Pondelkový pokec s Peťom
Autor: Peter Novák
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Dnes sa opäť pozrieme na aktuálne témy zo sveta. Dočkáme sa covidpasov, s ktorými budeme môcť opäť cestovať? Nová štúdia, pri ktorej zdraví mladí ľudia budú vystavení vírusu SARS-CoV-2, alebo milión rokov starý genóm sekvenovaný z mamutov z permafrostu – o tom všetkom sa dočítate v novom diele Pondelkového pokecu. Poďme na to.
Britskí vedci zdôrazňujú kritériá pre vznik covidpasu
Podľa vedcov z Royal Society sú očkovacie pasy uskutočniteľné, je však potrebné odpovedať na mnohé naliehavé otázky týkajúce sa ich použitia, od informácií o tom, či vakcíny chránia ľudí pred prenosom koronavírusu, až po zabezpečenie, že nebudú viesť k rozšírenej diskriminácii a nerovnostiam. Problémy sú urgentné a niektoré krajiny už zavádzajú pasy, tvrdia vedci v správe. Estónsko sa spojilo so Svetovou zdravotníckou organizáciou a ďalšími inštitúciami, aby na svojich hraniciach otestovali očkovací preukaz, zatiaľ čo Izrael vyvíja zelený pas a fialový odznak viditeľný na smartfóne a prepojený s identifikačným číslom, ktoré ľuďom umožnia vstup do telocviční, modlitebných miestností, hotelov a na kultúrne podujatia. Správa Royal Society zdôrazňuje 12 kritérií, ktoré je potrebné vziať do úvahy, od osvedčenia imunity po ochranu údajov a zaistenie toho, aby ľudia neprišli o prácu zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu osobného presvedčenia, ktoré im neumožňovalo zaočkovať sa. „Neobhajujeme za alebo proti, ale hovoríme, že to príde. Krajiny istú formu covidpasu už zaviedli, spoločnosti tvrdia, že ju zavedú do svojich zmlúv. Musíme to otvorene prelomiť a diskutovať o tom,“ uviedla profesorka Melinda Mills, riaditeľka Centra pre demografické vedy Leverhulme na Oxfordskej univerzite a hlavná autorka správy. Christopher Dye, profesor epidemiológie v Oxforde a spoluautor, uviedol, že kľúčovou otázkou bolo, ako dlho sa očakáva, že pasy vydržia. „Vieme, že imunita časom slabne, nepoznáme ale časový rámec, v ktorom sa to stane. Môžu to byť mesiace alebo niekoľko rokov, ale potrebujeme poznať konkrétnejšie fakty.“ Druhým dôvodom, prečo by ľudia mohli stratiť ochranu, sú nové mutácie koronavírusu. Niektoré vakcíny môžu pri prevencii prenosu alebo ochrane pred konkrétnymi variantmi fungovať lepšie ako iné. Možno budú pasy musieť reagovať aj na to. Imunizačné certifikáty sú povinné pre žltú zimnicu v krajinách, kde je endemická, ale v tomto prípade ide podľa profesora o inú situáciu. „Existuje iba jedna vakcína proti žltej zimnici. A ukazuje sa, že ide o vysoko účinnú vakcínu, ktorá pravdepodobne poskytuje celoživotnú ochranu.“ Mills uviedla, že je dôležité objasniť, ako sa budú pasy používať. „Boli by určené na medzinárodné cestovanie, na lekárske účely, na získanie práce, účasť na futbalovom zápase alebo na nákup mlieka? Existuje riziko, že by covidpasy mohli neprávom diskriminovať ľudí pri prijímaní do zamestnania, pri zúčastňovaní sa na udalostiach, v poisťovniach, pri žiadaní o hypotéku na bývanie, môžete vymyslieť veľa príkladov.“ Keby ľudia mohli získať pas až po dvoch dávkach vakcíny, v skutočnosti by to prinajmenšom v súčasnosti diskriminovalo mladých ľudí. A bolo by dôležité chrániť tých ľudí, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu byť zaočkovaní alebo ktorí majú náboženské alebo politické presvedčenie, ktoré im bráni v ďalšom postupe.“ Aby sa zabránilo diskriminácii, povedala Mills, musí existovať dôvera a transparentnosť. Vedci uviedli, že sú presvedčení, že medzinárodná štandardizácia kritérií je nevyhnutná, a dúfajú, že politici, ktorí uvažujú o ďalšom postupe, použijú svoj kontrolný zoznam. „Potrebujeme širšiu diskusiu o viacerých aspektoch očkovacieho pasu, od vedy o imunite až po ochranu osobných údajov, technické výzvy, etiku a zákonnosť spôsobu, akým by sa dal použiť,“ uviedla Mills.
Viac sa dočítate:
Milión rokov staré genómy mamutov vytvorili rekord v starodávnej DNA
Zuby mamutov pochované v sibírskom permafroste viac ako milión rokov umožnili sekvenovanie najstaršej známej DNA na svete, vyplýva zo štúdie, ktorá osvetľuje genetické hľadisko hlbokej minulosti. Vedci tvrdia, že tri vzorky zubov, jeden zhruba 800 000 rokov starý a dva viac ako milión rokov staré, poskytli dôležitý prehľad o obrovských cicavcoch z doby ľadovej, vrátane starodávneho dedičstva, konkrétne mamuta. Tieto novo nájdené genómy prekračujú najstaršiu predtým sekvenovanú DNA, ktorá patrila koňovi z obdobia pred 560 000 až 780 000 rokmi. Love Dalén, profesor evolučnej genetiky v Centre pre paleogenetiku v Štokholme, bol hlavným autorom štúdie publikovanej v časopise Nature. „Táto DNA je neuveriteľne stará. Vzorky sú tisíckrát staršie ako zvyšky Vikingov a dokonca staršie ako ľudstvo a neandertálci.“ Mamuty boli pôvodne objavené v 70. rokoch na Sibíri a boli uschované v Ruskej akadémii vied v Moskve. Vedci najskôr datovali vzorky geologicky pomocou porovnania s inými druhmi, napríklad s malými hlodavcami, o ktorých je známe, že sú jedinečné pre konkrétne časové obdobia a nachádzajú sa v rovnakých sedimentárnych vrstvách. To naznačovalo, že dva z cicavcov boli starodávne stepné mamuty staré viac ako milión rokov. Tím tiež získal genetické údaje z drobných vzoriek prášku z každého zuba mamuta. Zatiaľ čo sa materiál rozpadol na veľmi malé fragmenty, vedci dokázali sekvenovať desiatky miliónov párov chemických báz, ktoré tvoria vlákna DNA, a vykonať odhad veku z genetickej informácie. Sekvenovanie naznačilo, že najstarší mamut menom Krestovka bol ešte starší, ako sa predpokladalo, približne 1,65 milióna rokov, zatiaľ čo druhý, Adycha, mal asi 1,34 milióna rokov a najmladší, Chukochya, bol starý 870 000 rokov. Dalén uviedol, že pokiaľ ide o najstaršieho mamuta, proces datovania DNA by mohol naznačovať, že tvor bol pravdepodobne starý asi 1,2 milióna rokov, čo naznačujú geologické dôkazy. Ale je tiež možné, že exemplár bol starší ako ten, ktorý sa v jednom bode z permafrostu rozmrazil a potom sa zaklinil do novšej vrstvy sedimentu. Tom van der Valk z laboratória Science for Life na univerzite v Uppsale vo Švédsku uviedol, že fragmenty DNA sú ako skladačka s miliónmi drobných kúskov, menších, ako by ste dostali z modernej vysoko kvalitnej DNA. Použitím genómu od afrického slona, moderného príbuzného mamuta, ako príkladu ich algoritmu, sa vedcom podarilo zrekonštruovať časti genómov mamuta. Štúdia zistila, že mamut menom Krestovka predstavoval predtým nerozpoznanú genetickú líniu, ktorej výskyt vedci odhadovali, na rozdiel od iných mamutov, zhruba na dobu pred dvoma miliónmi rokov. Zároveň mala táto línia byť pôvodcom tých mamutov, ktoré kolonizovali Severnú Ameriku. Štúdia tiež sledovala rodovú líniu od milión rokov starého mamuta stepného Adycha po Chukochya a ďalších novších mamutov vlnených.
Viac sa dočítate:
Macron navrhuje poslať 4 až 5 % dávok vakcín chudobnejším národom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Európu a USA, aby urgentne poslali až 5 % dodávok vakcín proti koronavírusom do rozvojových krajín. Macron pre Financial Times uviedol, že nespravodlivé spoločné používanie vakcín by viedlo k globálnej nerovnosti. Prevažná väčšina očkovaní bola doteraz podaná v krajinách s vysokými príjmami. Macron navrhol svoj plán riešenia nerovnováhy pred piatkovým virtuálnym samitom svetových lídrov G7. Biely dom uviedol, že americký prezident Joe Biden oznámi prísľub financovania globálnej schémy zdieľania vakcín, známej ako Covax, vo výške štyroch miliárd dolárov. Očakáva sa, že britský premiér Boris Johnson, ktorý bude schôdzi predsedať, venuje nadbytočné dávky spoločnosti Covax. K 21. februáru bolo vírusom na celom svete infikovaných najmenej 110 miliónov ľudí a viac ako 2,4 milióny zomrelo, vyplýva z údajov univerzity Johna Hopkinsa. „Nehovoríme o miliardách dávok okamžite, ani o miliardách a miliardách eur,“ uviedol Macron. „Ide o oveľa rýchlejšie pridelenie 4 až 5 % dávok, ktoré máme. „Nezmení to nič na našich očkovacích kampaniach, ale každá krajina by si mala vyhradiť malý počet dávok.“ Macron uviedol, že nemecká kancelárka Angela Merkelová podporila európsku iniciatívu v oblasti zdieľania vakcín a dodala, že dúfa, že si získa podporu USA.
Viac sa dočítate:
https://www.ft.com/content/15853717-af6c-4858-87d4-58b1826895a8
Spojené kráľovstvo zriadi „vysoko rizikovú“ vedeckú agentúru
Spojené kráľovstvo má založiť „vysoko rizikovú“ vedeckú agentúru, ktorá bude hľadať priekopnícke objavy. Agentúra Aria sa bude riadiť podobami amerických ekvivalentov, ktoré pomohli pri vytváraní internetu a GPS. Vláda uviedla, že Aria, ktorá má v priebehu štyroch rokov financovanie vo výške 800 miliónov GBP, bude mať vyššiu toleranciu voči zlyhaniu, ako je bežné. Labouristi uviedli, že vláda musí objasniť, čo bude agentúra robiť. Vláda uviedla, že nový orgán, Agentúra pre pokročilý výskum a vynálezy (Aria), bude financovať vysoko rizikový vedecký výskum s vysokou odmenou. Výška financovania, ktorú získa, je však zlomkom peňazí čerpaných do existujúcich vládnych výskumných inštitúcií, ako je UK Research and Innovation (UKRI). Len na obdobie 2020/21 vyčlenila vláda na svoje výskumné programy a orgány 10,36 miliárd GBP. Vláda napriek tomu uviedla, že Aria pomôže upevniť pozíciu Spojeného kráľovstva ako globálnej vedeckej superveľmoci. Podnikateľský tajomník Kwasi Kwarteng uviedol, že nová agentúra bude posúvať technológie zajtrajška odstránením zbytočnej byrokracie. Od parného stroja po najnovšie technológie umelej inteligencie je Spojené kráľovstvo ponorené do vedeckých objavov. Dnešný súbor výziev, či už prepuknutie chorôb alebo zmena podnebia, vyžaduje odvážne, ambiciózne a inovatívne riešenia. „Táto nová agentúra, vedená nezávisle od našich najvýnimočnejších vedcov, sa zameria na identifikáciu a rýchle financovanie najmodernejších výskumov a technológií,“ uviedol Kwarteng. Bývalý vysoký poradca Borisa Johnsona Dominic Cummings bol významným zástancom myslenia „modrého neba“ malých skupín vedcov a svojho času uviedol, že v roku 2019 by sa mali financovať vysokorizikové vízie s vysokými výnosmi. Práve predaj britského startupu DeepMind s umelou inteligenciou v roku 2014 spoločnosti Google zjavne prinútil premýšľať Dominica Cummingsa. Muž, ktorý sa mal stať hlavným poradcom Borisa Johnsona, bol posadnutý myšlienkou, že Spojené kráľovstvo rozdáva svoje technologické korunovačné klenoty. Odpoveďou, ktorou chcel tomuto javu zabrániť, malo byť vytvorenie britskej verzie Arpy, americkej agentúry, ktorá sa zaslúžila o financovanie vývoja internetu a GPS. Napriek odchodu pána Cummingsa z Downing Street sa vláda rozhodla pokračovať v spolupráci s agentúrou Aria, ktorá je navrhnutá pre rizikové projekty. Bude mať malý zlomok rozpočtu existujúcej výskumnej agentúry UKRI, ktorá bude naďalej vykonávať svoju prácu, Aria bude ale zjavne nezávislá, zbavená byrokracie a preniknutá kultúrou Silicon Valley, kde sa nemožno báť zlyhania. Testom samozrejme bude zodpovedanie otázky, či prinesie aj úspechy hodné oslavy. Aria bude rásť podľa vzoru vplyvnej americkej Agentúry pre pokročilý výskumný projekt (Arpa), ktorá podporovala výskum vedúci k internetu a GPS, a jej nástupcu Darpu, ktorý financoval predchodcov dnešných vakcín proti koronavírusu. Ministerka pre vedu a inovácie Amanda Solloway povedala: „Aby sme mohli čeliť výzvam 21. storočia, musíme vybaviť našu vedecko-výskumnú komunitu novým vedeckým motorom, ktorý obsahuje myšlienku, že skutočne veľké úspechy plynú z veľkého skoku do neznáma.“ Nábor výkonného riaditeľa a predsedu agentúry sa začne v najbližších týždňoch.
Viac sa dočítate:
Vo Veľkej Británii sa začali prvé pokusy s ochorením COVID-19 na ľuďoch
Zdraví, mladí dobrovoľníci budú infikovaní koronavírusom na testovanie vakcín a liečby v prvej štúdii COVID-19 na svete, ktorá sa uskutoční vo Veľkej Británii. Štúdia, ktorá získala etické schválenie, sa začne v najbližších týždňoch a prijme 90 ľudí vo veku od 18 do 30 rokov. Budú vystavení vírusu v bezpečnom a kontrolovanom prostredí, zatiaľ čo zdravotníci budú monitorovať ich zdravie. Štúdie zamerané na priebeh ochorenia u ľudí hrali zásadnú úlohu pri presadzovaní vývoja liečby mnohých chorôb vrátane malárie, týfusu, cholery a chrípky. Pokusy pomôžu vedcom určiť minimálne množstvo koronavírusu, ktoré je potrebné na vyvolanie infekcie, a odhaliť, ako imunitný systém tela na ňu reaguje. To umožní vedcom lepšie pochopiť COVID-19, chorobu spôsobenú vírusom, a tieto poznatky sa premietnu do vývoja vakcín a liečby. Štúdiu Human Challenge poskytuje partnerstvo medzi britskou vládnou Vaccines Taskforce, Imperial College London, Royal Free London NHS Foundation Trust a spoločnosťou hVIVO, ktorá je priekopníkom ľudských vírusových modelov. Clive Dix, dočasný predseda pracovnej skupiny pre vakcíny, uviedol: „Zaistili sme niekoľko bezpečných a účinných vakcín pre Veľkú Britániu, ale je nevyhnutné, aby sme pokračovali vo vývoji nových vakcín a liekov proti ochoreniu COVID-19. „Očakávame, že tieto štúdie ponúknu jedinečný pohľad na to, ako vírus funguje, a pomôžu nám pochopiť, ktoré sľubné vakcíny ponúkajú najlepšiu šancu na prevenciu infekcie.“ Hlavný vedúci výskumu Dr. Chris Chiu z Imperial College v Londýne uviedol: „Žiadame dobrovoľníkov vo veku od 18 do 30 rokov, aby sa pripojili k tomuto výskumnému úsiliu a pomohli nám pochopiť, ako vírus infikuje ľudí a ako sa medzi nami môže šíriť tak úspešne.“ Dobrovoľníci budú vyšetrení, aby zistili, či sú zdraví a či predtým neboli infikovaní vírusom. Vírus im bude aplikovaný do nosa a potom strávia 14 dní v karanténe v nemocnici, pričom ich bude pozorne sledovať lekársky tím. Zistiť, ako vírus rastie v tele, a analyzovať veľmi skoré štádiá infekcie u ľudí pred vznikom príznakov, sú dva hlavné ciele. Dobrovoľníkom bude za ich zapojenie poskytnutá kompenzácia v hodnote približne 4 500 libier za rok, ktorá bude zahŕňať aj následné testy. Štúdia bude spočiatku na zámerné infikovanie dobrovoľníkov používať vírus, ktorý koluje vo Veľkej Británii od začiatku pandémie v marci a ktorý pre zdravých dospelých predstavuje len nízke riziko. Je pravdepodobné, že malému počtu dobrovoľníkov bude časom podaná schválená vakcína a neskôr budú vystavení novým variantom, čo vedcom pomôžu nájsť najefektívnejšie vakcíny. Tejto fáze štúdie ešte ale nebol stanovený konkrétny cieľ.
Viac sa dočítate:
https://www.nytimes.com/2021/02/17/world/europe/britain-covid-study.html