Pondelkový pokec s Peťom
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Máme pred sebou ďalší diel pondelkového pokecu, v ktorom vám opäť prinášam tie najnovšie informácie k rozprúdeniu konverzácií zo zdravotníckeho prostredia. Poďme teda na to.
Spoločnosť Novavax uvádza, že jej vakcína je na základe výsledkov tretej fázy účinná na 96 %
Spoločnosť Novavax 11. marca uviedla, že jej vakcína proti ochoreniu COVID-19 je na 96 % účinná pri znižovaní miernych, stredne závažných alebo závažných prejavov ochorenia. Marylandská spoločnosť sa pridáva k niekoľkým výrobcom, ktorí priniesli povzbudivé údaje o svojich vakcínach. Traja z nich, Pfizer-BioNTech, Moderna a Johnson & Johnson’s Janssen Pharmaceuticals, už dostali povolenie na núdzové použitie svojich vakcín od amerického úradu pre potraviny a liečivá. Spoločnosť Novavax v tlačovej správe zverejnila konečné výsledky svojich štúdií fázy 3 na NVX-CoV2373 u ľudí. Zistenia zatiaľ neboli predložené na odborné preskúmanie vo vedeckom časopise. Spoločnosť uviedla, že celkovo bola jej vakcína na 96 % účinná pri ochrane ľudí pred miernym, stredným alebo ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ak boli infikovaní pôvodným vírusom SARS-CoV-2. Vakcína bola o niečo menej účinná, konkrétne na 86 %, ak boli ľudia infikovaní vírusovým kmeňom B.1.1.7, ktorý sa stáva dominantným vo Veľkej Británii, kde sa štúdia uskutočnila. To dáva vakcíne celkovú účinnosť 89,7 % oproti pôvodnému aj britskému variantu. Pre porovnanie, vakcína Pfizer-BioNTech je na 95 % účinná proti chorobe COVID-19, vakcína Moderna’s na 94 % a Johnson & Johnson’s na 66 %. V prebiehajúcej štúdii fázy 2B v Južnej Afrike, kde je znepokojivejší variant čoraz viac zodpovedný za rastúci podiel nových infekcií, je dávka spoločnosti Novavax zatiaľ účinná na 55 %. „Nemyslel som si, že je možné, aby vakcína zabránila 96 percentám akýchkoľvek respiračných chorôb,“ hovorí Dr. Gregory Glenn, prezident pre výskum a vývoj v spoločnosti Novavax. „Keby ste sa ma pred rokom opýtali, akú najvyššiu úspešnosť by mohla vakcína dosiahnuť, povedal by som, že hodnota úspešnosti 80 % alebo 85 % by bola niečo úžasné.“ Glenn vstúpil do spoločnosti pred viac ako desiatimi rokmi, pretože ho zaujala jej očkovacia stratégia. V prípade COVID-19 to znamená vloženie génu pre proteín SARS-CoV-2 do bakulovírusu hmyzu a potom infikovanie buniek z červotoča, larválneho štádia typu mole, ktorý infikuje kapustu týmto modifikovaným vírusom. Tieto bunky potom fungujú ako živý kopírovací stroj a odčerpávajú kópie proteínu SARS-CoV-2. Tento proteín je následne suspendovaný v molekulárnej bubline a vstreknutý do tela, kde ho ľudské imunitné bunky rozpoznajú ako cudzie a vytvárajú proti nemu obranné protilátky. „Je to nádherný systém na výrobu tohto proteínu,“ hovorí Glenn. „Musí sa vykonávať s absolútnou presnosťou, najmä pri vírusových ochoreniach dýchacích ciest. Dnes oznamujeme validáciu tohto systému.“ Stratégia je navrhnutá tak, aby čo najviac napodobňovala spôsob, akým vírusy aktivujú imunitný systém počas prirodzenej infekcie. To je potenciálna výhoda, pretože takáto odpoveď je teoreticky najširšia a najkompletnejšia a pravdepodobne aj poskytuje najväčšiu ochranu. Spoločnosť použila túto technológiu vo vakcíne proti chrípke, ale niektoré kroky, vrátane extrakcie proteínu SARS-CoV-2 z buniek červotoča, boli vyvinuté špeciálne pre vakcínu proti COVID-19.
Viac sa dočítate:
https://time.com/5946225/novavax-covid-19-phase-3-results/
Ženy s cukrovkou typu 1 majú kratšie obdobie reprodukcie
Nová štúdia porovnávala dĺžku reprodukčných období u žien s cukrovkou 1. typu (T1D) so ženami bez cukrovky, aby potvrdila vplyv cukrovky na ženský reprodukčný systém. Inzulín hrá kľúčovú úlohu v regulácii ženskej reprodukčnej funkcie, pričom predchádzajúce štúdie preukázali vplyv nedostatku inzulínu na ženský reprodukčný systém. Podľa tlačovej správy sa však o vplyve T1D na vek prirodzenej menopauzy vedelo len málo. Štúdia publikovaná v časopise Menopause, The North American Menopause Society (NAMS), zahŕňala takmer 300 žien na porovnanie dĺžky reprodukčných období u žien s T1D a žien bez cukrovky. Autori štúdie dospeli k záveru, že ženy s T1D majú kratšie reprodukčné obdobia, oneskorenú menarché a skoršiu prirodzenú menopauzu v dôsledku nedostatku inzulínu a hyperglykémie, ktoré narúšajú normálnu funkciu ich reprodukčného systému. Autori štúdie poznamenali, že tieto zistenia sa týkajú iba žien, ktorým bola diagnostikovaná T1D pred dosiahnutím veku menarché (prvá menštruácia). Pretože menopauza je spojená s radom fyziologických a metabolických zmien a skorá prirodzená menopauza je spojená so zvýšením kardiovaskulárnych chorôb a úmrtnosti, pretrváva záujem o identifikáciu faktorov, ktoré poskytujú určitý údaj o tom, kedy žena vstúpi do menopauzy. Autori navrhujú, že je potrebný ďalší výskum, ktorý by pomohol určiť ovplyvniteľné faktory, ktoré prispievajú k skorej menopauze. „Táto štúdia zistila, že ženy s nástupom cukrovky typu 1 pred menarché boli vystavené zvýšenému riziku kratšej reprodukčnej životnosti. Týmto ženám teda nehrozí len riziko predčasného starnutia vaječníkov z dôvodu skorého nástupu cukrovky typu 1, ale tiež zvýšené riziko kardiovaskulárnych chorôb, osteoporózy a skorej úmrtnosti v dôsledku predčasnej prírodnej menopauzy,“ uviedla v tlačovej správe MD Stephanie Faubion, lekárska riaditeľka NAMS. „Pochopenie týchto rizík a zameranie sa na vhodné stratégie znižovania rizika sú kľúčom k optimalizácii zdravia a kvality života týchto žien.“
Viac sa dočítate:
https://www.eurekalert.org/pub_releases/2021-03/tnam-wwt030221.php
Nová terapia CAR-T bunkami predlžuje remisiu u pacientov s ťažkým relapsom mnohopočetného myelómu
Nový typ terapie T-bunkami s chimérickým receptorom antigénu (CAR) viac ako strojnásobil očakávanú dĺžku remisie u pacientov s mnohopočetným myelómom, u ktorých došlo k niekoľkonásobnému relapsu, uvádza štúdia publikovaná v New England Journal of Medicine. Výsledky boli významne lepšie ako výsledky pozorované pri iných terapiách dostupných pre túto populáciu pacientov, ktorí už dostali tri hlavné triedy liečby, uviedla štúdia. Takmer 75 % pacientov malo aspoň čiastočnú odpoveď na liečbu, zatiaľ čo asi jedna tretina dosiahla úplnú remisiu. Mnohopočetný myelóm, rakovina plazmatických buniek, je druhým najbežnejším typom rakoviny krvi. Útok na kostnú dreň vystavuje pacientov riziku život ohrozujúcich infekcií a každoročne sa diagnostikuje u viac ako 32 000 ľudí. Afroameričania majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť mnohopočetného myelómu ako bežná populácia. Závery štúdie pochádzajú z medzinárodného klinického skúšania z University of Texas Southwestern ako vedúceho miesta registrácie. Medián času bez zhoršenia ochorenia bol pri novom prístupe k liečbe 8,8 mesiaca, ale pacienti, ktorí v štúdii dostali maximálnu dávku upravených T-buniek, zaznamenali dlhšiu remisiu, čím sa priemer zvýšil na viac ako 12 mesiacov. Predtým autori štúdie uviedli, že podobní pacienti liečení v súčasnosti dostupnými terapiami po viacnásobných relapsoch mali iba priemerne 3 až 4 mesiace remisie pred návratom choroby. „Máme pacientov, ktorí sú už viac ako 2 roky po jednorazovej infúzii CAR-T buniek a stále sú v remisii napriek tomu, že nemali iné možnosti liečby, keď boli zaradení do tejto štúdie,“ uviedol spoluautor štúdie Larry Anderson Jr., PhD v tlačovej správe. „Výsledky znamenajú skutočný prielom s bezprecedentnou hĺbkou a trvaním remisií, čo, ako dúfame, bude prvou možnosťou bunkovej terapie, ktorá bude dostupná pre pacientov s myelómom.“ V súčasnosti sú k dispozícii 3 hlavné triedy liečby mnohopočetného myelómu: inhibítory proteazómu, imunomodulátory a liečba protilátkami. Spomedzi terapií schválených FDA za posledných 10 rokov ponúka väčšina z nich iba niekoľkomesačnú remisiu u pacientov s mnohopočetným myelómom. Okrem toho väčšina liečebných postupov indukuje odpovede iba u tretiny pacientov a úplná remisia je zriedkavá. Druhá fáza štúdie zahŕňala 128 pacientov, ktorí predtým dostávali liečbu z 3 hlavných tried liečby. Účastníci si nechali pripraviť svoje T-bunky tak, aby sa zamerali na molekulu dozrievania antigénu B-buniek (BCMA), ktorá sa nachádza iba v plazmatických bunkách a myelómových bunkách. Tento nový prístup sa nazýva idecabtagene vicleucel alebo ide-cel. Infúzia skonštruovaných T-buniek bola nasledovaná dvojtýždňovou hospitalizáciou, počas ktorej lekári sledovali možné nepriaznivé účinky ako je anémia, neutropénia a trombocytopénia. Aj keď nízky počet krviniek bol častý, bol zvládnuteľný a ďalšie závažné vedľajšie účinky boli neobvyklé. „Jednou z pekných vecí, ktoré sme v tejto štúdii videli, bolo, že miera závažnej toxicity súvisiacej s CAR-T bunkami nazývanej neurotoxicita a syndróm uvoľňovania cytokínov bola pri mnohopočetnom myelóme veľmi nízka v porovnaní s tým, čo sme videli u infúzií lymfómových T-buniek,“ uviedol Anderson v tlačovej správe. „Väčšina ľudí mala nejaké vedľajšie účinky, ale väčšina z nich bola zvládnuteľná a povedal by som, že táto terapia je často oveľa lepšie tolerovaná ako transplantácia kmeňových buniek, ktorou už väčšina týchto pacientov prešla.“ Terapia CAR-T bunkami je v súčasnosti schválená na použitie iba pri lymfóme a leukémii, aj keď v klinických štúdiách je niekoľko spôsobov liečby myelómu. Ide-cel je prvý, kto dokončí a zverejní údaje z registračnej skúšky FDA, a na základe týchto výsledkov sa Bristol Myers Squibb a Bluebird bio usilujú o schválenie FDA ako štandardnej liečby relabovaného myelómu s rozhodnutím, ktoré sa očakáva do konca marca.
Viac sa dočítate:
https://www.utsouthwestern.edu/newsroom/articles/year-2021/new-car-t-cell-therapy.html
Morská tráva čelí neistej budúcnosti
Zelené podmorské lúky morskej trávy Posidonia, ktoré obklopujú Baleárske ostrovy, sú jednou z najsilnejších a najprirodzenejších obranných prostriedkov proti klimatickým zmenám na svete. Hektár tejto starodávnej, jemnej rastliny môže každý rok nasať 15-krát viac oxidu uhličitého ako podobne veľký kus amazonského dažďového pralesa. Ale tento globálny poklad je teraz pod extrémnym tlakom turistov, rozvoja a zmeny podnebia. Posidonia oceanica sa nachádza v celom Stredomorí, ale oblasť osobitného záujmu je medzi oblasťami Mallorca a Formentera, ktorú UNESCO vyhlásilo za svetové dedičstvo pred viac ako 20 rokmi. Nájdete tu asi 55 000 hektárov rastliny, ktorá pomáha predchádzať pobrežnej erózii, funguje ako škôlka pre ryby, ale tiež hrá globálne významnú úlohu pri pohlcovaní CO2. „Tieto lúky z morských rias sú šampiónom sekvestrácie uhlíka pre biosféru,“ uviedol profesor Carlos Duarte z vedeckej a technologickej univerzity kráľa Abdulláha v Saudskej Arábii. Nedávno publikoval prvé globálne vedecké hodnotenie environmentálnej hodnoty lokalít svetového morského dedičstva UNESCO. „Posidonia funguje ako veľmi intenzívny lapač sedimentov a zachytávač uhlíka. Je tiež veľmi odolný voči mikrobiálnej degradácii, takže uhlík sa nerozloží, keď sa usadí na morskom dne. A veľa z toho zostane nezmenené počas desaťročí až tisícročí.“ V závislosti od teploty vody sa druh rozmnožuje buď sexuálne kvitnutím alebo nepohlavne klonovaním. Táto schopnosť klonovať sama osebe znamená, že môže žiť mimoriadne dlho. „Je to pozoruhodná rastlina nielen z hľadiska schopnosti zachytávať uhlík, ale aj preto, že je to jeden z najdlhšie žijúcich organizmov na planéte,“ uviedol profesor Duarte. „V chránených morských oblastiach na Ibize sme zdokumentovali jeden klon, kde sme zistili, že semeno, ktoré tento klon produkovalo, bolo vypustené do morského dna a klíčilo pred 200 000 rokmi.“ „Klon môže byť takto prakticky večný,“ hovorí doktorka Núria Marbà zo Stredomorského inštitútu pre pokročilé štúdie na Malorke. „Ak to nenarušia žiadne vonkajšie vplyvy, mohlo by to pokračovať možno nie navždy, ale veľmi dlho.“ Ale napriek svojej schopnosti žiť takmer nekonečne je pre Posidoniu čoraz zradnejší moderný svet. Tento živý zelený koberec, ktorý sa rozprestiera pod morom na Baleároch, čelí neustálej hrozbe zo strany člnov, ktoré odhadzujú kotvy a ktoré drvia, trhajú a ničia lúky. Jedna štúdia ukázala, že medzi rokmi 2008 a 2012 sa lúky Posidonia na Formentere zmenšili o 44 % z dôvodu vplyvu kotvenia. Rastlina tiež rastie mimoriadne pomaly. Škoda spôsobená kotvou jednej jachty za jediný deň pred niekoľkými rokmi by sa obnovila takmer až za 1 000 rokov. Ďalšia hrozba pochádza z príliš veľkého množstva výživných látok vo vodách, ktoré spôsobujú výtoky vypúšťané z miest na úpravu vody na ostrovoch. Ale asi najväčšou a najťažšou výzvou pre Posidoniu sú klimatické zmeny. „Posidonia má horný teplotný limit okolo 28° C,“ hovorí Dr. Marbà. „Myslím si, že je to asi polovica z liet od roku 2000, keď sme túto teplotu prekročili vo vode na Baleárskych ostrovoch. „To nespôsobuje obrovskú úmrtnosť. Je to však teplota, ktorá spomaľuje rast rastliny.“ Vládne kroky na ochranu Posidonie na Baleároch sa v posledných rokoch zintenzívnili a povedomie verejnosti o význame tohto druhu rastie. Niektorí vedci sa však domnievajú, že uvedenie finančnej hodnoty na uhlík, ktorý pohlcuje Posidonia, by mohlo uvoľniť prostriedky na jej ochranu. „Keď sa krajiny pokúsia dosiahnuť ciele Parížskej dohody, predpokladá sa, že uhlíkové kredity zaznamenajú desaťnásobné zvýšenie hodnoty,“ uviedol profesor Carlos Duarte. „Preto je pravdepodobné, že dôjde k zvýšeniu investícií do biotopov, ako je Posidonia, ktoré môžu blokovať uhlík a vytvárať tieto kredity.“
Viac sa dočítate:
https://www.bbc.com/news/science-environment-56378397
Transplantácie fekálnej mikrobioty úspešne liečia pacientov s Clostridium difficile
Transplantácie fekálnej mikrobioty (FMT) sú veľmi úspešné pri liečbe pacientov s infekciami spôsobenými Clostridium difficile (C. diff), uvádza štúdia University of Birmingham. Ďalej je FMT podľa štúdie účinnejšia pri liečbe C. diff ako antibiotická liečba, najmä v prípadoch, keď sa stav opakuje. Počas FMT sú dobré baktérie vo výkaloch zdravého darcu transplantované do čreva pacienta s infekciou. Výsledky mikrobiómového liečebného centra University of Birmingham ukázali, že v 78 % prípadov sa hnačka pacienta zastavila a nevrátila sa 90 dní po liečbe. Infekcie C. diff sa vyskytujú, keď sú pri antibiotickej liečbe iných infekcií usmrtené dobré črevné baktérie, čo vedie k silným hnačkám a bolestiam brucha a u starších pacientov sú potenciálne smrteľné. Antibiotiká môžu účinne liečiť prvú epizódu C. diff, ale 10 % až 20 % pacientov nereaguje a infekcia sa opakuje. V týchto opakujúcich sa prípadoch môže byť úspešnosť liečby antibiotikami len 30 %. Microbiome Treatment Center of the University of Birmingham je prvé centrum, ktoré vo Veľkej Británii získalo licenciu na prípravu FMT od Regulačnej agentúry pre lieky a zdravotnícke výrobky. Centrum bude poskytovať podporu výskumníkom, ktorí pracujú na výskume toho, ako liečba FMT vedie k liečbe infekcie C. diff, ako aj stavov, ako je ulcerózna kolitída. „Táto práca zmenila neregulovanú, potenciálne nebezpečnú metódu fekálnej transplantácie na národnú službu poskytujúcu rýchlu a bezpečnú, regulovanú a život zachraňujúcu liečbu závažného ochorenia postihujúceho tisíce pacientov vo Veľkej Británii,“ uviedol Peter Hawkey, profesor klinického a verejného zdravia na Ústave mikrobiológie a infekcií v Birminghame.
Viac sa dočítate:
https://www.thelancet.com/journals/eclinm/article/PIIS2589-5370(20)30045-6/fulltext