S Danielom o bylinkách
Od bohyne Afrodity, cez Tudorovcov až po Chanel No V
Rosa sp. L. – ruža
Rosaceae – ružovité
Ak sa v týchto dňoch vydáte na prechádzku do Botanickej záhrady UK, máte možnosť vzhliadnuť rozkvitnuté rozárium plné najrôznejších variet ruží. Ideálne, ak máte pred sebou ešte poslednú skúšku a hľadáte príjemné miesto na učenie. Čo sa vám vybaví pri pohľade na ružu? Samozrejme – okrem chemických štruktúr látok zodpovedných za vôňu, ktoré poznáte z organickej chémie! Nádherne voňajúca ruža sa historicky spája s láskou, krásou a luxusom. Odkiaľ sa berú tieto spojenia? Dozviete sa v dnešnom bylinkovom blogu.
Pôvodným a zároveň najrozšírenejším druhom je Rosa canina L. (ruža šípová), ktorá je udomácnená voľne v prírode v Európe až centrálnej Ázii. Rosa gallica L. (ruža galská) sa vyskytuje voľne v prírode v južnej Európe až na juhu strednej Európy. Druh Rosa × centifolia L. je pôvodom z orientu – oblasti Iránu a Kaukazu, odtiaľ sa dostal do európskych záhrad a parkov (ako okrasná rastlina) a na plantáže (ako hospodársky významná rastlina). Uvedený druh je hybridom druhu R. gallica L., ktorý sa pestuje od 17. stor. v mnohých odrodách. V súčasnosti sa vysádza najmä vo Francúzsku, Taliansku a Maroku. Ostatné šľachtené ruže – R. × damascena Mill. (ruža damascénska) a iné kultivary sú pestované ako okrasné rastliny v parkoch a záhradách, občasne splanievajú. Produkcia sa sústreďuje najmä na potravinársky a farmaceutický priemysel.
Druhy rodu Rosa L. poskytujú viacero oficinálnych aj neoficinálnych drog. Na farmaceutické účely sa získava kvet ruže (Rosae flos) z druhov Rosa gallica L., Rosa × damascena Mill. a Rosa × centifolia L.. Droga sa nenachádza v aktuálnom vydaní Európskeho liekopisu (Ph. Eur. 11), má len EUHM monografiu. No v Ph. Eur. 11 sa nachádza monografia pre drogu získavanú z druhu Rosa canina L. – nepravý plod (šípka) ruže šípovej (Rosae pseudo-fructus). Z kvetov sa destiluje vodnou parou silica ruže, ktorá však pre vysokú nákladovosť v súčasnosti už nie je liekopisná a používa sa len v parfumérstve.
Hlavnými biologicky účinnými látkami kvetu ruže sú flavonoidy, triesloviny – antokyaníny a proantokyanidíny, silica s obsahon najmä monoterpénov (geraniol, citronelol, nerol) a ich esterov a β-damascenónu. Šípky obsahujú kyselinu askorbovú (vitamín C), pektíny, karotenoidy, flavonoidy a iné látky.
Kvet ruže sa podľa EUHM používa ako tradičný rastlinný liek pri miernych zápaloch ústnej dutiny a hltanu a pri slabších zápaloch kože vo forme záparov. Vzhľadom na vysoký obsah trieslovín sa droga kedysi používala proti hnačke, ako kloktadlo a na omývanie ťažko sa hojacich rán. Šípky sa využívajú na prípravu osviežujúcich čajovín a záparov pri bolesti kĺbov, pri chrípke, na zosilnenie močenia a na zosilnenie potenia. Významnejším zdrojom vitamínu C sú čerstvé šípky, lebo ho sušením veľmi rýchlo ubúda. Vitamíny sa uchovávajú lepšie v sirupoch alebo marmeládach, ktoré sú v ľudovom liečiteľstve obľúbenými prostriedkami na prevenciu a liečenie chorôb z prechladnutia. Mastný olej z plodov vďaka vysokému obsahu nenasýtených mastných kyselín a vitamínu A priaznivo ovplyvňuje hojenie jaziev a akné. Silica ruže pôsobí protizápalovo a baktericídne. Z uvedeného vyplýva použitie v kozmetikách (krémy, masti, pleťové vody, telové emulzie) na ošetrenie podráždenej a zapálenej kože. Toto je však limitované len na najdrahšiu kozmetiku. Omnoho častejšie sa používa tzv. ružová voda (Aqua rosae), čo je nasýtený vodný roztok silice ruže. Aromatické vody (hydroláty) sú odpadovým produktom pri izolácii samotných silíc a sú teda výrazne dostupnejšie. Ružová voda sa používa samostatne ako pleťová voda. Okrem už vyššie spomínaného použitia silice a aromatickej vody v kozmetikách – francúzskou, ako aj bulharskou silicou ruže sa parfumujú najluxusnejšie kozmetické výrobky (napr. Chanel No 5), alebo sa používajú ako vlastný parfum.
Aký je kontext ruže s mytológiou? Fosílne dôkazy naznačujú, že ruža je stará asi 35 miliónov rokov, takže nie je divu, že sa objavuje v mnohých starovekých príbehoch! Uvedomili ste si niekedy, že latinský názov „rosa“ je anagramom slova Eros – gréckeho boha lásky? Grécka mytológia hovorí, že Chloris – bohyňa kvetov, sa jedného dňa prechádzala po lese, keď narazila na mŕtvu nymfu. Zarmútená jej predčasným skonom ju premenila na kvetinu takú krásnu, že ju celý Olymp odsúdil ako kráľovnú kvetov. Afrodita – bohyňa lásky a Erosova matka, ju na počesť svojho syna pomenovali ako „rosa“. Spojenie ruže s oddanosťou možno vysledovať až k ďalšiemu gréckemu mýtu. Legenda hovorí, že keď Afrodita objavila vražedný plán proti svojmu smrteľnému milencovi Adonisovi, vrhla sa cez ružový ker, aby ho varovala, no porezala si členky o jeho tŕne. Jej krv zafarbila biele okvetné lístky na červeno.
Ruža ako symbol zohrala dôležitú úlohu vo formovaní anglickej monarchie. V 15. storočí sa rod Lancasterovcov a rod Yorkovcov pokúsili ovládnuť Anglicko v sérii krvavých bitiek, ktoré sa neskôr stali známe ako "vojna ruží". Heraldickým odznakom rodu Lancasterovcov bola červená ruža a rodu Yorkovcov biela ruža. V roku 1485 v bitke pri Bosworthe porazil Henrich Tudor z Lancasteru, kráľa Richarda III. z Yorku a stal sa vzápätí kráľom Henrichom VII. Jeho manželstvo s Alžbetou z Yorku zjednotilo súperiace frakcie a zrodila sa červeno-biela tudorovská ruža. Od tohto krvavého obdobia je ruža národným kvetom Anglicka, pričom výraz „anglická ruža“ sa bežne používa na označenie prirodzene peknej brunetky s porcelánovo svetlou pleťou, červenými lícami a ružovými perami.
Slovo „ruža“ sa v Shakespearových hrách a sonetoch zo 16. storočia vyskytuje viac ako 70-krát a je to kvetina, ktorú spomína najčastejšie. V úvodných veršoch Venuše a Adonisa bard opisuje svojho mužského hrdinu ako „ružový“, čím odkazuje na spomínaný grécky mýtus. Ešte známejší je verš z románu Romeo a Júlia, kde Júlia z rodu Kapuletovcov argumentuje v prospech lásky k Romeovi z konkurenčného rodu Montekovcov vetou: „Čo je v mene? To, čo nazývame ružou, by pod iným menom voňalo rovnako sladko".
Zdroje:
1. Nagy, M.; Mučaji; M., Grančai, D. Farmakognózia. Biologicky aktívne rastlinné metabolity a ich zdroje. Učebnica pre študentov farmaceutických fakúlt. 2. vydanie. Bratislava: Herba, 2017.2. Bednářová, J. Stromy a kry. Herbár. Bratislava: Fortuna Libri. 2019.
3. Schönfelder, P; Schönfelder, I. Liečivé rastliny. Ottovo vydavateľstvo. 2019.
4. Košťálová, D et al. Fytoterapia v súčasnej medicíne. Bratislava: Osveta. 2012.
5. https://www.azaleablooms.com/post/how-the-red-rose-became-the-ultimate-symbol-of-love