S Danielom o bylinkách
Svadobný dar pre bohyňu Héru – užitočný aj nebezpečný
Citrus sp. L. – citrónovník
Rutaceae – rutovité
Zlaté jablká – ako sa citrusy nazývali v gréckej mytológii, sú rastlinami kultúrne aj farmaceuticky významnými. V dnešnom blogu k pomarančovému čaju o piatej sa dozviete nielen o ich pôvode, obsahových látkach a význame vo farmácii, ale povieme si aj, ako pripraviť typický talianský aperitív.
Rodový názov pochádza z latinčiny, kde označoval buď rastlinu dnes známu ako citrón (Citrus medica) alebo ihličnan tuju (Thuja). Súvisí to so starogréckym výrazom pre céder – κέδρος (kédros) a môže to byť spôsobené podobnosťou vo vôni citrusov s vôňou cédra.
Za domov citrónovníkov sa považuje Ázia – konkrétne územie na východnom úpätí Himalájí. Ako kultúrna rastlina sa dnes pestuje vo všetkých subtropických oblastiach sveta na ploche asi milión hektárov. Ročne sa zozbiera až 80 miliónov ton plodov rôznych druhov citrónovníkov. Prvé kultúry citrónovníkov vznikli pravdepodobne v juhovýchodnej Indii, odkiaľ sa šírili ďalej na západ. O rozšírenie citrónov v Európe sa pričinili najmä Arabi, ktorí ich prevzali od Peržanov a v 11. storočí ich priviezli do Španielska. Už v stredoveku lekárnici vo Florencii predávali citrónovú a pomarančovú šťavu proti skorbutu. Práve pre tento účel kapitán James Cook na plavbe okolo sveta v roku 1772 zásobil svoju loď veľkým nákladom kyslých citrónov. Pomarančovníky patrili medzi najobľúbenejšie exotické rastliny, a tak sa oranžérie stali súčasťou mnohých zámockých záhrad 18. a 19. storočia. Dnešné pestovanie rôznych druhov citrónovníkov sa sústreďuje najmä na potravinársky, kozmetický a farmaceutický priemysel.
Významnými druhmi sú najmä pomarančovník (Citrus sinensis), citrónovník pravý (Citrus limon), mandarínkovník (Citrus reticulata), oranžovník (Citrus aurantium) a citrónovník citronátový (Citrus medica). Ďalšími citrusovými stromami sú kumkvaty (Citrus margarita), citrónovník obrovský – pomelovník (Citrus decumana), citrónovník rajský – grapefruitovník (Citrus paradisii) a citrónovník horký bergamotový (Citrus aurantium ssp. bergamia).
Na farmaceutické účely sa zbierajú plody oranžovníka a mandarinkovníka, z ktorých sa odstráni oplodie a to sa tak po vysušení a narezaní stáva liekopisnou drogou podľa Európskeho liekopisu – Aurantii amari epicarpium et mesocarpium a Citri reticulatae epicarpium et mesocarpium. Lisovaním čerstvého oplodia sa získavajú taktiež liekopisné silice – Aurantii dulcis aetheroleum (pomarančová silica), Limonis aetheroleum (citrónová silica), Citri reticulatae aetheroleum (mandarínková silica) a Bergamottae aetheroleum (bergamotová silica). Destiláciou kvetov pomarančovníka sa získava silica – Neroli aetheroleum (silica oranžovníka). Z rastliny sa nakoniec produkuje aj liekopisná droga Aurantii amari flos – získavaná sušením kvetov pomarančovníka.
Hlavnými biologicky účinnými látkami drogy (všeobecne citrónovníkov) sú silica s obsahom monoterpénov (nerol, limonén, geraniol, linalol, linalyl-, neryl-, geranyl- a citronelylacetát, ďalej flavonoidy (neohesperidín, naringín, tangeretín, synefrín atď.) a metylantranilát, fenolické kyseliny (kyseliny galová a kávová v kvetoch), furanokumaríny (bergaptén) atď.
Oplodie sa používa najmä na prípravu čajových zmesí a rastlinných extraktov. Liekopisnou tinktúrou je Aurantii amari epicarpii et mesocarpii tinctura získavaná maceráciou oplodia oranžovníka v riedenom liehu. Používa sa ako korigens chuti napr. v pomarančovom sirupe alebo ako amarum na podporu chuti do jedla. Rovnaké indikácie majú aj ostatné produkty z citrónovníkov. Droga sa neuvádza v monografiách Európskej liekovej agentúry (EMA), jej používanie je založené na ľudovom liečiteľstve a empirickej dedukcii účinkov na základe obsahových látok.
Rizikom používania citrusových silíc je ich fotosenzibilizujúca aktivita. Bergamotová silica obsahuje bergaptén (5-metoxypsoralén), ktorý má preukázané fototoxické účinky (in vivo). Okrem toho experimentálne práce naznačujú fotomutagenitu (in vitro) a fotokarcinogenitu (in vitro). V dôsledku uvedeného je v Európe kozmetika s obsahom bergapténu zakázaná, resp. obmedzená na určité koncentrácie. Pôsobením slnečného žiarenia (UV-A) môžu vyvolať fotodermatózy sprevádzané tvorbou pľuzgierov. Niekoľko hodín po expozícii bergamotovou silicou a následnom ožiarení UV-A sa objaví pálivý erytém, po ktorom nasleduje edém a vznik vezikúl alebo buly. Výsledkom je hyperpigmentácia, ktorá môže pretrvávať týždne alebo mesiace. Táto reakcia kože sa nazýva berloque dermatitis a vyskytuje sa zvyčajne na krku, tvári a dekolte. Intenzita počiatočnej fototoxickej reakcie môže byť mierna a pacient si ju napriek výraznej hyperpigmentácii nemusí všimnúť. V prípade, že sa po lokálnom kontakte ľudskej kože s chemickou látkou (fotosenzibilizátorom) po expozícii slnečným žiarením prejavia nežiaduce účinky – hovoríme o fotosenzibilizácii. Jej výsledok je fotosenzitivita – zvýšená citlivosť kože na svetlo. Spomínané nežiaduce účinky sa môžu prejaviť ako fototoxické reakcie, ktoré majú toxický podklad, nie imunologický (ide o fotoalergickú reakciu). Fotosenzibilizátor je molekula s konjugovaným systémom, ktorá sa za vystavenia UV žiareniu so zodpovedajúcou vlnovou dĺžkou dostane do vyššieho energetického stavu. Dochádza k reakcii tejto molekuly s pyrimidínovými bázami nachádzajúcimi sa v kožnom tkanive za vzniku dimérov a trimérov, v dôsledku čoho je poškodená transkripcia a translácia. Výsledkom je zápalová reakcia a poškodenie tkaniva (napr. nami spomenutá berlokova dermatitída). Citlivejšií sú ľudia, ktorí majú pokožku fototypu I a II Fitzpatrickovej škály.
V stredomorí sa prípravuje
z citrónovníka známy aperitív – Limoncello. Príprava: Oplodie
(„kôru“) z dvoch väčších citrónov zalejeme 250 ml 40%
liehom (vodka) v uzatvárateľnej nádobe a necháme macerovať jeden
týždeň za občasného pretrepania. Do čistej suchej fľaše nasypeme 100 g kryštálového
cukru a následne do fľaše cez plátno prefiltrujeme liehový macerát
citrónového oplodia. Trepaním cukor rozpustíme. Limoncello sa podáva vychladené
ako aperitív, alebo ako súčasť drinku Limoncello Spritz. Na ten naplníme
pohár do polovice kockami ľadu. V pomere 2:1:3 postupne nalievame limoncello,
perlivú vodu a biele šumivé víno.
A ako boli citróny vnímané v antike? Citrusové stromy sa tiež nazývajú Hesperidoidi. Podľa gréckej mytológie boli citrusové plody (zlaté jablká) venom bohyne Héry, nevesty boha Dia. Héra ich žiarlivo skrývala v rajskej záhrade situovanej na západnom konci zeme, „kde slnko každý deň zomiera“ a kde žili nymfy Hesperidky. Každá z troch nýmf si strážila svoje ovocie: Aigle opatrovala citrónovník, Arethusa oranžovník a Hesperethusa pomarančovník. Podľa mytológie práve Herkules nymfy strážiace „zlaté jablká“ okradol a dal ich ľudstvu.
Zdroje:
1. Nagy, M.; Mučaji; M., Grančai, D. Farmakognózia. Biologicky aktívne rastlinné metabolity a ich zdroje. Učebnica pre študentov farmaceutických fakúlt. 2. vydanie. Bratislava: Herba, 2017.2. Bednářová, J. Stromy a kry. Herbár. Bratislava: Fortuna Libri. 2019.