Pohár vína a myšlienky po ňom

Študovať je také skvelé! Neviem, či ste už niekedy premýšľali nad tým, že už od čias, na ktoré si matne pamätáme iba s pomocou fotiek, sa učíme novým veciam. Najskôr to boli tie základné pohyby, neskôr náš krásny jazyk (kto mal šťastie aj druhý, cudzí), až napokon nás vychovávali, čiže učili nás, ako sa správať. Faktom je, že bez týchto základov by sme nemohli plnohodnotne pokračovať a žiť náš život. Ďalej, po posúdení školskej zrelosti hravými úlohami nás zverbovali do 1. ročníka na základnej škole, kde sme mohli napredovať v učení sa nových vecí a budovaní nových vzťahov, založených na spoločných šibalstvách. Parádna vec, že nám štát zabezpečuje vzdelanie aspoň na takej úrovni, ako máme. Celú túto strastiplnú púť nám spríjemňovali naši spolužiaci, z ktorých sa často stali naši najlepší priatelia, dnes nazývaní ako BFF (rozumej Best Friend Forever). A aj napriek neustálemu sťažovaniu sa a flákaniu všetkého, čo sa dalo, na tieto časy väčšina z nás spomína veľmi pekne. Navyše, pridaná hodnota je to, že sme znovu popri všetkých tých dobrodružstvách získali ďalšie vedomosti, po ktorých nás už ani predavačka v obchode nenachytala. Pamätáte si ten pocit, keď ste si konečne vedeli zrátať peniaze zarobené pri rozdávaní novín po dedine a prepočítavanie, koľko nanukov si za tie peniaze kúpite? Ja celkom presne! Deväť rokov zbehlo, vystriedali sme 6 veľkostí nohavíc a bol tu výber strednej školy. Všetky tie otázky našich rodičov a múdre frázy učiteľov: „Vyberajte rozumne! Je to voľba do vašej budúcnosti!“ príliš nedávali zmysel pri myšlienke, že našim starým rodičom často stačilo len základné vzdelanie. Myslím, že veľa vecí vtedy nedávalo úplne zmysel. Hlavne vtedy, ak ste patrili medzi tých snívajúcich študentov, ktorí mali vízie do budúcna a sny, ako sa raz stanú úspešní a slávni. Áno, priznávam, ísť na gymnázium nebol práve múdry krok, ale prinieslo to svoje ovocie. Nie je zlé mať prehľad v rôznych odvetviach, navyše, takto sa stávate viac zaujímavým človekom pre ostatných. Pýtate sa prečo? Jednoducho preto, lebo sa majú s vami o čom porozprávať. Je pre vás jednoduchšie baviť sa na rôzne témy, keď máte prehľad, ako keď ste sústredený len na jedno odvetvie. Takže áno, štúdium na strednej škole určite stojí za to, minimálne podrobiť sa maturitnej skúške a úspešne ňou prejsť. Človeku to dá pocit víťazstva a spokojnosti. A čo vysoká? Študovať farmáciu sa rozhodnú buď iba blázni, ktorí nevedia, čo so životom, alebo ľudia, ktorí milujú výzvy. Farmácia patrí medzi najťažšie školy na Slovensku a keď už má človek niečo študovať, čo znamená chcieť a zvoliť si to slobodne, tak nech to stojí za to! Preto by som vám chcela položiť otázku: Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo vlastne študujete farmáciu? Alebo či dôvod, pre ktorý ste sa rozhodli študovať tento odbor, je stále tam? Každý, či už je to prvák a či štvrták, mi dá za pravdu, že je toho na nás niekedy priveľa. Ale čo sa dá robiť? Sťažovať sa nemôžeme, pretože to my sme si vybrali túto školu a preskakovať povinnosti sa nevypláca, pretože nás to dobehne, buď vo vyššom ročníku alebo živote. Ale úprimne, niečo musíme robiť, lebo nechceme, aby naši odborníci na lieky boli na liekoch. Čo by to bolo za vizitku?

Keď ale zatvoríme oči nad všetkým tým zlom, čo na nás číha, a pozrieme sa cez ružové okuliare, štúdium na VŠ nám toho dáva najviac. Nielen si predlžujeme život trávený s rukou hore, ale aj sa učíme hospodáriť s časom a ťažko vydretými peniazmi. Aj aj keď sa teraz veľa rozpráva o tom, že vysoká škola nám nezaručuje lepšiu prácu a príjem, minimálne vieme jednoduchšie komunikovať o odborných veciach a máme viac praxe v danom odbore ako tí, ktorí to vzdali už o pár rokov skôr. A áno, občas sa stáva, že oni sú tí úspešnejší a bohatší, ale kašľať na to! Nesmieme sa predsa porovnávať, lebo každý z nás má iné trápenia a starosti. Takže určite to nevzdávajte a nebuďte otrokmi vašej školy, ale ona nech je vaším! A keď si myslíte, že to už viac nezvládate, povedzte si − toto je môj život a chcel som to tak, preto by som mal byť pripravený na všetko, čo sa v ňom deje. Ja som si to vybral, a preto si za tým budem stáť, aj keď niekedy už nevládzem a vzdávam to. Nikto ma predsa nezachráni, jedine ja sám!