S Danielom o bylinkách
Autor: Daniel Krchňák
Nootropikum
spod snehu, alebo čo chránilo Odysea pred zabúdaním?
Galanthus nivalis L. – snežienka jarná
Amaryllidaceae – amarylkovité
Ak ste včera počas mimoriadne slnečného dňa zablúdili do lesa, mali ste možnosť kráčať po bielych „kobercoch“ podsnežníka – ako sa ľudovo rastlina nazýva. Hoci nevoňajú, pripomínajú nám, že jar sa blíži. Aký má ale snežienka význam pre farmáciu dnes a aký mala v antike? To sa dočítate v blogu k nedeľnému (bylinkovému) čaju o piatej.
Vedecký názov rastliny je odvodený z gréckeho slova gala (mlieko; poukazuje na farbu kvetu) a z gréckeho slova anthos (kvet). Carl Linné v roku 1735 dal snežienke druhový latinský názov nivalis (snehový) – a označil tak dobu kvitnutia – keď je ešte zem pokrytá snehom. U niektorých starovekých národov, napríklad Keltov, symbolizovala snežienka svojím bielym kvetom očistenie zeme po predchádzajúcej zime a zároveň oznamovala koniec zimy.
Snežienka je trváca bylina vyskytujúca sa v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe. U nás rastie roztrúsene, najčastejšie vo vlhkom prostredí lužných a iných listnatých lesov, na lúkach pozdĺž vodných tokov niekedy na rumoviskách a v parkoch ako relikt staršieho pestovania. V záhradách sa pestujú skôr ázijské druhy snežienok, ktoré majú väčšie a skoršie kvitnúce kvety. Na účely farmaceutického priemyslu sa vo februári až apríli (v dobe kvitnutia) vykopávajú cibule a prirodzeným sušením na tieni alebo na slnku sa produkuje droga Galanthi bulbus, ktorá nie je oficinálna. Liekopisné je len z drogy izolované liečivo Galantamini hydrobromidum – galantamín (Ph. Eur. 11).
Hlavnými biologicky účinnými látkami drogy je alkaloid galantamín. Droga ďalej obsahuje lektín GNA (Galanthus nivalis agglutinin).
Droga sa používa výhradne priemyselne na izoláciu galantamínu. Akékoľvek iné použitie je obsolétne a neodporúča sa! Celá rastlina je pre človeka toxická. Otravy sa prejavujú slinením, vracaním a hnačkou.
Galantamín ako terciárny alkaloid, je selektívny, kompetitívny a reverzibilný inhibítor acetylcholínesterázy. Galantamín okrem toho zvyšuje vnútornú aktivitu acetylcholínu na nikotínových receptoroch, pravdepodobne prostredníctvom väzby na alosterické miesto receptora. V dôsledku toho je u pacientov s demenciou Alzheimerovho typu možné dosiahnuť zvýšenú aktivitu cholínergného systému spojenú so zlepšenou kognitívnou funkciou.
Galantamín bol prvý raz izolovaný v roku 1953. Spočiatku sa používal pri operáciách, na odstránenie svalového napätia pri použití kurare, atónií žalúdka, čriev a močového mechúra i pri chorobnej ochabnutosti svalstva. Objaviteľom ďalších účinkov galantamínu bol bulharský farmakológ – prof. Dimitar Paskov (1914 – 1986). Ten náhodou objavil zlepšenie stavu detí postihnutých paralýzou po detskej obrne. V roku 1959 vyvinul výrobný proces, ktorý pozostával z izolácie galantamínu z Galanthus woronowii L. Liek sa od 60. rokov bežne používal vo východnej Európe a ZSSR.
V súčasnosti je galantamín schválený EMA aj FDA (Food and Drug Administration, USA) na liečbu ľahkej a strednej demencie Alzheimerovej choroby. Liečivo sa podáva vo forme tabliet alebo kapsúl s predĺženým uvoľňovaním – v závislosti od znášanlivosti liečiva pacientom a jeho stavu.
V Homérovej Odysei daroval boh Hermes Odyseovi bylinu s „čiernym koreňom, ale mliečnym kvetom“, o ktorej Hermes tvrdil, že urobí Odysea imúnnym voči elixírom čarodejníc. Predpokladá sa, že tou bylinou bola práve snežienka. Elixír bosoriek obsahoval extrakt z durmanu pravého (Datura stramonium), ktorý spôsobuje stratu pamäti a delírium. To by vysvetľovalo použitie snežienky ako antidota, keďže durman je anticholinergikum, zatiaľ čo galantamín je inhibítorom acetylcholínesterázy.
Zdroje:
1. Schönfelder, P; Schönfelder, I. Liečivé rastliny. Ottovo vydavateľstvo, 2019
2. Bednářová, J. Herbár - alebo od alchemilky po žindavu. Bratislava: Fortuna Lubri. 2017
3. Stern, F. C. Snowdrops and snowflakes - a Study of the Genera Galanthus and Leucojum. Royal Horticultural Society. 1956.
5. https://www.adc.sk/databazy/produkty/spc/galantamin-mylan-16-mg-594682.html#kap_5_1