Pondelkový pokec s Peťom

Autor: Peter Novák



Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Máme pred sebou ďalší diel pondelkového pokecu, v ktorom vám opäť prinášam tie najnovšie informácie k rozprúdeniu konverzácií zo zdravotníckeho prostredia. Poďme teda na to.


Vedci, ktorí objavili mechanizmus migrény, vyhrali cenu v hodnote 1,1 milióna libier

Štyria vedci, ktorí objavili kľúčový mechanizmus spôsobujúci migrény, získali najväčšiu cenu za neurovedu na svete a rozdelili si 1,1 milióna libier. Lundbeckova nadácia v Dánsku vo štvrtok oznámila, že britský výskumník Peter Goadsby, Michael Moskowitz z USA, Lars Edvinsson zo Švédska a Jes Olesen z Dánska získali cenu Brain. Goadsby, profesor neurológie na King‘s College v Londýne, na tlačovom brífingu pred oznámením uviedol: „Som nadšený, že výskum migrény získava toto ocenenie.“ Výročné ocenenie, ktoré je neformálne známe ako európska cena mozgu spoločnosti Grete Lundbeck, odmeňuje vysoko originálny a vplyvný pokrok v akejkoľvek oblasti výskumu mozgu. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční v Kodani 25. októbra, kde cenu odovzdá dánsky korunný princ Frederik. Ocenený výskum sa týka uvoľnenia nervového základu migrény, ochromujúceho neurologického stavu charakterizovaného epizódami pulzujúcej bolesti hlavy, nevoľnosti, vracania, závratov, extrémnej citlivosti na zvuk, svetlo, dotyk a pachy. Ovplyvňuje približne jedného zo siedmich ľudí a je asi trikrát častejšia u žien ako u mužov. Vo Veľkej Británii sa odhaduje, že migréna spôsobí každoročne stratu 25 miliónov pracovných alebo školských dní pri ekonomických nákladoch 2,3 miliárd GBP. Po mnoho rokov sa migréna považovala za psychosomatický stav, ktorý mal byť dôsledkom toho, že ľudia neboli schopní zvládať stres. Aj keď boli k dispozícii liečebné postupy, tieto pomohli iba zmierniť príznaky, a nie riešiť hlavnú príčinu, ktorá nebola známa. V roku 1979 Moskowitz, profesor neurológie na Harvardskej lekárskej fakulte, navrhol, že migrény môžu byť výsledkom interakcie medzi trigeminálnym nervom, podieľajúcim sa na detekcii pocitov z hlavy a tváre, a tenkými membránami mozgových blán citlivými na bolesť, ktoré obklopujú mozog. Ukázal, že záchvaty migrény sa spustili, keď trigeminálne nervové vlákna uvoľnili chemikálie nazývané neuropeptidy, ktoré spôsobili rozšírenie krvných ciev mozgových blán. Tento proces mal za následok zápal a bolesť. Navrhol, že blokovanie účinku týchto neuropeptidov by mohlo byť potenciálnym novým mechanizmom liečby. Ďalší prielom nastal, keď Goadsby spolu s Edvinssonom, profesorom interného lekárstva na Lundskej univerzite vo Švédsku a prezidentom Medzinárodnej spoločnosti pre bolesti hlavy, identifikovali kľúčový neuropeptid podieľajúci sa na spustení týchto útokov – peptid súvisiaci s génom kalcitonínu (CGRP). Ďalšia práca Olesena ukázala, že keď sa CGRP podáva pacientom s migrénou, môže vyvolať záchvat, a že lieky, ktoré blokujú tento neuropeptid, môžu pomôcť pri liečbe migrény. V roku 2004 publikoval so svojím tímom výsledky rozsiahleho klinického skúšania, ktoré naznačuje, že takéto „lieky antagonizujúce CGRP“ boli účinné pri akútnej liečbe migrénových záchvatov. To viedlo k vývoju nových liečebných postupov vrátane liekov na báze monoklonálnych protilátok, ako je erenumab, ktoré sú v súčasnosti dostupné vo Veľkej Británii, a liekov s malou molekulou ako rimegepant a ubrogepant, ktoré sú zatiaľ dostupné iba v USA. Aj keď tieto lieky migrénu neliečia, výrazne zlepšujú kvalitu života mnohých pacientov a pomáhajú pri liečbe a prevencii záchvatov migrény. Goadsby povedal: „Myslím si, že dôležité na tomto výskume je to, že ukazuje, že prístup založený na neurovedách má hodnotu a že tento výskum má schopnosť meniť klinickú prax. Som nadšený z e-mailov, ktoré dostávame od pacientov, ktorým tieto lieky zmenili život. Nezmenili sme ich úplne, iba sme začali, ale tento výskum ukazuje, že migréna je poraziteľná.“

Viac sa dočítate:

https://www.theguardian.com/science/2021/mar/04/scientists-discovered-migraine-mechanism-win-brain-prize


Podľa globálnej správy sa ročne vyhodí viac ako 900 miliónov ton potravín

Index potravinového odpadu Programu životného prostredia OSN odhalil, že 17 % potravín dostupných pre spotrebiteľov v obchodoch, domácnostiach a reštauráciách ide priamo do koša. Asi 60 % tohto odpadu pochádza z domácností. Zdá sa, že lockdown mal prekvapivý dopad, aspoň vo Veľkej Británii, na zníženie domáceho potravinového odpadu. Charita pre udržateľnosť Wrap, partnerská organizácia OSN pre túto správu, tvrdí, že ľudia v súčasnosti plánujú nakupovanie a stravovanie dôkladnejšie. Správa poukázala na globálny problém, ktorý je oveľa väčší, ako sa doteraz odhadovalo, uviedol pre BBC News Richard Swannell z Wrapu. „923 miliónov ton potravín, ktoré sa ročne vyhodia, by naplnilo 23 miliónov 40-tonových nákladných vozidiel. Pri umiestnení nárazníkom na nárazník by vytvorili vláčik dosť dlhý na to, aby obkolesil Zem sedemkrát.“ Je to problém, ktorý sa predtým považoval za problém týkajúci sa takmer výhradne bohatších krajín, v ktorých spotrebitelia jednoducho kupujú viac, ako by mohli zjesť. Tento výskum ale odhalil značný potravinový odpad všade, kam sa pozrel. V zisteniach existujú medzery, ktoré by mohli odhaliť, ako sa rozsah problému líši v krajinách s nízkymi a vysokými príjmami. Správa napríklad nemohla rozlišovať medzi nedobrovoľným a dobrovoľným odpadom. „Nepozerali sme sa hlbšie na túto otázku, ale v krajinách s nízkymi príjmami nie je chladiarenský reťazec úplne zabezpečený z dôvodu nedostatočného prístupu k energii, a tým dochádza k znehodnoteniu viacerých druhov potravín,“ povedala pre BBC News Martina Otto z Unep. Údaje na rozlíšenie medzi jedlom a jedlými časťami, ako sú kosti a škrupiny, boli k dispozícii iba pre krajiny s vysokými príjmami. Krajiny s nižšími príjmami, zdôraznila pani Otto, pravdepodobne budú plytvať oveľa menej jedlými potravinami. Konečným výsledkom však podľa nej bolo, že svet „iba vyhadzuje všetky zdroje použité na výrobu tohto jedla“. Pred hlavnými summitmi o globálnej klíme a biodiverzite, ktoré sa uskutočnia neskôr v tomto roku, presadzuje výkonná riaditeľka spoločnosti Unep Inger Andersen, aby sa krajiny zaviazali bojovať proti odpadu a do roku 2030 znížili jeho množstvo na polovicu. „Ak sa chceme vážne zaoberať bojom proti zmene podnebia, proti strate prírody a biodiverzity, proti znečisťovaniu a odpadu, musia sa podniky, vlády a občania z celého sveta podieľať na znižovaní plytvania potravinami,“ uviedla. „Plytvanie potravinami je zodpovedné za 8 až 10 % emisií skleníkových plynov, takže ak by plytvanie potravinami bolo krajinou, bolo by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na planéte.“

Viac sa dočítate:

https://www.bbc.com/news/science-environment-56271385


Prelomová štúdia v oblasti imunoterapie rakoviny

Nový komentár publikovaný v časopise Science naznačuje, že objavujúce sa imunoterapie založené na proteínoch by mohli viesť k vysoko účinnej bežnej liečbe rakoviny, ktorú by bolo možné použiť u viacerých pacientov, na rozdiel od súčasnej personalizovanej liečby. Imunoterapia je vyvíjajúcou sa alternatívou k tradičnej liečbe a má stimulovať imunitný systém človeka v boji proti chorobe. Jon Weidanz, profesor na University of Texas at Arlington (UTA) College of Nursing and Health Innovation a autor perspektívy, vyhodnotil zistenia troch štúdií vedcov z University of Johns Hopkins. Tvrdí, že nová imunoterapia založená na bielkovinách, ktorá sa zameriava na bežne sa vyskytujúce mutácie v rakovinových bunkách, by mohla viesť k účinnej liečbe. „Až donedávna boli pacienti obmedzení na štyri možnosti liečby: chirurgický zákrok, ožarovanie, chemoterapiu a cielenú liečbu,“ uviedol Weidanz v tlačovej správe. „Svätým grálom však vždy bolo vyvíjanie stratégie, ktoré by využili silu imunitného systému na útok a zničenie rakoviny. S nedávnymi prielomami v imunoonkológii a s novými poznatkami publikovanými v časopise Science sa zdá, že sa blížime k prostriedkom proti rakovine na báze nových druhov imunoterapií.“ Imunológovia objavili nové spôsoby, ako pripraviť T-bunky pacienta tak, aby rozpoznávali a zameriavali sa na rakovinové bunky a eliminovali ich z tela. Podľa štúdie tento prístup viedol k vzrušujúcemu pokroku v odbore a k remisii u niektorých pacientov. Je však potrebné vykonať viac práce, aby bola táto forma terapie T-bunkami prístupnejšia. Vedci vyvinuli tiež alternatívne prístupy, ktoré stimulujú imunitný systém bez odstránenia T-buniek z tela. Ukázalo sa, že tieto „bežné“ prostriedky proteínovej liečby, nazývané bišpecifické protilátky pôsobiace na T-bunky, sú účinné u pacientov s akútnou lymfoblastickou leukémiou. „Ideálne je vytvoriť proteínové molekuly, ktoré majú dve ramená,“ uviedol Weidanz. „Jedno rameno dokáže rozpoznať rakovinovú bunku a naviazať sa na ňu. Druhé rameno sa viaže na T-bunky. Proteínový liek potom približuje T-bunky do blízkosti nádorových buniek, ktoré aktivujú NK-bunky tak, aby zničili nádorové bunky. Tieto bišpecifické proteíny by sa vyhýbali zdravým bunkám a ničili by iba rakovinové bunky.“ Weidanz tvrdí, že táto metóda imunoterapie by mohla významne zmeniť liečbu rakoviny. Kľúčom sú jedinečné ciele exprimované rakovinovými bunkami, ktoré bišpecifický proteínový liek rozpoznáva, uvádza Weidanz. „Krása bišpecifických proteínov je v tom, že ich môžete vyrobiť a umiestniť na police ako imunoterapeutické činidlo,“ uviedol Weidanz v tlačovej správe. „Ak lekár zistí, že sa rakovina u pacienta prezentuje neoantigénmi, mohli by byť okamžite liečení. Je to stále personalizovaný liek, ale nevyžadoval by inžinierske T-bunky.“ Weidanzovo laboratórium na UTA skúma, ako imunitný systém identifikuje zhubné bunky, s cieľom navrhnúť liečbu, ktorá zvýši schopnosť imunitných buniek ničiť rakovinové bunky. V tlačovej správe Weidanz uviedol, že imunoterapia je prísľubom transformácie rakoviny na lepšie zvládnuteľný stav s lepšími prognózami. „Dostávame sa do bodu, keď budeme schopní urobiť z rakoviny viac chronické ochorenie,“ uviedol v tlačovej správe. „Teraz sa pozrieme na päťročné prežitie. Možno sa môžeme začať zaoberať údajmi o prežití ďalších 15 alebo 20 rokov, pretože sme schopní zvládnuť túto chorobu pomocou vyvíjaných imunoterapií. Je to veľmi vzrušujúce obdobie.“

Viac sa dočítate:

https://www.uta.edu/news/news-releases/2021/03/01/future-of-immunotherapy


Taliansko blokuje dodávku vakcíny AstraZeneca do Austrálie

Talianska vláda zablokovala vývoz zásielky vakcíny Oxford-AstraZeneca do Austrálie. Rozhodnutie má vplyv na 250 000 dávok vakcíny vyrobenej v talianskom závode AstraZeneca. Taliansko je prvou krajinou EÚ, ktorá začala využívať nové nariadenia bloku, ktoré umožňujú zastavenie vývozu, ak spoločnosť poskytujúca vakcíny nesplní svoje záväzky voči EÚ. Austrália uviedla, že strata jednej zásielky nebude mať negatívny vplyv na jej zavedenie. Požiadala však Európsku komisiu, ktorá údajne taliansky krok podporuje, o preskúmanie rozhodnutia. Spoločnosť AstraZeneca poskytla členským štátom počas prvých troch mesiacov roka iba 40 % dohodnutej dodávky. Ako nedostatok uviedla výrobné problémy. V januári taliansky premiér Giuseppe Conté označil oneskorenie dodávok vakcín spoločnosťou AstraZeneca aj spoločnosťou Pfizer za neprijateľné a obvinil spoločnosti z porušovania ich zmlúv. EÚ je všeobecne kritizovaná za pomalé tempo svojho očkovacieho programu. V rámci vakcinačnej schémy EÚ, ktorá bola ustanovená v júni minulého roku, blok rokoval o nákupe vakcín v mene členských štátov. Od talianskemu kroku zatiaľ zo strany EÚ alebo AstraZeneca nedošlo k nijakému oficiálnemu komentáru. Talianska vláda sa minulý týždeň obrátila na Európsku komisiu s tým, že je jej zámerom zásielku zablokovať. Ministerstvo vo štvrtok vo svojom vyhlásení tento krok vysvetlilo tým, že žiadosť o autorizáciu dostala 24. februára. Uviedlo, že predchádzajúce žiadosti dostali zelenú, pretože zahŕňali obmedzený počet vzoriek na vedecký výskum, ale najnovšia žiadosť, keďže bola oveľa väčšia, bola zamietnutá. Tento krok vysvetlilo tým, že Austrália sa nenachádzala na zozname zraniteľných krajín, že v EÚ a Taliansku bol trvalý nedostatok očkovacích látok a že počet dávok bol vysoký v porovnaní s množstvom poskytnutým Taliansku od EÚ. „Austrália predložila túto otázku Európskej komisii prostredníctvom viacerých kanálov, najmä sme požiadali Európsku komisiu, aby preskúmala toto rozhodnutie,“ uviedol minister zdravotníctva Greg Hunt. Austrália uviedla, že už dostala zásielku 300 000 dávok a miestnu výrobu plánuje začať na budúci mesiac. „Domáca výroba začína od konca marca a predpokladáme produkciu jedného milióna dávok týždenne, čo vyzerá veľmi dobre,“ uviedol Hunt. „Táto zásielka z Talianska nebola zahrnutá do nášho distribučného plánu na nasledujúce týždne.“

Viac sa dočítate:

https://www.bbc.com/news/world-europe-56279202


Urobí Čína veľký krok k zelenšej ekonomike?

Boj proti zmene podnebia sa môže stať kľúčovým cieľom Číny, keď v piatok predstaví svoj budúci ekonomický plán v Pekingu. Štrnásty päťročný plán bude plánom krátkodobého rozvoja krajiny. Očakáva sa, že načrtne dôraznejšie kroky k obmedzeniu ťažby uhlíka, čo zo strany najväčšieho emitenta na svete predstavuje veľké rozhodnutie. Obavy z dopadu na ekonomiku by však mohli zastaviť prechod k zelenšej politike. Od roku 1953 Čína každých päť rokov vypracovala plánovací dokument, ktorý stanovuje vládne ciele pre hospodársky rast, sociálny rozvoj a zahraničnú politiku na nasledujúce roky. Je to v zásade politický program Čínskej komunistickej strany a plány sú rámcom, ktorý vedie všetky politické rozhodnutia naprieč vládou a priemyslom. Po celé desaťročia podnietili rast čínskej ekonomiky investície založené na fosílnych palivách, čo viedlo k rýchlemu rastu HDP a životnej úrovne. Kľúčová otázka pre čínsku vládu je: môžeme udržať rast ekonomiky a zároveň obmedziť produkciu skleníkových plynov, ktoré ohrozujú celú planétu? Vlani v septembri čínsky prezident Si Ťin-pching prekvapil svet oznámením, že krajina dosiahne čisté nulové emisie do roku 2060 a stanovenú maximálnu spotrebu uhlíka dosiahne pred rokom 2030. Čistá nula znamená čo najväčšie zníženie emisií skleníkových plynov a vyváženie ďalších únikov odstránením rovnakého množstva z atmosféry. Tento nový päťročný plán bude kritickým krokom vpred na tejto ceste a poskytne analytikom dobrý signál o tom, aké realistické sú tieto ciele. Popri hľadaní krokov na ďalšie poldesaťročie sa Čína pozerá aj z dlhodobejšieho hľadiska a zdieľa rad cieľov do roku 2035. „To, čo vidíme, je, že sa Čína snaží identifikovať technológie budúcnosti,“ uviedla Isobel Hilton, zakladateľka a senior poradkyňa China Dialogue. „Ide o nízkouhlíkové technológie, snažia sa posunúť ekonomiku na trh a položiť základy pre Čínu, aby sa stala dodávateľom nízkouhlíkového tovaru a technológií pre svet s obmedzeným obsahom uhlíka.“ Existuje niekoľko kľúčových cieľov, ktoré analytici použijú na posúdenie rozsahu ambícií v pláne. Hlavnými z nich budú čísla týkajúce sa rastu v celej ekonomike, ale aj toho, koľko uhlíka sa spotrebuje na jednotku HDP. Pravdepodobne budú existovať aj ciele pre nefosílne palivo v celkovom množstve spotrebovanej energie. Skutočné čísla budú rovnako dôležité ako signály, ktoré plán vysiela regionálnym vládam a priemyslu. „Kľúčom pre nadchádzajúcich päť rokov je položenie základov získaním provincií a štátnych podnikov závislých od uhlia, aby diverzifikovali svoje ekonomiky a podniky a zastavili investície do nových fosílnych kapacít,“ uviedol Lauri Myllyvirta, hlavný analytik Centra pre Výskum v oblasti energie a čistého ovzdušia.

Viac sa dočítate:

https://www.bbc.com/news/science-environment-56271465