S Danielom o bylinkách

Autor: Daniel Krchňák


Ako voňali jablká v antike?

 

Matricaria recutita L. (syn. Chamomilla recutita (L) Rauschert) – rumanček kamilkový

Asteraceae – astrovité

 

Harmanček, alebo kamilky – ako sa neodborne zvykne rastlina nazývať, je tradične obľúbeným liečivým prostriedkom na našom území, zložkou kozmetických produktov, ale aj spríjemnením jesennej prechádzky pri zapadajúcom slnku. Máte radi vôňu jabĺk? A čo to má spoločné s rumančekom? Podľa antických Grékov veľa. Povieme si o tom v dnešnom blogu k nedeľnému (kamilkovému) čaju o piatej.

 

Vedecký názov rastliny je odvodený z lat. mater (matka; používal sa v staroveku proti „ženským chorobám“). Alternatívny názov je odvodený z gr. chamai (prízemie) a mélon (jablko), čo podľa antických Grékov, ktorí ho nazývali „jablkom zeme“, vyjadruje skutočnosť, že sa jedná o nízku rastlinu s úbormi jablčnej vône. Ja osobne som si tieto súvislosti zatiaľ nespojil a hoci mám rumanček rád, nikdy som si nevšimol, že by mal jablčnú vôňu. No považujem to za výzvu do budúcna zistiť, či je tam aspoň kvapka pravdy. Ak sa ešte niekto rozhodne ovoniavať jablká a vzápätí rumanček, dajte vedieť – porovnáme si výsledky.

S rumančekom sa stretneme bežne na okrajoch ciest, polí a rumoviskách, vo forme burinových porastov vo väčšine Európy a Ázie, ale aj v Severnej Amerike a v Austrálii. Na účely farmaceutického a kozmetického priemyslu sa okrem voľného zberu v prírode taktiež pestujú šľachtené variety v kultúrach. Pre farmáciu je významná liekopisná droga Matricariae flos (kvet rumančeka). Drogu tvoria usušené celé úbory príjemnej vône kvitnúce od mája až do septembra.

Hlavnými biologicky účinnými látkami drogy sú flavonoidy (napr. apigenín), silica (s obsahom azulénov, bisabololu atď.), kumaríny a polysacharidy. Flavonoidy účinkujú protizápalovo a spazmolyticky a silica okrem toho pôsobí aj antibakteriálne, gastroprotektívne a sedatívne. Ostatné zložky pôsobia synergicky. 

Z drogy sa pripravujú rozličné galeniká. Čajové zmesi a z nich zápar sa pripravuje (ex tempore) zaparením 1 – 2 g čajoviny/drogy v 250 ml vriacej vody počas 10 minút. Nádobu je počas macerácie potrebné zakryť z dôvodu prchavosti silice s vodnom parou. Tinktúra sa pripravuje najjednoduchšie maceráciou drogy v 60 % etanole v pomere 1 : 5 počas jedného týždňa za občasného premiešania. Tekutý extrakt so štandardizovaným obsahom účinných látok vyrábaný priemyselne špeciálnymi extrakčnými postupmi, je okrem iného medziproduktom a po odparení etanolu vzniká suchý extrakt. V kozmetike sa používa aj olejový macerát pripravovaný maceráciou drogy v olivovom alebo mandľovom oleji. Tieto základné extrakty možno použiť priamo alebo sú súčasťou zložitejších prípravkov – mastí a krémov (s obsahom až 10 % extraktu), zásypov, šampónov, perorálnych roztokov atď. Dôležitým prípravkom je silica rumančeka. Ak sa pripravuje extrakciou kvetu – jej farba je svetložltá. V prípade, že sa použije tepelný proces, napr. destilácia – má silica krásnu sýtomodrú až zelenú farbu, ako atrament. Zmena farby je zapríčinená tepelnou degradáciou proazulénov (matricín, matrikarín) na farebné azulény (napr. guajazulén, chamazulén). Tak – už viete, prečo má známy detský olej nemenovanej značky takú peknú modrú farbu?

Z hľadiska použitia podľa Európskej liekovej agentúry (EMA) sa droga používa ako tradičný rastlinný liek pri zápalových ochoreniach kože alebo konečníka, pri spáleninách od slnka, pri ošetrovaní rán alebo kožných vriedkov. V praxi sa na spomínané indikácie používajú dermálne prípravky s obsahom vodno-etanolových extraktov kvetu rumančeka (tinktúra, krém, zásyp, zápar) prípadne kúpeľ alebo silica. Galenickú formu volíme individuálne podľa indikácie. Treba mať na pamäti, že extrakty s obsahom etanolu môžu spôsobiť podráždenie sliznice a kože. Tinktúra sa teda neodporúča na ošetrovanie konečníka alebo spálenej kože. EMA ďalej povoľuje používanie pri zápaloch ústnej dutiny a hltana vo forme výplachov alebo kloktadiel (najčastejšie zápar). Nakoniec sa uvádza zmiernenie kŕčov žalúdka a čriev sprevádzaných nadúvaním a zmiernenie príznakov prechladnutia. V prípade spomínaných indikácií možno užívať perorálne zápar, prípadne extrakt, tinktúru alebo teoreticky suchý extrakt v kapsuliach.

Iné využitie nachádza rastlina, resp. droga v kozmetickom priemysle, vo forme šampónov alebo zábalov na zosvetlenie vlasov, ochranných krémov na kožu, pleťových vôd na mastnú a zapálenú kožu, peelingov alebo hygienických prípravkov. Rovnako ako vo farmaceutickom tak aj v potravinárskom priemysle sa rumanček pridáva do čajových zmesí.

Hoci má rastlina celosvetovo veľký prínos a teší sa obľube, je nutné spomenúť potenciál vzniku alergických reakcií. V prípade závažných ochorení je používanie nutné konzultovať s lekárom alebo lekárnikom. Užívanie záparu kvetu rumančeka počas gravidity a laktácie je všeobecne považované za bezpečné (EMA).

 Záverom pripájam jednoduchú receptúru na kozmetický prípravok.

 Voda na zosvetlenie vlasov

 Zloženie:

Matricariae flos                                           30,0 g

Ethanolum 60 %                                          250,0 g

Droga sa maceruje tri dni. Potom sa zleje. Pred použitím sa asi 100 g extraktu zmieša s:

Hydrogenii peroxidum 3 %                         160,0 g

Pripravený roztok sa nanáša na suché vlasy a nechá sa pôsobiť 5 – 30 minút (podľa potreby). Vlasy sa potom len opláchnu teplou vodou nechajú sa vysušiť.


 Zdroje:

1. Nagy, M.; Mučaji; M., Grančai, D. Farmakognózia. Biologicky aktívne rastlinné metabolity a ich zdroje. Učebnica pre študentov farmaceutických fakúlt. 2. vydanie. Bratislava: Herba, 2017.

2. Košťálová, D.; Fialová, S; Račková, L. Fytoterapia v súčasnej medicíne. Bratislava: Osveta, 2012.

3. Blažek, Z.; Kučera, M.; Hubík, J. Léčivé rostliny ve sběru a kultuře. Praha: Zdravotnické nakladatelství 1952.

4. Velgosová M.; Velgos, Š. Naše liečivé rastliny. Bratislava: SPN 1988.

5. Gawornowskii J.; Litwiniak, F.; et al. Chemie pro každého. Praktický receptář. Praha: SNTL, 1973.

6. https://www.ema.europa.eu/en/documents/herbal-report/final-assessment-report-matricaria-recutita-l-flos-matricaria-recutita-l-aetheroleum-first-version_en-0.pdf