Pondelkový pokec s Peťom

Autor: Peter Novák


 

Ahojte, kamaráti, farmaceuti, zdravotníci alebo všetci tí, ktorí máte radi zdravotnícke témy a chcete byť vždy informovaní o tom, čo sa aktuálne vo svete zdravotníctva deje. Máme pred sebou nový diel Pondelkového pokecu. V tom dnešnom sa môžete dočítať o riziku náročného cvičenia a vývinu ochorenia motorických neurónov, o spojení chronického zápalu čriev a progresie Parkinsonovej choroby alebo o novovytvorenom mikroskope, ktorý využíva kvantové technológie na dokonalejšie zobrazenie biologických procesov. Poďme na to.

 

Chronický zápal čriev spojený s nástupom Parkinsonovej choroby?

Podľa štúdie publikovanej v časopise Free Neuropathology môže chronický zápal čriev iniciovať procesy v tele, ktoré vedú k Parkinsonovej chorobe. Výsledky štúdie zodpovedajú niekoľkým rozsiahlym epidemiologickým štúdiám, ktoré ukazujú súvislosť medzi Parkinsonovou chorobou a zápalovými ochoreniami čriev, ako je ulcerózna kolitída a Crohnova choroba. „Existuje čoraz viac dôkazov o tom, že zmeny v čreve môžu mať vplyv na rôzne neurologické a psychiatrické poruchy mozgu,“ uviedol v tlačovej správe MUDr. Patrik Brundin, PhD. „Parkinsonova choroba je komplexné ochorenie so širokou škálou faktorov, ktoré spoločne pôsobia na vyvolanie jej nástupu a progresie. Musíme lepšie pochopiť pravdepodobný vplyv čreva na vývoj. Táto štúdia poskytuje nové poznatky a tieto nové poznatky môžu uľahčiť vývoj vylepšených liečebných prístupov.“ Pomocou experimentálneho myšacieho modelu výskumníci zistili, že chronický zápal čriev spúšťa zhlukovanie proteínu alfa-synukleín v stenách hrubého čreva ako aj v makrofágoch. Štúdie iných skupín naznačujú, že tento proces zvyšuje riziko vzniku Parkinsonovej choroby. Agregáty alfa-synukleínu sa tiež vyvíjajú v mozgu pacientov s Parkinsonovou chorobou, čo môže mať za následok narušenie molekulárnych procesov, ktoré udržujú neuróny pri živote. Výsledná strata niektorých kritických mozgových buniek ako aj následný pokles hladín dopamínu majú za následok príznaky spojené s Parkinsonovou chorobou, ako je zmrazenie a strata vôľou ovládaného pohybu. Široko rozšírený vývoj agregátov alfa-synukleínu v mozgu môže tiež súvisieť s nemotorickými príznakmi ochorenia a môže podporovať jeho progresiu. Štúdia tiež naznačuje, že chronický zápal v čreve na začiatku života môže u starších myší zhoršiť zhlukovanie alfa-synukleínu v mozgu. Presný mechanizmus tohto procesu nie je v súčasnosti známy, ale vedci sa domnievajú, že zápalové chemikálie môžu cestovať z čreva do mozgu krvným obehom, čo vyvolá neutíchajúcu zápalovú imunitnú reakciu, ktorá vedie k agregácii proteínov. Tiež je možné, že agregáty alfa-synukleínu cestujú do mozgu blúdivým nervom (nervus vagus). „Teraz vieme, že systémy v celom tele hrajú úlohu pri Parkinsonovej chorobe,“ uviedol v tlačovej správe Emmanuel Quansah, PhD. „Bolo zarážajúce vidieť patológiu agregácie proteínov v mozgu, ktorá odrážala patológiu v hrubom čreve vyvolanú zápalom. Obzvlášť zaujímavým pozorovaním bola strata nervových buniek produkujúcich dopamín, ktoré hrajú hlavnú úlohu pri vzniku Parkinsonovej choroby, na našich modeloch.“

Viac sa dočítate:

https://www.eurekalert.org/pub_releases/2021-06/vari-ugi060921.php


Pravidelné namáhavé cvičenie zvyšuje riziko vzniku ochorenia motorických neurónov (MND) u geneticky predisponovaných jedincov

Vedci z Univerzity v Sheffielde prišli na súvislosť medzi fyzickou aktivitou s vysokou intenzitou a poruchou motorických neurónov u osôb, ktoré sú na túto chorobu geneticky predisponované. „Už nejaký čas máme podozrenie, že cvičenie bolo rizikovým faktorom pre MND, ale doteraz bolo toto spojenie považované za kontroverzné,“ uviedol neurológ v Sheffielde, Dr. Johnathan Cooper-Knoc. „Táto štúdia potvrdzuje, že u niektorých ľudí časté namáhavé cvičenie vedie k zvýšeniu rizika výskytu MND.“ Celoživotné riziko vzniku MND je asi 1 zo 400, ale predchádzajúce štúdie naznačujú, že je šesťkrát väčšie u profesionálnych futbalistov v porovnaní s bežnou populáciou. O svoje skúsenosti s MND sa v posledných rokoch podelilo množstvo významných britských športovcov, napríklad Rob Burrow a Doddie Weir z rugbyovej ligy či futbalista Stephen Darby. Vedci z Sheffieldu zdôrazňujú, že  u väčšiny ľudí, ktorí sa intenzívne venujú cvičeniu, sa MND nerozvinie. Ich ďalším krokom je vývoj testov, ktoré identifikujú najviac ohrozených ľudí. Vedecký tím v časopise EBioMedicine opísal, ako analyzovali údaje z britského projektu Biobank, ktorý obsahuje podrobné genetické informácie a informácie o životnom štýle pol milióna obyvateľov Veľkej Británie. Zistili, že u ľudí s genetickou predispozíciou, ktorá im zvyšovala pravdepodobnosť rozvoja MND, namáhavé cvičenie ešte zvýšilo pravdepodobnosť vzniku MND. Intenzívnym cvičením sa úroveň aktivity zmenila pre mnoho génov spojených s týmto ochorením, zatiaľ čo u jedincov s mutáciou, ktorá predstavuje 10 % príčin rozvoja MND, sa ochorenie vyskytlo skôr, ak sa jedinci zúčastnili pravidelného cvičenia s vysokou intenzitou. „Je zrejmé, že väčšina ľudí, ktorí sa venujú náročnému tréningu, si nevyvinie poranenie motorických neurónov a je potrebných viac informácií, aby sa určili presné genetické rizikové faktory, ktoré s tým súvisia,“ uviedla profesorka Pamela Shaw, riaditeľka Inštitútu pre neurovedy v Sheffielde. „Konečným cieľom je identifikovať rizikové faktory prostredia, ktoré môžu pacientov predisponovať k MND, informovať o prevencii chorôb a výbere životného štýlu.“ MND, tiež známe ako amyotrofická laterálna skleróza, ovplyvňuje nervy v mozgu a mieche. Ako choroba postupuje,  transfer správ z nervov je narušený a nakoniec prestanú reagovať svaly, čo vedie k stuhnutiu a degenerácii. Toto ochorenie môže dramaticky narušiť schopnosť ľudí hýbať končatinami, rozprávať, jesť a dýchať. Zatiaľ čo asi 10 % prípadov ochorenia je zdedených, zvyšok je spôsobený komplexnou interakciou medzi génmi a prostredím.

Viac sa dočítate: 

https://www.theguardian.com/science/2021/jun/11/scientists-link-intense-exercise-with-mnd-risk-in-some-people-motor-neurone-disease

 

Nová štúdia opisuje mechanizmus zodpovedný za stratu bielej mozgovej hmoty u pacientov s HIV

Štúdia publikovaná v Glia identifikovala mechanizmus zodpovedný za stratu bielej hmoty u pacientov s HIV. Táto redukcia bielej hmoty bola dobre zdokumentovaná, ale presný mechanizmus účinku nebol podľa autorov štúdie doteraz objasnený. Strata bielej hmoty je spojená s motorickým a kognitívnym poškodením u pacientov s HIV. „Aj keď majú ľudia s HIV svoje ochorenie dobre kontrolované antiretrovirotikami, stále majú v tele prítomný vírus. Táto štúdia vyšla z nášho záujmu pochopiť, ako samotná infekcia HIV ovplyvňuje bielu hmotu,“ uviedla Kelly Jordan-Sciutto, PhD. „Pochopením týchto mechanizmov môžeme urobiť ďalší krok k ochrane ľudí s infekciou HIV pred týmito dopadmi.“ Biela hmota pozostáva z lipofilnej látky nazývanej myelín, ktorá obaľuje neuróny, poskytuje ochranu a pomáha pri rýchlom a efektívnom prenose signálov. Vyšetrovatelia zistili, že HIV zabraňuje dozrievaniu oligodendrocytov, buniek, ktoré produkujú myelín, čo vedie k zníženiu produkcie bielej hmoty. „Je zrejmé, že myelinizácia hrá kľúčové úlohy v rôznych životných etapách: v dojčenskom veku, dospievaní a pravdepodobne aj počas učenia v dospelosti. Čím viac sa o tejto biológii dozvieme, tým viac môžeme urobiť, aby sme zabránili strate bielej hmoty a škodám, ktoré môžu spôsobiť.“ Pretože vírus neinfikuje priamo neuróny alebo oligodendrocyty, autori štúdie predpokladali, že vplyv HIV na mozog vznikol nepriamo prostredníctvom činnosti ľudských makrofágov, jedného z hlavných typov buniek, ktoré HIV infikuje. Aby sa dozvedeli, ako môže tento proces špecificky ovplyvniť bielu hmotu, odobrali tekutinu, v ktorej rástli makrofágy infikované HIV, a aplikovali ju na prekurzorové bunky potkaních oligodendrocytov. To nezabilo prekurzorové bunky, ale zablokovalo ich dozrievanie na oligodendrocyty, čo malo za následok zníženie produkcie myelínu. Štúdia zistila, že makrofágy infikované HIV vylučujú glutamát, o ktorom je podľa vedcov známe, že má vo vysokých hladinách neurotoxické účinky. Ďalej existoval dôkaz, že integrovaná stresová reakcia bola spustená v prekurzorových bunkách oligodendrocytov. Táto reakcia vedie k zmenám v génovej expresii, ktoré slúžia na ochranu bunky pred stresom alebo na podnietenie smrti bunky, v závislosti od intenzity stresu. Keď sa pridala zlúčenina blokujúca glutamát, stresová reakcia sa neaktivovala a bunky boli opäť schopné dozrieť. Vedci dúfajú, že dokážu použiť výsledky tejto štúdie a potenciálne otestovať ciele liekov, ktoré môžu riešiť kognitívne poruchy súvisiace s HIV.

Viac sa dočítate: 

https://www.eurekalert.org/pub_releases/2021-06/uop-hhi060221.php

 

Kvantový skok môže slúžiť ako mikroskop pre lekársky výskum

Austrálski vedci vyvinuli mikroskop, ktorý dokáže zobraziť drobné biologické štruktúry, ktoré predtým neboli viditeľné. Je to pravdepodobne po prvýkrát, čo kvantová technológia vylepšila už existujúce svetelné a elektrónové mikroskopy, čo môže v budúcnosti viesť k zlepšeniu lekárskych zobrazovacích a diagnostických systémov. Kvantové technológie sú založené na princípoch kvantovej fyziky a používajú sa na opísanie toho, ako sa správajú drobné systémy ako atómy a subatomárne častice. Kvantový mikroskop má o 35 % väčšiu čistotu obrazu v rozsahu zobrazenia väzieb medzi atómami v bunke ako súčasné najmodernejšie zobrazovacie techniky. Aj keď ide iba o prvotný dôkaz takejto koncepcie, predpokladá sa, že bude mať nakoniec široké uplatnenie od vylepšenia MRI vyšetrení cez štúdie degenerácie nervov až po zobrazenie presných mechanizmov účinku antibiotík. Vedúci výskumu, profesor Warwick Bowen z Queenslandskej univerzity, uviedol, že kvantový mikroskop prekonal konvenčné technológie. „Ukázali sme, že je možné ísť za hranice klasickej fyziky, vidieť veci, ktoré ste nevideli v bežnom mikroskope.“ Spoločným problémom pri zobrazovaní drobných štruktúr je pomer signálu vydávaného vecou, ​​na ktorú sa výskumníci snažia pozerať, v porovnaní s náhodnými výkyvmi svetla na pozadí obrazu. Vedci tento problém predtým prekonali zvýšením intenzity svetelného zdroja mikroskopu pomocou laserov, ktoré sú miliardu ráz jasnejšie ako slnko, vrátane techník, ktoré v roku 2014 získali Nobelovu cenu za chémiu. Tieto techniky však môžu spôsobiť problémy v študovaných biologických vzorkách, uviedol profesor Brant Gibson z RMIT. „Stávajú sa rôzne veci, ktoré skutočne sťažujú interpretáciu toho, čo sa deje v biologických systémoch.“ Na získanie jasnejšieho obrazu nový mikroskop využíva kvantovú technológiu na zníženie náhodných výkyvov svetla v rámci obrazu. Funguje to pomocou kvantového zapletenia, fenoménu, pri ktorom sú fotóny svetla navzájom spojené. Tento efekt opísal Albert Einstein ako „strašidelnú interakciu na diaľku“. Mikroskop študuje molekulárne vibrácie v bunke. „V zásade nám hovorí o tom, aké chemické väzby existujú v konkrétnych oblastiach bunky,“ povedal Bowen. „Počas experimentov sa ukázalo, že mikroskop dokáže rozlíšiť rakovinové bunky od zdravých. Ak táto navrhovaná technika dokáže vyťažiť viac informácií z použitia nie tak veľmi intenzívnych úrovní svetla, potom si myslím, že je to dosť prevratný výsledok,“ uviedol Gibson. Profesor Dayong Jin z University of Technology v Sydney uviedol, že bude trvať určitý čas, kým sa nová technológia zobrazovania osvojí. Jin uvádza ako príklad výskum ocenený Nobelovou cenou v roku 2014. Ten bol vyvinutý prvýkrát už na začiatku deväťdesiatych rokov, jeho prijatie v laboratóriách po celom svete trvalo viac ako desať rokov. „Dúfajme, že do desiatich rokov bude možné kvantovú mikroskopiu rozvinúť a vylepšiť,“ uviedol Jin. Vedci dúfajú, že ďalšie vylepšenie výkonu nového mikroskopu poskytne asi desaťkrát jasnejší obraz ako súčasná technológia.

Viac sa dočítate: 

https://www.theguardian.com/science/2021/jun/10/quantum-leap-for-medical-research-as-microscope-zooms-in-on-tiny-structures

 

FDA schválila aducanumab (Aduhelm) na liečbu Alzheimerovej choroby, prvýkrát od roku 2003

Alzheimerova choroba je nezvratná, progresívna porucha mozgu, ktorá postupne ničí pamäťové a myšlienkové schopnosti, ako aj schopnosť vykonávať základné úkony. Aj keď konkrétne príčiny ochorenia nie sú známe, sú preň charakteristické zmeny v mozgu, ako je prítomnosť amyloidových plakov a neurofibrilárnych spletencov, ktoré vedú k strate neurónov a ich spojení. „Naše súčasné liečby ochorení, ako sú Alzheimerova choroba a niektoré z iných degeneratívnych demencií, sú symptomatickými liečbami. Všetky z nich sa snažia tieto symptómy zmierniť,“ uviedol Douglas Scharre, MD, neurológ a riaditeľ divízie kognitívnej neurológie v Ohio State Wexner Medical Center. „Žiadna liečba z tých, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sa ale nedostane k základným problémom pri manažmente choroby.“ Aducanumab bol schválený v rámci zrýchleného postupu schvaľovania a je prvý svojho druhu v liečbe Alzheimerovej choroby. Vedci hodnotili jeho účinnosť v troch samostatných štúdiách zahŕňajúcich 3 282 pacientov. Jednotlivci, ktorí dostávali liečbu, mali významné zníženie výskytu plaku amyloidu beta závislé od dávky a času, zatiaľ čo u pacientov v kontrolnom ramene nedošlo k žiadnemu zníženiu. Redukcia amyloidného beta plaku v mozgu bola koncovým bodom podporujúcim urýchlené schválenie aducanumabu. Hodnoty boli kvantifikované pomocou pozitrónovej emisnej tomografie na odhadnutie hladín plakov amyloidu beta v mozgu v oblastí mozgu, od ktorých sa očakáva, že budú najviac postihnuté patológiou Alzheimerovej choroby. Informácie o predpisovaní aducanumabu zahŕňajú varovanie pred zobrazovacími abnormalitami súvisiacimi s amyloidmi, ktoré sa zvyčajne prejavujú ako opuch v oblastiach mozgu. Tento opuch zvyčajne časom ustúpi a nespôsobuje žiadne príznaky, hoci u niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, zmätenosť, závraty, zmeny videnia alebo nevoľnosť. Liek tiež zahŕňa riziko reakcií z precitlivenosti vrátane angioedému a žihľavky. Najčastejšie nežiaduce účinky pozorované v klinických štúdiách boli abnormality zobrazovania súvisiace s amyloidmi, bolesť hlavy, hnačka a zmätenosť alebo zmenený duševný stav. „Alzheimerova choroba je devastačné ochorenie, ktoré môže mať výrazný dopad na život ľudí s diagnostikovaným ochorením i ich blízkych,“ uviedla riaditeľka Centra pre hodnotenie a výskum drog FDA Patrizia Cavazzoni. „V súčasnosti dostupné terapie liečia iba príznaky choroby; táto možnosť liečby je prvou terapiou zameranou a ovplyvňujúcou základné procesy Alzheimerovej choroby. Ako súčasť ustanovení o zrýchlenom schvaľovaní požaduje FDA, aby spoločnosť Biogen uskutočnila nové randomizované kontrolované klinické skúšanie s cieľom preukázať klinický prínos lieku. Ak zistenia pokusu nepreukážu túto výhodu, FDA môže začať konanie o odobratie schválenia. „Toto schválenie je víťazstvom pre ľudí žijúcich s Alzheimerovou chorobou a ich rodiny,“ uviedol vo vyhlásení Harry Johns, prezident a výkonný riaditeľ Alzheimer‘s Association. „Toto je prvý liek schválený FDA, ktorý oneskoruje pokles mozgových funkcií v dôsledku Alzheimerovej choroby. To znamená, že jednotlivci môžu mať viac času na to, aby sa aktívne zúčastňovali na každodennom živote, udržali si nezávislosť a dlhšie si udržali spomienky na svoje rodiny a najbližších.“

 

Viac sa dočítate: 

https://www.fda.gov/news-events/press-announcements/fda-grants-accelerated-approval-alzheimers-drug