy sa znova objavili na čiernom trhu v roku 2019 v Spojených štátoch, konkrétne izonitazén, metonitazén a etonitazén. Môžu byť podávané intravenózne, inhalačne alebo v tabletovej forme perorálne. Ich účinky sú variabilné, závislé na váhe, výške a zdraví užívateľa. Dôležitá je taktiež podané množstvo a sila drogy, ktorá sa líši od vyrobenej dávky. Vo všeobecnosti opioidy nitazénovej kategórie môžeme rozdeliť na dve skupiny. Tá prvá, silnejšia, vykazuje rush a všeobecné intoxikačné efekty fentanylu alebo jeho euforickejších analógov. Účinky zahŕňajú eufóriu, relaxáciu, ospalosť, nemotornosť, úľavu od bolesti, zbavenie sa stresu, svrbenie, taktiež nauzeu, potenie, horúčku, spomalený tep aj dýchanie. Druhá skupina dosahuje efekt nízkych až stredných dávok slabšieho petidínu, tramadolu a kodeínu. Pri užívaní v dlhšom horizonte účinky pripomínajú efekty opioidov. Je prítomná závislosť, zvýšená tolerancia, zápcha a poškodenie vnútorných orgánov (mozog, pľúca, srdce). Pôsobenie a biologický polčas nitazénov typicky činí len niekoľko hodín.

Dávky jednotlivých nitazénov sa pohybujú aj v miligramoch, no väčšinou v mikrogramoch, preto je pomerne jednoduché sa nimi predávkovať. Symptómy predávkovania sú pomalé/plytké dýchanie, bledé až šedé pery a pleť, odpadávanie, kóma až smrť. Ďalším nebezpečenstvom je miešanie nitazénov s inými drogami, resp. liekmi. Opioidy s cannabisom potencujú účinky oboch. V kombinácii s benzodiazepínmi, ketamínom alebo alkoholom môžu spôsobiť poruchu dýchania, synkopu, vracanie a smrť. S kokaínom zvyšujú namáhanie srdca, pretože kokaín ako stimulant zvyšuje srdcový tep a opioidy ho znižujú, čo zvyšuje srdcovú záťaž. V závislosti od dávky sa zvyšuje risk zlyhania dýchania a problémy so srdcom.

Pri závislosti a následnom vynechaní dávky sa dostavia abstinenčné príznaky. Tie sú podobné ako v prípade klasických opioidov. Hlásené príznaky zahŕňali: nadmerné potenie, nepokoj končatín, horúčka, malátnosť, symptómy chrípky, úzkosť a návaly paniky.

Výzvy pre zdravotné systémy v prípadoch predávkovania sú obrovské. Pacienta, ktorý prežíva respiračnú tieseň vyvolanú nitazénmi, nájdu záchranári väčšinou v bezvedomí a ani priatelia obete nemusia vedieť, akú látku užil/a. Súčasné testy na drogy nezahŕňajú odhalenie nitazénov a obyčajné testy na fentanyl ich prítomnosť neodhalia. Tak sa niekedy stáva, že záchranári prítomnosť nitazénov nezvážia, čo komplikuje záchranu pacienta. Pri predávkovaní sa používa farmakologická liečba antidotom – antagonistom μ-opioidných receptorov naloxónom a nalmefénom vo viacerých dávkach kvôli vysokej potencii nitazénov.

Z Ameriky sa nitazény rozšírili v rámci opioidovej krízy do celého sveta. Úmrtia v rámci predávkovania vzrástli medzi rokmi 2019 a 2021 viac ako štvornásobne. Odvtedy úmrtia na predávkovanie hlásili aj v Európe, najnovšie z Belfastu v Severnom Írsku, kde zomrelo 6 mladých ľudí. Zdá sa, že používanie nitazénov je vo svete na vzostupe a zdravotné systémy musia čeliť týmto drogám flexibilnejšie. Ľudia v prvej línii kontaktu s pacientom, záchranári a zdravotníci musia byť lepšie upovedomení o rizikách a príznakoch predávkovania týmito omamnými látkami. Taktiež treba oboznamovať širokú verejnosť o ich existencii a rizikách, ktoré prinášajú.

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC10361140/

https://adf.org.au/drug-facts/nitazenes/

www.deadiversion.usdoj.gov/drug_chem_info/benzimidazole-opioids.pdf

https://www.bbc.com/news/uk-northern-ireland-67043030

https://opioidy.weebly.com/nitazeny.html