Pondelkový pokec s Peťom
Autor: Peter Novák
Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Dnes sa spolu pozrieme na snahu vedcov vytvoriť atlas buniek citlivých na HIV, novú potenciálnu liečbu anémie vyvolanej zápalom a aj bunky prirodzene podporujúce boj imunitného systému proti HIV. Poďme na to.
Vedci zahájili pátranie po genetickom teste na zistenie karcinómu prostaty
Vedci začali pracovať na vytvorení skríningu rakoviny prostaty pre Veľkú Britániu. O niekoľko rokov by mohli byť muži v strednom veku podrobení testom, ktoré by odhalili ich genetickú náchylnosť k ochoreniu. Tým mužom, u ktorých sa predpokladá, že sú vystavení značnej hrozbe rozvoja rakoviny, bude ponúknutá liečba alebo operácia. Tento skríning by sa zaoberal ochorením, ktoré sa stalo najbežnejšie diagnostikovanou rakovinou v krajine, a predstavoval by paralelu k britskému skríningovému programu na rakovinu prsníka. Každý rok má viac ako 47 500 mužov diagnostikovanú rakovinu prostaty, čo je priemerne 129 nových prípadov denne. Každý rok dôjde k viac ako 11 500 úmrtiam na túto chorobu, pričom u jedného z ôsmich mužov bola niekedy v živote diagnostikovaná rakovina prostaty. Národná skríningová služba, ktorá by testovala sliny mužov na príznaky genetických predispozícií k danému stavu, by mohla pomôcť výrazne znížiť počet prípadov a úmrtí. Z toho vyplýva rozhodnutie vládneho Národného ústavu pre výskum zdravia poskytnúť grant vo výške 3 miliónov libier profesorke Rosalind Eelesovej z Inštitútu pre výskum rakoviny (ICR) a Royal Marsden Hospital London, aby viedli výskum zameraný na nastavenie genetickej hodnoty rakoviny prostaty. „Existujú rôzne varianty génov, vďaka ktorým sú muži obzvlášť náchylní na rakovinu prostaty, a musíme presne zistiť, ktoré to sú,“ povedal Eelesová. „Potom budeme schopní vyvinúť súbor testov, ktoré by sa mohli ponúknať každému. Museli by však byť lacné a ľahko realizovateľné.“ Eelesová a jej kolegovia pracujú na odhalení údajov a zdrojov, ktoré budú potrebné na zavedenie programu testovania génov na rakovinu prostaty v NHS. Skupina už určila genetické zmeny, ktoré môžu viesť k rakovine prostaty, a vyvinula testy na ich detekciu. Teraz plánujú preskúmať, ako najlepšie ich použiť v skríningovom programe. Za týmto účelom Eelesová a jej tím podrobia testom 1 000 mužov s rizikom rakoviny prostaty a 1 000 mužov, o ktorých je známe, že majú tento stav. Výsledky od nich sa porovnajú s výsledkami od mužov, o ktorých je známe, že nemajú rakovinu prostaty a ktorí nemajú žiadnu rodinnú anamnézu tohto ochorenia. Potom tím skontroluje, ako presne génové testy identifikujú rizikový stav človeka. „Celkové riziko vzniku rakoviny prostaty vo veku 70 rokov je asi 3 % a vo veku 80 až 85 rokov je to asi 12 %,“ dodala Eelesová. „To, čo chceme urobiť, je zistiť v dostatočnom predstihu, ktorá z týchto skupín je najviac ohrozená ochorením.“ Štúdie uskutočnené v ICR a spoločnom Marsdenovom biomedicínskom výskumnom centre naznačujú, že na zvýšení rizika rakoviny prostaty sa podieľa okolo 200 rôznych génových variantov. Väčšina z týchto variantov predstavuje malé nebezpečenstvo, ale v určitých kombináciách by mohla viesť k vysokej úrovni rizika. „Dokážem si predstaviť deň, keď by muži vo veku od 40 do 70 rokov mohli ísť k svojim lekárom a podstúpiť testy slín a na základe analýzy by sa dalo podľa ich genetických profilov povedať, aké veľké riziko im hrozí.”
Viac sa dočítate:
Vedci sa pokúšajú vytvoriť atlas „obľúbených“ cieľov HIV
Napriek množstvu poznatkov o HIV a o spôsoboch jeho liečby sa vedci snažili pochopiť, ktoré bunky sú na vírus najcitlivejšie. Vedci z Gladstone Institutes začali vytvárať atlas týchto buniek pomocou vzoriek krvi od darcov s HIV v rôznych štádiách infekcie. Podľa tlačovej správy je táto znalosť dôležitá na zameranie na náchylné bunky a potenciálnu ochranu miliónov ľudí, ktorí sa každý rok stretnú s HIV, alebo infikovaných ľudí, u ktorých je pravdepodobné, že sa im infekcia vráti, ak liečbu ukončia. Vedci už dlho vedia, že vírus žije v takzvaných pamäťových CD4+ T-bunkách, ktoré pomáhajú telu vytvárať trvalú imunitu proti patogénom. Tieto CD4+ T-bunky sú však podľa štúdie príliš široká skupina buniek na to, aby bolo možné ich zamerať terapiou. „CD4+ T-bunky organizujú imunitnú odpoveď proti všetkým druhom patogénov, takže ich nemôžete len eliminovať, aby ste zabránili infekcii HIV,“ uviedla v tlačovej správe Nadia Roan, PhD. „Ale ak nájdete konkrétnejšie podskupiny CD4+ T-buniek, ktoré sú vysoko citlivé na infekciu HIV, môžete byť schopní špecificky zamerať tieto bunky bez škodlivých vedľajších účinkov.“ Veľa poznatkov o HIV pochádza z experimentov in vitro, pri ktorých vedci vystavujú vírusu CD4+ T-bunky kultivované v laboratóriu. Tieto kultúry však nie sú dokonalým modelom pre zložité ekosystémy ľudského tela, a tak vedci predpokladali, že infekcia in vitro môže poskytnúť skreslený pohľad na preferencie vírusu. Roan a jej tím porovnávali CD4+ T-bunky in vitro s CD4+ T-bunkami cirkulujúcimi v krvi 11 jedincov v rôznych štádiách infekcie. Niektoré vzorky krvi boli odobraté predtým, ako darcovia začali liečbu antiretrovírusovou terapiou (ART), zatiaľ čo niektoré boli odobraté po a ďalšie pochádzali od jednotlivcov, ktorí liečbu ukončili a prežívali nové kolo infekcie. Vedecký tím použil tieto vzorky na vytvorenie podrobného atlasu CD4+ T-buniek u jedincov, ktorým nebola nasadená ART. „Naša práca poskytuje nový pohľad na základné informácie o tom, ako sa HIV správa v ľudskom tele, a nie iba v laboratórnej miske,“ uviedla Roan v tlačovej správe. „Tieto informácie pomáhajú zlepšiť naše chápanie toho, čo sa skutočne deje počas aktívnej infekcie, čo je zaujímavé samo osebe. Navyše vieme, že niektoré infikované bunky sa stávajú rezervoármi latentného vírusu, takže naša práca by nám mohla pomôcť lepšie pochopiť, ako sa rezervoár vytvára počas infekcie.“ Technológia použitá tímom, nazývaná CyTOF/PP-SLIDE, dokáže presne rozlíšiť bunky na základe proteínov, ktoré obsahujú alebo nesú na svojom povrchu. S týmito informáciami môžu vedci klasifikovať CD4+ T-bunky do mnohých podskupín a potom určiť, či sú niektoré podskupiny náchylnejšie na infekciu ako iné. Je dôležité, že vedci uviedli, že táto technológia dokáže tiež vysledovať infikované bunky späť do pôvodného stavu pred infekciou. „To je dôležité,“ uviedol v tlačovej správe prvý autor Guori Xie, PhD, postdoktorandský výskumník v laboratóriu. „Vieme, že keď HIV infikuje bunky, remodeluje ich tak, že už neobsahujú presne rovnaké hladiny bielkovín ako pred infekciou. Pomocou CyTOF/PP-SLIDE môžeme identifikovať neinfikované bunky, ktoré sa najviac zhodujú s infikovanými u toho istého pacienta.“ Tím zistil, že remodelácia bola rozsiahla v krvných CD4+ T-bunkách infikovaných in vivo aj in vitro. V priebehu procesu boli prekvapení, keď tiež zistili, že Tfh bunky podtyp CD4+ T-buniek, sú citlivé na HIV. Zistili však tiež, že vírus môže infikovať bunky, ktoré nie sú Tfh, a remodelovať ich, aby prijali vlastnosti buniek Tfh. „Tento výsledok je v našom odbore opatrným upozornením,“ uviedla Roan v tlačovej správe. „Na základe infikovaných buniek skutočne nemôžete zistiť, na ktoré bunky HIV uprednostňuje zacielenie. Pred prestavbou musíte vedieť, ako bunky pôvodne vyzerali.“
Viac sa dočítate:
https://gladstone.org/news/atlas-hivs-favorite-targets-blood-infected-individuals
Nové objavy pretvárajú chápanie črevného mikrobiómu
Štúdia publikovaná v časopise Science predefinuje činnosť črevného mikrobiómu a zisťuje, že je zodpovedný za produkciu vrstvy hlienu v hrubom čreve, ktorá nie je taká statická, ako sa doteraz predpokladalo. Podľa autorov štúdie môžu objavy viesť k novým terapiám zápalového ochorenia čriev a ľuďom, ktorým odstránili časti čreva v dôsledku stavov, ako je rakovina hrubého čreva a ulcerózna kolitída. Štúdia zistila, že mikrobióm riadi tvorbu hlienovej vrstvy, ktorá sa zapuzdruje a cestuje s fekálnymi látkami, ktoré pôsobia ako bariéra medzi baktériami vo výkaloch a tisíckami imunitných buniek v hrubom čreve. Ak nie je prítomná vrstva hlienu, systém sa vyhodí z rovnováhy. „Hrubé črevo nie je iba tráviacim orgánom, ale aj imunitným orgánom,“ uviedla v tlačovej správe doktorka Lijun Xia. „Náš mikrobióm sa začína rozvíjať v okamihu narodenia a vyvíja sa počas celého nášho života. Je to nevyhnutné pre rast a dozrievanie získaného imunitného systému v tele. Ak nie je dobre vyvinuté alebo sa oňho nestará, nefunguje tak, ako by malo, čo môže viesť k chorobám.“ Vedci zistili, že výkaly myší liečených širokospektrálnym antibiotikom nemali stopy po hlienovom povlaku. Keď myši bez tejto ochrannej bariéry dostali transplantáciu fekálnych látok s mikrobiómom, obnovila sa ich produkcia hlienu, čo účinne preukázalo, že prerušenie produkcie hlienu v hrubom čreve je možné korigovať. „Či už kvôli antibiotikám, ktoré prerušujú produkciu hlienu, alebo úplnému odstráneniu hrubého čreva v dôsledku ulceróznej kolitídy, môže dôjsť k bolestivému zápalu,“ uviedla Xia v tlačovej správe. „Keď lepšie pochopíme úlohu a pôvod tohto hlienu, budeme študovať, ako ho môžeme doplniť alebo obnoviť jeho výrobu.“ Podľa autorov môžu nálezy štúdie otvoriť dvere alternatívam ku kolonoskopii na sledovanie stavov, ako je zápalové ochorenie čriev. „Namiesto opakovaných invazívnych postupov na sledovanie progresie IBD môžeme byť schopní zmerať prítomnosť hlienu vo vzorke stolice a posúdiť zdravie čreva pacienta,“ uviedla Xia.
Viac sa dočítate:
Črtou mála jedincov, ktorých telá prirodzene kontrolujú HIV, sú „vycvičené“ imunitné bunky
Nedávna štúdia publikovaná v časopise Journal of Clinical Investigation ukázala, že „elitní kontrolóri“, vzácna podskupina ľudí, ktorých imunitný systém dokáže kontrolovať HIV bez použitia liekov, majú myeloidné dendritické bunky, ktoré sú súčasťou vrodenej imunitnej odpovede a vykazujú znaky trénovaného vrodeného imunitného systému. „Pomocou technológie sekvenovania RNA sme boli schopní identifikovať jednu dlho nekódujúcu RNA nazývanú MIR4435-2HG, ktorá bola prítomná na vyššej úrovni v myeloidných dendritických bunkách elitných kontrolórov, ktoré majú vylepšené imunitné a metabolické stavy,“ uviedol MD Xu Yu v tlačovej správe. „Náš výskum ukazuje, že MIR4435-2HG môže byť dôležitou hnacou silou tohto vylepšeného stavu, čo naznačuje vycvičenú odpoveď.“ Primárnou úlohou myeloidných dendritických buniek je podpora T-buniek, ktoré sú kľúčové pre schopnosť kontrolovať infekciu HIV. Pretože sa MIR4435-2HG nachádzal vo vyšších hladinách iba v bunkách od elitných ovládačov, môže byť podľa štúdie súčasťou naučenej imunitnej odpovede na infekciu HIV. Ďalej myeloidné dendritické bunky so zvýšeným obsahom MIR4435-2HG mali tiež vyššie množstvá proteínu nazývaného RPTOR, ktorý poháňa metabolizmus. Tento zvýšený metabolizmus podľa štúdie umožňuje myeloidným dendritickým bunkám lepšie podporovať T-bunky, ktoré kontrolujú infekciu HIV. „Na štúdium DNA týchto buniek sme použili novú technológiu sekvenovania nazvanú CUT&RUN,“ uviedla v tlačovej správe autorka štúdie Ciputra Hartana, MD. „Umožnilo nám to študovať epigenetické modifikácie, ako je MIR4435-2HG, čo sú molekuly, ktoré sa viažu na DNA a menia spôsob, akým alebo či je DNA čítaná mechanizmom bunky.“ Vedci zistili, že MIR4435-2HG by mohol fungovať pripojením na DNA v blízkosti umiestnenia génu RPTOR. Naviazaný MIR4435-2HG by potom podporil bunkové mechanizmy, aby vytvorili viac proteínu RPTOR, podľa pokynov v géne RPTOR. Tento typ epigenetickej modifikácie alebo trénovaná reakcia na infekciu HIV by umožnil myeloidným dendritickým bunkám zostať vo zvýšenom metabolickom stave, a preto podľa štúdie poskytuje dlhodobú podporu T-bunkám bojujúcim proti vírusu. „Myeloidné dendritické bunky sú veľmi zriedkavé imunitné bunky, ktoré tvoria iba 0,1 – 0,3 % buniek nachádzajúcich sa v ľudskej krvi,“ uviedol Yu v tlačovej správe. „Mali sme šťastie a vďačnosť za prístup k stovkám miliónov krviniek od mnohých účastníkov štúdie, ktorí darovali svoju krv na podporu nášho výskumu HIV. Tieto dary boli kľúčom k uskutočneniu tohto objavu. “
Viac sa dočítate: https://www.jci.org/articles/view/146136
Nový objav potenciálnej nízkonákladovej liečby anémie
Anémie vyvolávajúce únavu spôsobené chronickými chorobami a zápalmi môžu byť liečiteľné kombináciou lacných perorálnych liekov, tvrdí štúdia publikovaná v Nature Communications. Druhý najbežnejší typ anémie môže pôsobiť ako ďalšia záťaž pre príjemcov transplantovaných orgánov a ľudí s autoimunitnými poruchami, ako aj pre pacientov bojujúcich s chorobami, ako je rakovina alebo ochorenie obličiek. Anémia vyskytujúca sa počas chronických chorôb a zápalov je vyvolaná obmedzeným dodávaním železa do buniek kostnej drene, ktoré vytvárajú červené krvinky, a môže mať za následok silnú únavu, bolesti hlavy, závraty, rýchly tlkot srdca a potenie. „Tieto anémie spôsobujú nielen nepríjemné príznaky, ale súvisia tiež s funkčným poškodením a kratšou životnosťou,“ uviedol v tlačovej správe Adam Goldfarb, MD, šéf divízie experimentálnej patológie UVA Health. „Nevýhody súčasnej liečby zahŕňajú jej náklady, tendenciu strácať účinnosť a riziko závažných vedľajších účinkov. Tento nový terapeutický prístup má potenciál poskytnúť nízkonákladovú, vysoko efektívnu a bezpečnú alternatívu. Ďalšou výhodou by bola ľahká použiteľnosť v oblastiach s obmedzeným zdrojom na celom svete.“ Vyšetrovatelia zistili, že nedostatočná dostupnosť železa u pacientov s anémiou narúša Golgiho aparát vo vnútri našich buniek, ktorý je zodpovedný za balenie proteínov a lipidov nevyhnutných pre zdravé fungovanie buniek. Pochopením zdroja týchto bunkových defektov mohol tím prispôsobiť cielený prístup k zvráteniu problému na myších modeloch anémie. Kombinácia izocitrátu a fumarátu umožnila regeneráciu feritínu a opätovný rast mikrotubulov, čo umožňuje dlhodobú korekciu anémie spôsobenej zápalom. Štúdia naznačuje, že lacná perorálna medikácia môže byť podľa autorov tiež účinná pre ľudských pacientov. V súčasnosti sa plánujú pilotné štúdie u pacientov s anémiou spojenou s ochorením obličiek. „Potreba nových terapií anémie je zdôraznená množstvom nových látok, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v raných klinických skúškach,“ uviedol Goldfarb vo svojom vyjadrení. „Pri definovaní novej základnej bunkovej odpovede naša práca otvorila dvere bezpečnej a jednoduchej terapii s jedinečným potenciálom pre globálnu dostupnosť.“
Viac sa dočítate: