Pondelkový pokec s Peťom
Autor: Peter Novák
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Dúfam, že ste všetci dobre napapaní z vianočných dobrôt a pripravení investovať načerpané sily do blížiaceho sa skúškového obdobia. Ešte predtým, než začne kolobeh skúšok, si spolu prejdeme novinky z celého sveta za posledný vianočný týždeň. Poďme na to.
Objav „kryptických druhov“ naznačuje, že Zem je biologicky rozmanitejšia
Rastúci počet „kryptických druhov“, ktoré sa ľuďom skrývajú, bol v minulom roku odhalený, a to čiastočne vďaka nárastu DNA „čiarových kódov“. DNA barcoding je technika, ktorá dokáže identifikovať a rozlíšiť živočíšne a rastlinné druhy pomocou ich genetickej divergencie. Táto technika nám umožňuje detegovať rozdiely medzi druhmi v jemnejšej mierke ako doteraz, podobne ako mikroskop umožňuje vidieť jemné detaily povrchovej štruktúry, ktoré sú voľným okom neviditeľné. Touto technikou dostáva ľudstvo nový spôsob, ako vymedziť časť predtým podozrivej, ale nepreskúmanej rozmanitosti v rámci toho, čo nazývame druh. Ukazuje to, že svet je ešte úžasnejšie biologicky rozmanitý, ako sme tušili. Nových druhov, ako napríklad nové druhy aloe, afrických netopierov a chameleónov, ktorých oči sa podobajú ľudskému oku, je v skutočnosti mnoho. Tieto objavy zároveň nadchli, ale aj znepokojili ochrancov prírody. Vedci tvrdia, že naša planéta môže byť biologicky rozmanitejšia, ako sa doteraz myslelo, a odhady celkového počtu druhov môžu byť oveľa vyššie ako súčasný najlepší odhad (8,7 miliónov). Tajomné objavy ale často znamenajú aj opak, a síce, že druhov, ktoré sa kedysi považovali za bežné a rozšírené, je v skutočnosti iba zopár. Niektoré môžu byť ohrozené a vyžadujú si okamžitú ochranu. Zistenia boli veľmi kontroverzné a vyvolali reakciu taxonómov a biológov, ktorí sa pýtajú, či by do identifikácie druhu mala byť zahrnutá genetická informácia. Iní nesúhlasili s tým, aby sa kontinuálnemu procesu evolúcie ukladal binárny genetický prah. Po celé storočia bolo chápanie života na Zemi ľudstvom založené na fyzickej podobe. Každý organizmus v knižnici života zapadá do hierarchie klasifikácií založených na vzhľade podľa moderného taxonomického systému, ktorý ako prvý vyvinul švédsky botanik Carl Linné. V najbližších rokoch uvidíme, ako sa nové zistenia prejavia v praxi. Týmto teda pozdravujem pána profesora Nagyho a pre nové generácie študentov farmácie dúfam, že na fakultu ešte tak skoro nedorazia časy, keď sa študenti okrem rodového a druhového mena rastliny budú musieť učiť aj jej DNA kód.
Viac sa dočítate:
Starostlivosť o pacientov s rakovinou počas pandémie COVID-19
Hlavné vystúpenie na konferencii Directions in Oncology Pharmacy v roku 2020 malo názov Zmeny v starostlivosti o rakovinu: Farmácia v praxi v ére COVID-19. PharmD. David DeRemer, BCOP, FCCP, FHOPA zhrnul vplyv pandémie COVID-19 na výsledky pacientov s rakovinou aj na modeli poskytovania starostlivosti. Aj keď pandémia priniesla mnoho výziev, Dr. DeRemer povzbudil publikum, aby identifikovalo príležitosti na rast alebo rozšírenie lekárenských služieb v ambulantnom prostredí alebo prostredníctvom virtuálnych modelov poskytovania starostlivosti. Dr. DeRemer začal triezvym pohľadom na výsledky pacientov s rakovinou s diagnostikovaným ochorením COVID-19. Správy z Číny, Európy a Spojených štátov naznačujú, že pacienti s rakovinou sú vystavení vyššiemu riziku závažných udalostí a úmrtí na COVID-19. Zdá sa, že pacienti s aktívnymi hematologickými malignitami majú vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na symptomatickú infekciu COVID-19 v porovnaní s pacientmi so solídnymi nádormi. Taktiež ilustroval oneskorenia v diagnostike, chirurgických zákrokoch, ožarovaní a chemoterapii v dôsledku pandémie COVID-19. Očakáva sa, že oneskorenia v starostlivosti o onkologické ochorenia spolu s posunom liečebných stratégií smerom k menej intenzívnym prístupom zvýšia úmrtnosť na rakovinu najmenej o 10 000 úmrtí na rakovinu prsníka a kolorektálny karcinóm v priebehu nasledujúcich 10 rokov. Odpovede lekárskych prieskumov naznačujú, že poskytovatelia počas pandémie znížili predpisovanie inhibítorov imunitného kontrolného bodu, monoklonálnych protilátok a kortikosteroidov. Taktiež boli predstavené príklady vhodných úprav chemoterapie počas pandémie COVID-19, vrátane substitúcie infúzneho fluóruracilu perorálnym kapecitabínom u pacientov s rakovinou hrubého čreva, zníženia celkovej dĺžky liečby pacientok s rakovinou prsníka a použitia predĺžených intervalov dávkovania inhibítorov imunitného kontrolného bodu. Zdôraznené bolo krátkodobé odporúčanie rozšíriť použitie faktorov stimulujúcich kolónie bielych krviniek (CSF) u pacientov, ktorí dostávajú režimy chemoterapie s rizikom febrilnej neutropénie vyšším ako 10 %.
Viac sa dočítate:
Objav mutácií koronavírusu spustil poplach
Vedci sa momentálne snažia zistiť, či sú tieto varianty prenosnejšie alebo imúnnejšie voči nedávno schválenej vakcíne. Všetky vírusy prirodzene mutujú a Sars-CoV-2 nie je výnimkou, akumuluje sa odhadom jedna alebo dve zmeny mesačne. „Mutácie sú zvyčajne náhodnou udalosťou, ktorá má len malý vplyv na vlastnosti vírusu,“ tvrdí doktorka Lucy van Dorp, odborníčka na vývoj patogénov na University College London. „Drvivá väčšina mutácií, ktoré pozorujeme v genómoch Sars-CoV-2, v nich existuje iba vo forme „pasažiera“. Nezmenia správanie vírusu, iba to, ako sa prenáša.“ Vírus má ale občas šťastie – môže sa u neho vyskytnúť forma mutácie, ktorá pozitívne ovplyvňuje jeho schopnosť prežiť a rozmnožovať sa. Vírusy nesúce tieto mutácie môžu potom pri správnom epidemiologickom nastavení zvýšiť frekvenciu ochorenia v dôsledku prirodzeného výberu. V súčasnosti je vyvíjaný tlak na vedcov, aby zistili, či ide o takýto model aj v prípade variantu, ktorý bol prvýkrát objavený vo Veľkej Británii a ktorý sa zdá byť neobvykle rýchle prenosným. Podobný, ale nesúvisiaci variant sa objavil v Juhoafrickej republike, zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve je teraz hlásený iba malý počet prípadov. Skutočnosť, že obidva varianty majú mutácie v géne, ktorý kóduje spike proteín slúžiaci na zachytenie a vstup vírusu do ľudských buniek, je obzvlášť znepokojujúca. Jedna mutácia v spike proteíne (známa ako N501Y) bola zistená v niekoľkých variantoch, vrátane toho z Južnej Afriky. Laboratórne experimenty naznačujú, že táto mutácia môže pomôcť vírusu viazať sa na ľudské bunky, uvádza Centers for Disease Control and Prevention. Ďalšia mutácia v spike proteíne (P681H) sa podľa WHO považuje za „biologicky významnú“. Delécia (na pozíciách 69 – 70) bola v minulosti spájaná s prepuknutím ochorenia moriek na farmách a u pacientov s oslabeným imunitným systémom, v ktorých môže vírus inkubovať niekoľko mesiacov. Táto delécia môže poskytnúť určité informácie o tom, ako sa variant vyvinul. Možno u pacienta s oslabeným imunitným systémom, ktorý nebol schopný bojovať proti vírusu a umožnil vírusu zotrvávať v tele niekoľko mesiacov a hromadiť mutácie. „V súčasnosti prevláda názor, že sa toľko mutácií vyvinulo v súvislosti s chronickou infekciou,“ hovorí profesor David Robertson z University of Glasgow, ktorý je súčasťou Cog UK (Covid-19 Genomics UK Consortium), ktorý analyzoval nové varianty. Mutácie vírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 budú aj naďalej sledované a skúmane po celom svete.
Viac sa dočítate:
https://www.bbc.com/news/science-environment-55404988
Postexpozičná ochrana protilátkami vyskúšaná
Desať ľudí dostalo v rámci prvého pokusu svojho druhu protilátky ako formu núdzovej ochrany po vystavení účinkom koronavírusu. Experimentálny pokus je ponúkaný ľuďom, ktorí boli v posledných ôsmich dňoch v úzkom kontakte s osobou s potvrdeným ochorením COVID-19. Ak sa táto metóda osvedčí, mohla by chrániť zraniteľné osoby, ktoré ešte neboli alebo nemôžu byť očkované. Taktiež by mohla pomôcť potlačiť veľké ohniská nákazy. Štúdia prebiehajúca na University College London Hospitals (UCLH) NHS Trust sa zameriava na to, či by injekcia dvoch rôznych protilátok mohla zabrániť niekomu, kto bol vystavený ochoreniu COVID-19, v rozvinutí tejto choroby. Vakcíny poskytujú úplnú ochranu až po týždňoch od podania. Pri pacientoch, ktorí boli koronavírusu už vystavení, je preto neskoro, aby im boli vakcíny podané, ak je vírus v ich organizme už prítomný. Táto liečba monoklonálnymi protilátkami, vyvinutá farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca, by mala pracovať na báze okamžitej neutralizácie vírusu. Môže to znamenať, že zdravotnícki pracovníci, pacienti v nemocniciach a obyvatelia domovov starostlivosti môžu byť liečení, ak boli vystavení známemu prípadu COVID-19. Tím vedený virologičkou UCLH, Dr. Catherine Houlihan mieni otestovať až 1 000 dobrovoľníkov. Zameriavajú sa na nábor v rámci oblastí, v ktorých sú ľudia ochoreniu vystavení s vysokou pravdepodobnosťou, napríklad v nemocniciach a študentských ubytovniach. „Ochrana funguje tak, že vám „darujeme“ protilátky,“ povedala doktorka Houlihan. „Preskočíme tým štádium vášho tela, ktoré pracuje na tom, aby si dané protilátky vytvorilo.” „Vieme, že táto kombinácia protilátok môže vírus neutralizovať, takže dúfame v zistenie, že podanie tejto liečby injekciou môže viesť k okamžitej ochrane pred rozvojom COVID-19.” Doktorka taktiež vysvetlila, že táto technika sa už používala po expozícii inými vírusmi, napríklad vírusom besnoty a kiahní u tehotných žien.
Viac sa dočítate:
https://www.bbc.com/news/health-55438758
Očkovacia látka je už na Slovensku, prvým zaočkovaným bol profesor Krčméry
Na Slovensku sa v sobotu večer v nitrianskej Fakultnej nemocnici začalo s očkovaním proti ochoreniu COVID-19. Ako prvý dostal vakcínu odborník na tropickú medicínu a infektológiu Vladimír Krčméry. „Som rád, že prvým, kto bude zaočkovaný, je pán profesor Vladimír Krčméry – človek, ktorý bojoval s epidémiami aj na iných miestach sveta, človek, ktorý zasvätil svoj život za záchranu životov iných. Som rád, že bude vzorom pre všetkých nás,“ povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí v nemocnici v Nitre. Krčméry sa po očkovaní cítil dobre. Ako pripomenul, získanie vakcín stálo všetkých kompetentných obrovské úsilie. „Mali sme stávku, že do Vianoc tu bude vakcína, a dnes sa to podarilo. Sme prvou z okolitých krajín, kde sa očkuje,“ vyhlásil. Epidemiologička Zuzana Krištúfková v tejto súvislosti uviedla, že vakcínou od firiem BioNTech a Pfizer boli vo svete očkované už milióny osôb a podľa nej niet pochýb o tom, že je bezpečná. „Je na každom z nás, ako sa rozhodneme. My, členovia konzília, ideme do toho,“ povedala Krištúfková. Okrem Krčméryho boli zaočkovaní aj ďalší členovia konzília, Krajčí a aj niekoľko desiatok zdravotníkov. Netreba však zabúdať ani na to, že v ten večer zároveň na Slovensku vzniklo nespočetne veľa konšpiračných teórií od samozvaných odborníkov, ktorí sa svoje nepodložené názory snažili a stále snažia šíriť na sociálnych sieťach, a tým ovplyvniť mienku ostatných. Milí čitatelia, chcel by som vás preto poprosiť, aby ste ľudí vo svojom okolí informovali o vakcinácii len na základe informácií z overených zdrojov a zlepšili tým všeobecné povedomie o nej. A ak sami náhodou veríte teóriám sformulovaným na základe nepodložených tvrdení, prosím vás, dajte šancu relevantným odborným zdrojom.
Viac sa dočítate: