Pondelkový pokec s Peťom

Autor: Peter Novák


 

Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Máme pred sebou ďalší diel pondelkového pokecu. V tom dnešnom sa môžete dočítať o účinku sitagliptínu na endometrium žien alebo o tom, či sú zvýšené hladiny testosterónu spojené s častejším výskytom melanómu. Dúfam, že si týmito krátkymi článkami spríjemnite Veľkonočný pondelok. Poďme na to.

 

Liečivo na cukrovku môže pomôcť ženám, ktoré opakovane potratili

Bežné liečivo používané na liečbu cukrovky môže pomôcť ženám, ktoré opakovane potratili, vravia vedci po zistení, že určitý druh nedostatku kmeňových buniek je častý u žien, ktoré otehotnejú. Štúdia Tommy’s National Miscarriage Research Centre v Londýne zistila, že liečivo sitagliptín môže zvýšiť produkciu týchto buniek vo výstelke maternice (nazývanej endometrium) u žien, ktoré opakovane potratili. Liečivo tiež znížilo počet stresovaných „senescentných“ buniek (tých, ktoré sa prestali deliť, ale sú tiež rezistentné voči umieraniu), čo môže byť spojené so zvýšeným rizikom spontánneho predčasného pôrodu. Štúdia však nebola dosť veľká na to, aby zistila, či liek znižoval aj mieru potratov. Jan Brosens, profesor pôrodníctva a gynekológie na univerzite vo Warwicku a vedecký riaditeľ spoločnosti Tommy’s, dúfa, že v priebehu budúceho roka bude spustený rozsiahlejší výskum. Potraty sú najčastejšou komplikáciou tehotenstva a ovplyvňujú približne každé štvrté tehotenstvo. Kvalita vajíčok je hlavným faktorom, pretože ženy s pribúdajúcim vekom uvoľňujú väčší podiel chromozomálne abnormálnych vajíčok. Ďalším dôležitým faktorom je kvalita endometria, ku ktorému sa oplodnené vajíčko viaže. Počas druhej polovice menštruačného cyklu sa endometrium remodeluje na tkanivo, ktoré by mohlo vyživovať rastúce embryo. Ak nedôjde k oplodneniu, vylučuje sa počas menštruácie. „Ženy môžu mať normálne cykly, keď sa výstelka maternice transformuje na tkanivo, ktoré sa dá udržiavať deväť mesiacov v tehotenstve, alebo môžu mať abnormálne cykly, keď tento prechod zlyhá a nakoniec sa celé rozhranie s placentou rozpadne na začiatku tehotenstva s následkom potratu,“ uviedol Brosens. Predchádzajúce štúdie naznačovali, že táto remodelácia je spôsobená prítomnosťou diskrétnej populácie kmeňových buniek nazývaných vysoko proliferatívne mezenchymálne bunky (hPMC), ktoré majú tendenciu sa vyčerpávať u žien, ktoré opakovane potratia. Nejasné bolo najmä to, odkiaľ pochádzajú, a ich presná funkcia. Teraz Brosens a jeho kolegovia podrobnejšie charakterizovali tieto bunky a zistili, že sú takmer s určitosťou odvodené z kmeňových buniek v kostnej dreni, ktoré cirkulujú v krvi a sú aktívne prijímané do maternice počas plodnej časti ženského menštruačného cyklu. Tiež sledovali, čo sa s týmito bunkami deje počas tehotenstva, a zistili, že skončia na rozhraní medzi placentou a výstelkou maternice. Brosens uviedol: „Tieto bunky sa v tehotenstve javia ako kritické, aby sa prispôsobili rýchlo rastúcej placente. Tiež sme zistili, že sú vyčerpané v maternicovej výstelke žien s opakovanou stratou tehotenstva. Myslíme si, že primárnym problémom je, že výstelka maternice negeneruje správne signály pre každý cyklus na „nábor“ týchto buniek v dostatočnom množstve.“ Dr. Jan Nolta, riaditeľ programu kmeňových buniek na Kalifornskej univerzite v Davise a šéf spoločnosti Stem Cells, ktorá výskum zverejnila, uviedol: „Táto kľúčová štúdia začína hľadať odpovede na veľmi znepokojujúci problém v tehotenstve a poskytuje pohľad na faktory, ktoré by mohli prispieť k strate tehotenstva.“

Viac sa dočítate: 

https://www.theguardian.com/society/2021/mar/25/diabetes-drug-may-help-women-who-have-repeated-miscarriages-study

 

Vyššia hladina testosterónu u mužov súvisí s vyšším rizikom melanómu

Podľa Cancer Research UK, ktorá štúdiu financovala, je u jedného z 36 britských mužov a jednej zo 47 britských žien diagnostikovaná rakovinu kože s melanómom. Vedci uviedli, že pritom až 86 percentám prípadov melanómu sa dalo alebo dá zabrániť. Zvyčajne je melanóm spôsobený návštevami solária alebo pobytom na slnku. Na určenie rizikových skupín pacientov je však potrebné zobrať do úvahy úlohu ďalších faktorov. Hladina testosterónu môže byť tiež rizikovým faktorom, prinajmenšom u mužov. „Už predtým existovali nepriame dôkazy o testosteróne a melanóme, ale je to prvýkrát, čo sme sa mohli priamo pozrieť na hormóny v krvi,“ uviedla Dr. Eleanor Wattsová, prvá autorka výskumu z Oxfordskej univerzity. „Aj keď sme už predtým videli spojitosť rakoviny prostaty, prsníka a endometria s testosterónom, je to prvýkrát, čo sme spozorovali asociáciu s rizikom melanómu u mužov.“ Wattsová a kolegovia v časopise International Journal of Cancer tvrdia, že študovali údaje týkajúce sa hladín testosterónu vo vzorkách krvi zhromaždených britskou biobankou od 182 600 mužov a 122 100 postmenopauzálnych žien vo veku od 40 do 69 rokov. Všetci účastníci nemali rakovinu najmenej dva roky po odobratí vzoriek a na začiatku štúdie neužívali lieky súvisiace s hormónmi. Vedci sledovali celkovú hladinu testosterónu vo vzorkách krvi, ako aj hladinu voľného testosterón, ktorý nebol viazaný na bielkoviny. Potom pomocou národných registrov a záznamov NHS preskúmali, či sa u účastníkov vyvinula rakovina alebo či účastník na rakovinu zomrel. Výsledky ukazujú, že v rokoch 2015/2016 bola diagnostikovaná zhubná rakovina u 9 519 mužov a 5 632 postmenopauzálnych žien čo 5,2 %, respektíve 4,6 % účastníkov, v priemere po dobu siedmich rokov. Prípady rakoviny kože, ktoré neboli melanómom, neboli zahrnuté. Tím potom vzal do úvahy množstvo faktorov vrátane etnického pôvodu, indexu telesnej hmotnosti, fajčenia, konzumácie alkoholu a fyzickej aktivity, aby preskúmal, či existuje korelácia medzi hladinami testosterónu a konkrétnymi druhmi rakoviny. Výsledky ukazujú, že u mužov bola vyššia hladina testosterónu, či už voľne alebo celkovo, spojená s väčším rizikom vzniku malígneho melanómu. Skutočne sa zistilo, že každé zvýšenie voľného testosterónu o 50 pmol/l zvyšuje pravdepodobnosť vzniku tejto rakoviny o 35 %. Podľa Wattsa 90 % mužov zahrnutých do štúdie malo koncentrácie voľného testosterónu medzi 130 pmol/l a 310 pmol/l. Medzi inými zisteniami boli vyššie hladiny voľne cirkulujúceho testosterónu spojené s väčším rizikom rakoviny prostaty u mužov, zatiaľ čo u postmenopauzálnych žien boli vyššie hladiny testosterónu, či už celková alebo hladina cirkulujúceho testosterónu, spojené s väčšou pravdepodobnosťou rakovina prsníka a endometria. Existujú však obmedzenia. „Je skutočne ťažké s istotou povedať, že tieto účinky má práve testosterón a nie ďalší s ním spojený biomarker,“ uviedol Watts a dodal, že je potrebný ďalší výskum.

Viac sa dočítate: 

https://www.theguardian.com/science/2021/mar/31/higher-testosterone-levels-in-men-linked-to-greater-melanoma-risk

 

Isatuximab získal schválenie FDA pre relapsujúci a refraktérny mnohopočetný myelóm

FDA schválila izatuximab (Sarclisa, Sanofi) v kombinácii s karfilzomibom a dexametazónom pre pacientov s relapsujúcim alebo refraktérnym mnohopočetným myelómom. Mnohopočetný myelóm je druhou najčastejšou hematologickou malignitou, ktorá podľa tlačovej správy Sanofi postihuje viac ako 130 000 pacientov v Spojených štátoch amerických. Napriek niektorým dostupným metódam liečby je toto ochorenie naďalej nevyliečiteľné a predstavuje značnú záťaž pre pacientov. U väčšiny pacientov relapsuje alebo sa stáva refraktérnym, keď ich rakovina už nereaguje na liečbu. Toto je druhé schválenie FDA pre izatuximab v kombinácii s terapiami štandardnej starostlivosti po jeho schválení v marci 2020 v kombinácii s pomalidomidom a dexametazónom pre relapsujúci refraktérny mnohopočetný myelóm. Isatuximab je monoklonálna protilátka, ktorá sa viaže na epitop na receptore CD38 na bunkách mnohopočetného myelómu. Podľa tlačovej správy funguje prostredníctvom niekoľkých mechanizmov účinku, vrátane apoptózy a imunomodulačnej aktivity. „Liečba pacientov s relapsujúcim alebo refraktérnym mnohopočetným myelómom zostáva náročná a prognóza pacientov s mnohopočetnými relapsmi je bohužiaľ zlá,“ uviedol v tlačovej správe Peter C. Adamson, MD, vedúci globálneho vývoja pre onkológiu a pediatrické inovácie v Sanofi. „S týmto súhlasom je Sarclisa teraz zahrnutá do dvoch štandardných režimov starostlivosti o liečbu pacientov s mnohopočetným myelómom už od prvého relapsu.“ Nové schválenie je založené na údajoch zo štúdie IKEMA fázy 3, do ktorej bolo zaradených 302 pacientov s relapsujúcim mnohopočetným myelómom v 69 centrách v 16 krajinách. Demografické a chorobné charakteristiky na začiatku štúdie boli vyvážené medzi skupinou s kombinovanou liečbou a skupinou so štandardnou starostlivosťou. Vedci poznamenali, že zaradili ťažko liečiteľnú populáciu pacientov, vrátane tých starších, ktorí majú vysoké cytogenetické riziko alebo poruchu funkcie obličiek. Podľa tlačovej správy výskumníci zistili, že izatuximab v kombinácii s karfilzomibom a dexametazónom znížil riziko progresie ochorenia alebo úmrtia o 45 % v porovnaní so štandardnou starostlivosťou. V čase vopred naplánovanej predbežnej analýzy vedci tvrdili, že stredný čas prežitia bez progresie ochorenia ešte nebol dosiahnutý. Sekundárne cieľové ukazovatele v štúdii hodnotili celkovú mieru odpovede (ORR) vrátane úplnej odpovede (CR) a veľmi dobrej čiastočnej odpovede (VGPR). Vedci nezistili žiadny štatisticky významný rozdiel v ORR, ktorý bol 86,6 % pre rameno s izatuximabom a 82,9 % pre rameno so štandardnou starostlivosťou. Miera CR bola v skupine s isatuximabom 39,7 % v porovnaní s 27,6 % v skupine so štandardnou starostlivosťou. Nakoniec bola miera VGPR 33 % u pacientov dostávajúcich izatuximab a 27,6 % v ramene štandardnej starostlivosti. „V štúdii IKEMA fázy 3 pridanie Sarclisy k karfilzomibu a dexametazónu znížilo riziko progresie alebo úmrtia na ochorenie o 45 %,“ uviedol Thomas G. Martin, MD, zástupca riaditeľa programu Myelóm na Kalifornskej univerzite v San Franciscu, v tlačovej správe. „Toto schválenie je dôležitým pokrokom pre pacientov, ktorých ochorenie relapsovalo, a posilňuje potenciál, aby sa Sarclisa stala štandardom starostlivosti pri relapsujúcom alebo refraktérnom mnohopočetnom myelóme.“

Viac sa dočítate: 

https://www.sanofi.com/en/media-room/press-releases/2021/2021-03-31-23-15-00-2202919


Britská štúdia spája konzumáciu alkoholu s nižším rizikom vzniku šedého zákalu

Nová britská štúdia uviedla, že ľudia, ktorí konzumujú až 14 jednotiek alkoholu týždenne, majú menšiu šancu na vznik šedého zákalu, najmä ak pijú červené víno. Antioxidanty obsiahnuté vo víne by mohli pomôcť vysvetliť, prečo majú umiernení pijani až o 23 % menšie riziko, že budú musieť podstúpiť operáciu katarakty, ako ľudia, ktorí sa vyhýbajú alkoholu. Akademici z očnej nemocnice Moorfields v Londýne a oftalmologický inštitút University College v Londýne študovali počas mnohých desaťročí históriu životného štýlu 492 549 účastníkov britských štúdií Biobank alebo Epic-Norfolk v oblasti zdravia ľudí. Zistili, že u ľudí, ktorí pili v rámci odporúčaní maximálne 14 jednotiek týždenne, čo je asi šesť a pol pohára, bola menej pravdepodobná operácia katarakty. Riziko bolo u konzumentov vína menšie ako u tých, ktorí konzumovali pivo alebo liehoviny. V štúdii Epic-Norfolk mali tí, ktorí pili víno najmenej päťkrát týždenne, o 23 % nižšiu pravdepodobnosť odstránenia katarakty ako tí, ktorí nepili alkohol, zatiaľ čo u tých, ktorí boli v štúdii Biobank vo Veľkej Británii, bola pravdepodobnosť nižšia o 14 %. „Vývoj katarakty môže byť spôsobený postupným poškodením oxidačným stresom počas starnutia. Skutočnosť, že naše zistenia boli obzvlášť zreteľné u konzumentov vína, môže naznačovať ochrannú úlohu polyfenolových antioxidantov, ktoré sú obzvlášť bohato obsiahnuté v červenom víne,“ uviedla doktorka Sharon Chua, prvá autorka nálezov, ktoré boli publikované v časopise Ophthalmology. Dr. Anthony Khawaja, ktorý viedol výskum, dodal: „Pozorovali sme reakciu na dávku alkoholu. Inými slovami, existovali dôkazy o znižovaní šance vyžadovania si operácie katarakty s postupne vyšším príjmom alkoholu, ale iba na stredné hodnoty v rámci súčasnej smernice.“ Autori však zdôraznili, že aj keď sa zdá, že existuje úzka súvislosť medzi miernym pitím a sivým zákalom, nenašli jednoznačnú príčinnú súvislosť. NHS zároveň označila pitie alkoholu ako jeden z rizikových faktorov katarakty spolu s fajčením, cukrovkou a rodinnou anamnézou. Dr. Sadie Boniface, vedúca výskumu na Inštitúte alkoholových štúdií, zavrhla pochybnosti o týchto zisteniach. Pozdĺžne štúdie, ako napríklad UK Biobank, môžu poskytnúť skreslený obraz o zdraví národa, pretože veľa dobrovoľníkov bolo podľa jej slov často v dobrom zdravotnom stave. „Porovnanie zdravotného stavu pijanov s miernym pitím so zdravím tých, ktorí ich nepijú, tiež prináša problémy. Nepijúci sú rôznorodá skupina vrátane ľudí, ktorí prestali piť kvôli zdravotným problémom. To znamená, že striedme pitie môže umelo vyzerať, akoby malo zdravotné výhody, pretože striedmi konzumenti alkoholu sa porovnávajú s ľuďmi v priemere so zlým zdravotným stavom,“ uviedla Boniface.

Viac sa dočítate: 

https://www.theguardian.com/science/2021/mar/31/british-study-links-alcohol-with-lower-risk-of-developing-cataracts


Protizápalové terapie môžu znížiť riziko srdcových chorôb u starších pacientov s klonálnou hematopoézou

Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Nature môžu byť protizápalové terapie účinné pri prevencii srdcových chorôb u pacientov s klonálnou krvotvorbou, častým stavom krvi súvisiacim s vekom. Vedci identifikovali, ako klonálna krvotvorba zhoršuje aterosklerózu, a ich objavy naznačujú, že protizápalové lieky predtým testované u širšej populácie pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami môžu mať potenciál pre pacientov s aterosklerotickou chorobou srdca a klonálnou krvotvorbou. Klonalná krvotvorba sa vyskytuje u zhruba 10 % ľudí starších ako 70 rokov, keď krvotvorné kmeňové bunky (HSC) získavajú mutácie. Ako ľudia starnú, každá HSC získava genetické mutácie, aj keď podľa štúdie väčšina mutácií nemá žiadny vplyv. Klonálna krvotvorba nastáva, keď mutácie HSC vedú k tomu, že kmeňové bunky produkujú väčší počet krviniek. Aj keď väčšina ľudí s týmto ochorením nemá žiadne príznaky, vedci zistili, že tento stav zvyšuje riziko srdcových chorôb o 40 %. V tejto štúdii sa tím zameral konkrétne na JAK2, jeden zo štyroch špecifických génov, ktoré vedú ku klonálnej krvotvorbe, a na ten, ktorý predstavuje najsilnejšie riziko predčasného ochorenia koronárnych artérií. Ateroskleróza nastáva, keď sa biele krvinky nazývané makrofágy hromadia v plakoch a množia sa, čím plaky rastú. V štúdiách na myšiach vedci zistili, že mutácie JAK2 viedli k množstvu zmien v makrofágoch, ktoré zvyšovali množenie makrofágov, zvyšovali výskyt zápalu v aterosklerotických plátoch a zväčšovali nekrotické jadro plaku. „Vieme, že tieto oblasti sú spojené s nestabilnými plakmi, ktoré môžu prasknúť a spôsobiť srdcové infarkty alebo mozgové mŕtvice,“ uviedol v tlačovej správe Trevor P. Fidler, PhD, vedecký pracovník a prvý autor štúdie. Vedci tiež sledovali molekulárne mechanizmy, ktoré viedli k týmto zmenám, vrátane zvýšenej aktivácie inflammasómu AIM2, komplexu proteínov, ktorý vyvoláva zápal. Inhibícia rôznych zložiek inflammasómu zlepšila stabilitu plakov, rovnako ako inhibícia IL-1 Beta, produktu inflammasómu. Už skôr sa zistilo, že v klinickom skúšaní inhibítor IL-1 Beta, nazývaný kanakinumab, znižoval výskyt kardiovaskulárnych príhod, ale liek bol spájaný s malým rizikom infekcie a na zníženie výskytu kardiovaskulárnych chorôb nebol uvedený na trh.  „Ak namiesto toho použijeme prístup precíznej medicíny a budeme kanakinumab používať iba na liečbu pacientov s klonálnou krvotvorbou poháňanou JAK, môžeme zvýšiť kardiovaskulárny prínos,“ uviedol Fidler. „Aj keď riziko infekcie zostane nezmenené, môžeme tejto celkovej populácii poskytnúť celkový prínos.“

Viac sa dočítate: 

https://www.eurekalert.org/pub_releases/2021-03/cuim-ath031821.php