Pondelkový pokec s Peťom

Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Je tu ďalší pondelok a ja vám prinášam opäť nové informácie z prostredia medzinárodného výskumu a vedy. V dnešnom diele sa pozrieme na to, ako extrémistické názory ovplyvňujú mentálne schopnosti či ako obrátenie magnetických pólov Zeme mohlo spôsobiť vyhubenie neandertálcov. Poďme na to.

Prevrátenie magnetických pólov ako veľká zmena v živote na Zemi

Prevrátenie magnetických pólov Zeme spolu s poklesom slnečnej aktivity pred 42 000 rokmi mohlo vygenerovať apokalyptické prostredie, ktoré mohlo hrať úlohu pri významných udalostiach od vyhynutia megafauny po koniec neandertálcov, tvrdia vedci. Zemské magnetické pole funguje ako ochranný štít pred poškodením kozmického žiarenia, ale keď sa póly prepnú, ako sa to stalo mnohokrát v minulosti, ochranný štít dramaticky zoslabne a nechá planétu vystavenú časticiam vysokej energie. Jedno dočasné otočenie pólov, známe ako Laschampsova exkurzia, sa stalo pred 42 000 rokmi a trvalo asi 1 000 rokov. Predchádzajúce práce našli len málo dôkazov o tom, že táto udalosť mala výrazný dopad na planétu, pravdepodobne preto, že sa nevenovala pozornosť obdobiu, počas ktorého sa póly skutočne posúvali, tvrdia vedci. Tento flip spolu s obdobím nízkej slnečnej aktivity sa mohol podieľať na obrovskom počte klimatických a environmentálnych javov s dramatickými následkami. „Pravdepodobne by to vyzeralo na koniec dní,“ uviedol profesor Chris Turney z University of New South Wales a spoluautor štúdie. Tím toto obdobie spoločne nazval „Adamsovou udalosťou“, čo odkazuje na Douglasa Adamsa, autora Stopárovho sprievodcu galaxiou, ktorého príbeh začína koncom planéty Zem. Turney a jeho kolegovia v časopise Science opisujú, ako uskutočňovali rádiokarbónové analýzy prstencov starých stromov kauri, zachovaných v mokradiach na severe Nového Zélandu, z ktorých niektoré boli staršie viac ako 42 000 rokov. To im umožnilo v priebehu času sledovať nárast hladín uhlíka 14C v atmosfére vyvolaný zvýšením hladín vysokoenergetického kozmického žiarenia dopadajúceho na Zem počas Laschampsovej exkurzie. Vďaka tomu boli schopní datovať atmosférické zmeny podrobnejšie, ako ponúkali predchádzajúce záznamy, napríklad z ložísk nerastov. Potom preskúmali početné záznamy a materiály z celého sveta, vrátane tých z jazier a ľadových jadier, a zistili, že v rovnakom čase, keď vrcholili hladiny uhlíka 14C, došlo k množstvu významných zmien životného prostredia. „Vidíme mohutný nárast ľadovej pokrývky nad Severnou Amerikou. Vidíme, že sa v tom okamihu dramaticky posúvajú pásy tropického dažďa v západnom Tichomorí, potom tiež pásy vetra v južnom oceáne a vysychanie v Austrálii,“ uviedol Turney. Vedci tiež použili model na preskúmanie toho, ako by sa mohla zmeniť chémia atmosféry, ak by sa stratilo magnetické pole Zeme a došlo k predĺženému obdobiu nízkej slnečnej aktivity, čo by ešte viac znížilo ochranu Zeme pred kozmickým žiarením. Záznamy z ľadových jadier naznačujú, že také poklesy slnečnej aktivity, známe ako „veľké slnečné minimá“, sa zhodovali s Laschampsovou exkurziou. Výsledky ukazujú, že atmosférické zmeny mohli mať za následok obrovské zmeny klímy, elektrické búrky a rozsiahlu farebnú polárnu žiaru. Okrem zmien v životnom prostredí, ktoré potenciálne urýchľujú rast ľadových štítov a prispievajú k zániku austrálskej megafauny, tím naznačuje, že by ich bolo možné spájať aj so vznikom červených okrových odtlačkov prstov, čo naznačuje, že ľudia mohli pigment používať ako „opaľovací krém“ proti zvýšenej hladine ultrafialového žiarenia dopadajúceho na Zem v dôsledku vyčerpania ozónu. Tiež naznačujú nárast využívania jaskýň našimi predkami v tomto období, ako aj nárast výskytu jaskynného umenia, ktorý môže súvisieť so skutočnosťou, že podzemné priestory poskytovali úkryt pred drsnými podmienkami. Situácia tiež mohla podporiť hospodársku súťaž, čo mohlo potenciálne prispieť ku koncu neandertálcov, uviedol Turney. Magnetické pole Zeme za posledných 170 rokov oslabilo asi o 9 % a vedci tvrdia, že karty by mohli poskytnúť ďalší obrat. Takáto situácia by mohla mať dramatický efekt, v neposlednom rade v podobe zničenia elektrických a satelitných sietí.

Viac sa dočítate:

https://www.sciencenews.org/article/earth-magnetic-field-reversal-mass-extinctions-environment-crisis

Výskum naznačuje, že ľudia s extrémistickými názormi sú menej schopní vyriešiť zložité mentálne úlohy

Náš mozog je predurčený k ideológiám, podľa ktorých sa rozhodneme žiť. Minimálne podľa výskumu, ktorý naznačuje, že ľudia, ktorí sa hlásia k extrémistickým postojom, majú tendenciu zle plniť zložité mentálne úlohy. Vedci z University of Cambridge sa snažili vyhodnotiť, či kognitívna dispozícia, rozdiely v spôsobe vnímania a spracovania informácií, formuje ideologické svetonázory, ako sú politické, nacionalistické a dogmatické viery, nad rámec vplyvu tradičných demografických faktorov, ako sú vek, rasa a pohlavie. Štúdia založená na predchádzajúcom výskume zahŕňala viac ako 330 účastníkov z USA vo veku od 22 do 63 rokov, ktorí boli v priebehu dvoch týždňov vystavení sérii testov 37 neuropsychologických úloh a 22 prieskumov osobnosti. Úlohy boli navrhnuté tak, aby boli neutrálne, nie emotívne ani politické. Zahŕňali napríklad memorovanie vizuálnych tvarov. Vedci potom pomocou výpočtového modelovania extrahovali z týchto údajov informácie o vnímaní a učení účastníka a jeho schopnosti zapojiť sa do komplexného a strategického mentálneho procesu. Vedci celkovo zistili, že ideologické postoje odrážajú kognitívne rozhodovanie, čo vyplýva zo štúdie publikovanej v časopise Philosophical Transactions of the Royal Society B. Kľúčovým zistením bolo, že ľudia s extrémistickými postojmi mali tendenciu uvažovať o svete čierno-bielo a zápasili s komplexnými úlohami, ktoré si vyžadovali zložité mentálne kroky, uviedla hlavná autorka Dr. Leor Zmigrod z Katedry psychológie v Cambridge. „Jednotlivci alebo mozgy, ktorým sa nedarí spracovať a naplánovať zložité akčné sekvencie, môžu byť viac priťahované extrémnymi alebo autoritárskymi ideológiami, ktoré zjednodušujú svet,“ uviedla. Povedala, že ďalším znakom ľudí so sklonmi k extrémizmu je, že nedokážu dobre regulovať svoje emócie, čo znamená, že sú impulzívni a majú tendenciu vyhľadávať skúsenosti evokujúce emócie. A tak nám tento výskum pomáha pochopiť, aký druh jednotlivca by mohol byť ochotný ísť a spáchať násilie na nevinných ľuďoch. Autori zistili, že účastníci, ktorí sú náchylní k dogmatizmu, uviaznutí vo svojich cestách a relatívne odolní voči dôveryhodným dôkazom, majú skutočne problém so spracovaním dôkazov aj na percepčnej úrovni. „Napríklad, keď sú požiadaní, aby určili, či sa bodky (ako súčasť neuropsychologickej úlohy) pohybujú doľava alebo doprava, tak im trvalo dlhšie, kým tieto informácie spracovali a rozhodli sa,“ uviedla Zmigrod. Pri niektorých kognitívnych úlohách boli účastníci požiadaní, aby odpovedali čo najrýchlejšie a najpresnejšie. Ľudia, ktorí sa priklonili k politickým konzervatívcom, inklinovali k pomalej a stabilnej stratégii, zatiaľ čo politickí liberáli postupovali trochu rýchlejšie a zúrivejšie, menej precízne. „Je to fascinujúce, pretože konzervativizmus je takmer synonymom opatrnosti,“ uviedla. „Vidíme, že na veľmi základnej neuropsychologickej úrovni jednotlivci, ktorí sú politicky konzervatívni, jednoducho zaobchádzajú s každým podnetom, s ktorým sa stretnú, opatrne.“ „Psychologický podpis“ pre extrémizmus vo všeobecnosti predstavuje zmes konzervatívnych a dogmatických myšlienok, uviedli vedci. Štúdia, ktorá sa zaoberala 16 rôznymi ideologickými orientáciami, by mohla mať hlboké dôsledky na identifikáciu a podporu ľudí najviac ohrozených radikalizáciou v celom politickom a náboženskom spektre. „Zistili sme, že demografické údaje nevysvetľujú veľa. Vysvetľujú iba zhruba 8 % odchýlok,“ uviedla Zmigrod. „Zatiaľ čo v skutočnosti, keď zapracujeme aj tieto kognitívne a osobnostné hodnotenia, zrazu naša schopnosť vysvetliť rozptyl týchto ideologických svetonázorov vyskočí na 30 alebo 40 %.“

Viac sa dočítate:

https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rstb.2020.0424

Jedná dávka vakcíny od spoločnosti Pfizer môže znížiť asymptomatické infekcie COVID-19 o 75 %

Lekári v Cambridge zaznamenali prudký pokles infekcií po 12 dňoch od prvej dávky v analýze PCR testov vykonaných na zdravotníckych pracovníkoch v posledných dvoch januárových týždňoch. Zistenia vychádzajú z podobne pozitívnych výsledkov štúdie Siren z anglického Public Health England, ktorá zistila, že infekcie u zdravotníckych pracovníkov, niektoré s príznakmi a iné bez, klesli po jednej dávke vakcíny od spoločnosti Pfizer o 70 % a po dvoch o 85 %. Predchádzajúce práce našli dôkazy, že jedna dávka vakcíny od spoločnosti AstraZeneca znížila prenos asi o 67 %. „Po dvoch týždňoch po jednej dávke vakcíny od spoločnosti Pfizer sme u zdravotníckych pracovníkov zaznamenali 75 %-né zníženie asymptomatických infekcií koronavírusom. Podobné zníženie sme zaznamenali u symptomatických infekcií. Očakávame porovnateľný efekt v komunite,“ uviedol Mike Weekes, špecialista na infekčné choroby z Cambridge University Hospitals NHS Foundation Trust (CUH) a Cambridge University, ktorý viedol štúdiu. „To bude znamenať podstatné zníženie prenosu vírusu, pretože čoraz viac ľudí je očkovaných, čo je naozaj skvelá správa.“ Nemocnica začala s očkovaním personálu 8. decembra. Medzi 18. a 31. januárom vedci testovali podobný počet zaočkovaných a neočkovaných zamestnancov proti COVID-19 pomocou laboratórnych testov PCR. Tím potom porovnal mieru infekcie medzi neočkovaným personálom a tými, ktorí dostali vakcínu viac ako 12 dní pred testovaním, čo je čas, ktorý potrebuje telo na dosiahnutie dobrej imunitnej odpovede. Štúdia, ktorú ešte nebolo možné preskúmať, zistila, že 26 z 3 252, resp. 0,8 % testov neočkovaných zdravotníckych pracovníkov bolo pozitívnych, v porovnaní so štyrmi z 1 899, čo je 0,2 %, testov od zdravotníckych pracovníkov, ktorí dostali vakcínu najmenej 12 dní pred testovaním. Ďalších 13 z 3 535, resp. 0,37 % testov bolo pozitívnych od zdravotníckych pracovníkov, ktorí boli testovaní menej ako 12 dní po prvej dávke vakcíny. Napriek povzbudivým výsledkom štúdia ukazuje, že jedna dávka vakcíny nezabráni infekciám úplne, čo vedie autorov k zdôrazneniu dôležitosti pokračovania v dodržiavaní pokynov, akými sú napríklad spoločenské odstupy, nosenie masky a dobrá hygiena rúk. „Táto štúdia posilňuje plán vlády na uľahčenie lockdownu,“ uviedol Weekes. „Aj keď malo očkovanie podstatný účinok, u očkovaných osôb stále existovali určité šance na infekciu. To znamená, že zatiaľ čo v súčasnosti existuje veľké množstvo každodenných prípadov, je spoločenské dištancovanie, nosenie masky, umývanie rúk a pravidelné testovanie rovnako dôležité ako kedykoľvek predtým.

Viac sa dočítate:

https://www.theguardian.com/society/2021/feb/26/single-pfizer-jab-can-reduce-asymptomatic-covid-infections-by-75

Viac sa dočítate:

https://time.com/5942452/pfizer-biontech-vaccine-cold-storage-fda/

Južná Kórea chce dosiahnuť kolektívnu imunitu proti COVID-19 na jeseň

Krajina bola minulý rok jednou z prvých zasiahnutých pandémiou a stala sa vzorom pre svoje masové testovanie a agresívne opatrenia na sledovanie kontaktov. Očkovanie tu však postupovalo oveľa pomalšie. Od 22. februára začali zdravotnícki pracovníci očkovať zdravotnícky personál v nemocniciach a domovoch starostlivosti. Cieľom je zaočkovať približne 800 000 ľudí v priebehu mesiaca marec vakcínami produkovanými spoločnosťami Moderna a Pfizer-BioNTech. V rozhovore predseda vlády Chung Sye-kyun obhajoval neskoršie zavedenie vakcinácie a uviedol, že juhokórejským predstaviteľom umožňuje vidieť, ako sa vakcína dostala inde. „Viete, že Kórejci sú pánom rýchlosti,“ povedal Chung. „Nie je to ľahká úloha, ale naším cieľom je dokončiť prvú skupinu očkovaní u 70 % našej populácie do konca tretieho štvrťroka v septembri. Verím, že je to možné.“ Vláda zaobstarala viac ako dosť vakcín pre 55 miliónov obyvateľov krajiny, predpokladá sa však, že väčšina týchto dodávok dorazí až okolo júla. To dáva zdravotníckym pracovníkom len pár mesiacov na splnenie vládneho termínu. Soul dúfal, že do konca tohto roka bude pripravená vlastná vakcína, teraz to však vyzerá nepravdepodobne. Nádej na „domácu“ vakcínu je považovaná za súčasť dôvodu, prečo si vláda dávala načas na rokovania s dodávateľmi vakcín. Nakoniec zabezpečila zmluvy so spoločnosťami Pfizer a Moderna na konci januára. Južná Kórea nie je tradične krajinou, ktorá by sa vyhýba masovému očkovaniu. Miera očkovania pre hlavné choroby, ako je hepatitída B, je zvyčajne vyššia ako v Spojených štátoch, Veľkej Británii a Austrálii. Nedávny prieskum inštitútu Korea Society Opinion Institute však zistil, že iba asi 45 % opýtaných by bolo ochotných nechať sa zaočkovať vakcínou proti COVID-19, čo príde na rad v najbližších mesiacoch. Ďalších 45 % uviedlo, že chce pozorne sledovať vakcinačnú situáciu. Päť percent uviedlo, že odmietnu očkovanie. Premiér Chung verí, že ľudí vakcinácia presvedčí. „Iste, niektorí môžu odolávať očkovaniu, ale táto vláda povzbudí všetkých ľudí, aby dostali vakcínu. Ak sa vakcína preukáže takou účinnosťou, ako sa sľubuje, a ak sa skutočne dosiahne kolektívna imunita, keď sa zaočkuje 70 % obyvateľov, potom na jeseň môžu mať Kórejci svoj normálny život späť.“ Lákadlo v podobe návratu normálneho života môže byť presvedčivým argumentom. Južnej Kórei sa doteraz podarilo vírus potlačiť a žiť s COVID-19 bez významnej celoštátnej blokády.